Váš železničný portál
Registrovať sa

Ôsmimi lanovkami od Mettlenu po Dallenwil

Zahraničie 3.8.2013 22:00 delimon Zobrazené: 1502

Tieto názvy horských usadlostí asi veľa neprezrádzajú, v skutočnosti sa nachádzajú neďaleko rušných turistických centier vo Švajčiarsku a to – Luzern s neďalekým známym vrchom Pilatus, na ktorý sa dá dostať ozubnicovou železnicou alebo lanovkou a Engelberg s jedinečnou lanovkou s rotujúcou podlahou na vrch Klein Titlis. Mimo týchto drahých a najmä ázijskými turistami navštevovaných centier, stoja v úzadí súkromné lanovky k salašom alebo horským samotám, ktoré sa rozhodne oplatí navštíviť. Ponúkajú nevšedný zážitok, romantiku, ale aj napätie. Ja som svoju cestu začal na zastávke vlaku spoločnosti Zentralbahn – Grafenort (kde som bol aj ubytovaný, nakoľko išlo o jednu z najlacnejších možností a ako sa ukázalo, aj na veľmi dobrej úrovni napriek čisto ázijskému personálu).

Neďaleko penziónu sa tiež nachádza súkromná lanovka na samotu. Vlastní ju rodina z Kosova a práve v čase môjho pobytu odišli na návštevu domov.
Zo zastávky vlaku Grafenort som sa po 25 minútach chôdze popri horskej rieke dostal k usadlosti Mettlen. Ako som neskôr zhodnotil, tu sa nachádzala asi najzaujímavejšia lanovka zo všetkých, ktoré som v ten deň navštívil.
Keďže ide o samoobslužnú lanovku, je nevyhnutné vždy postupovať podľa pokynov v stanici. V tomto prípade prevádzkový poriadok v rozsahu A4 kázal zavolať do medzistanice a vyžiadať si jazdu hore. Jazykové znalosti sú nevyhnutné, rozumieť vám budú len po nemecky, vy však už rozumieť im nebudete, ak samozrejme neovládate švajčiarsku obdobu nemčiny, ktorá sa mi vôbec na spisovnú nepodobala. Tak som nasadol do skutočne netypickej kabínky pre 4 osoby s veľkým nákladným priestorom. Zavrel som dvere, ozval sa zvonček a o pár sekúnd sa dala kabína do pohybu. Keďže v tomto prípade išlo o lanovku s dvoma závesmi, poloha kabínky sa prispôsobovala sklonu trate – raz ma to tlačilo dozadu a potom zas dopredu, len málokedy som sedel v normálnej polohe. Systém, tak ako pri ostatných lanovkách, je väčšinou rovnaký – dve kabínky – jedna hore a druhá dole, pohybujúce sa po nosnom lane, ťahané ťažným lanom hore a príťažným lanom dole. Po pár minútach naozaj adrenalínovej jazdy vysoko nad údolím som sa pomaly priblížil k medzistanici Rugisbalm, kde ma už vítala tetuška okolo sedemdesiatky, ktorá mala združenú funkciu náčelníčky, strojníčky, pokladníčky a staničnej štyroch staníc zároveň.

Zaplatil som jej, na švajčiarske pomery a myslím že aj na naše, naozaj prijateľnú cenu 9 frankov za spiatočný lístok, spolu teda 4 úseky lanovky. Medzistanicu tvorili obytné domčeky, zároveň stanice a príslušné hospodárske budovy pre chov hovädzieho dobytka, ktorý sa tam pasie až pokiaľ len trávička rastie. Prestúpil som do kabínky druhého úseku Rugisbalm – Lutersee a vyviezol som sa až k najvyšším pastvinám, odkiaľ sa dali podniknúť zaujímavé túry.

Ja som mal však iné plány, čakali ma ďalšie lanovky. Po návrate do údolia som pokračoval späť popri rieke, minul som môj penzión v Grafenorte a po 10 minútach som prišiel k ďalšej lanovke Geissmattli – Bielen.
Pôvodná lanovka tu stála už v roku 1920. V tomto prípade ale je potrebné nastúpiť do 4-miestnej kabínky a z nej zavolať do hornej stanice a vyžiadať si jazdu. Ak tak urobíte zo stanice a poriadne sa nedorozumiete, lanovka odíde, ale bez vás. Lanovka má dĺžku 957m a v hornej stanici ma privítala ešte staršia tetuška strojníčka.
Viem, že to znie neuveriteľne, ale ten pán bol môj spolucestujúci… Ale teta obsluhu lanovky zvládala na výbornú, ja len dúfam že v čase technickej odstávky nelezie na podpery a nemastí kladky.

Túto lanovku vo veľkom využívajú milovníci lietania. Po návrate dole pokračujem ďalej po prúde rieky a po 20 minútach som pri ďalšej lanovke Nechimatt – Diegisbalm.

Lanovka bola postavená v roku 1964 a rekonštruovaná v 2004. Obsluha je tu opäť iná. Netreba nikde volať, stačí nastúpiť do kabínky stlačiť príslušný smer hore alebo dole. Po zaznení zvukového signálu sa lanovka dáva do svižného pohybu a o niekoľko minút vystupujem na medzistanici Diegisbalm, kde však už nie je žiadna obsluha. Lanovka je totiž plne automatizovaná, v prevádzke 24 hodín denne (vlastne ako keby výťah v bytovke) a spoliehajú sa tu na čestnosť – na stolíku sa nachádza kasička, kde máte nechať peniaze podľa priloženého cenníka.
Ten istý systém obsluhy aj platenia je zavedený aj pri druhom úseku Diegisbalm – Oberalp. Tu sa nachádza jeden obytný dom s hospodárskymi budovami.

Po odstavení zaistite klinom 😀 Interiér kabínkovej lanovky Diegisbalm – Oberalp.

Štyri body naštudovať a je z Vás strojník lanovky.

Ovládací pult lanovky.

Všetky podpery navštívených lanoviek sú priehradovej konštrukcie, vďaka čomu sa tak nevynímajú na pozadí a lepšie zapadajú do prírodného prostredia. Taktiež stanice lanoviek sú z veľkej časti z prírodného materiálu – dreva.

Z vrcholovej stanice Oberalp odporúčam pokračovať 25 minút strmým stúpaním a potom po rovinke k vrcholovej stanici ďalšej lanovky Gummenalp – Eggwald (Wirzweli).

Je tu horská chata, kde sa dá dobre najesť, o cenách sa radšej baviť nebudeme, tie sú, čo sa týka služieb vo Švajčiarsku naozaj vysoké. Po zaplatení 5 frankov staršiemu pánovi, zostupujem opäť v 4–miestnej kabínke do horskej osady, nie však ešte v údolí. Tu už prestupujem do nedávno nanovo postavenej modernej lanovky, zaujímavého systému – dve 22-miestne kabínky v hornej a dve v dolnej stanici idú tesne za sebou, zavesené na dvoch nosných lanách, ťahané jedným nosným lanom.
Rýchlosť jazdy je 7 m/s a zaplatiť môžete len v dolnej stanici. Zostupujem do obce Dallenwil kde sa nachádza ešte jedna zaujímavá lanovka, neďaleko zastávky vlaku spoločnosti Zentralbahn. Tu sa obsluha nachádza pre zmenu v dolnej stanici. Táto lanovka je zaujímavá tým, že má na troch podperách „zastávky“ – na malú plošinku vedú schody a v prípade, že chcete pristúpiť, musíte si telefonicky vyžiadať zastavenie. Ak chcete zostúpiť lanovkou z vrcholovej stanici Wiesenberg dole, musíte použiť opäť staničný telefón.

Aby pán farár mohli na omšu, je tu medzistanica -„Kostol“

Výhľad z lanovky na obec Dallenwil s vlakom spoločnosti Zentralbahn.
Počas môjho prechodu od jednej lanovky k druhej, som natrafil na množstvo nákladných lanoviek vedúcich k obydliam alebo salašom. Išlo väčšinou o ukotvené lano so starou pneumatikou, ktorá mala tlmiť náraz vozíka pri dojazde. Iné zas viedli priamo do stodoly a spúšťali na nich zviazané kopy sena.

V nasledujúcej časti reportáži sa pozrieme na tie komerčnejšie lanovky v oblasti Engelbergu.

Text a foto: Mgr. Marek OCHOTNICA
© OCHOTNICA, M.: Ôsmimi lanovkami od Mettlenu po Dallenwil, [online]. Poprad: RAILPAGE.NET, 2013, ISSN: 1339-1690

Pridajte sa do diskusie!

Žiadny komentár k: Ôsmimi lanovkami od Mettlenu po Dallenwil

Matej Jurik zo dňa 5.8.2013 20:18

Veľmi zaujímavý článok. Zaujala ma tá lanovka, ktorá jazdí na čestnosť cestujúcich. Neviem, či by sa niečo podobné na Slovensku uživilo. Ale aj celkovo celý ten systém samoobslužných lanoviek je zaujímavý. Zaujímalo by ma, či sa dá spraviť počas jazdy „fotozastávka“ na fotenie?

Reagovať

delimon zo dňa 23.8.2013 16:21

No ja sa obávam, že na Slovensku je toľko ľudí s magnetickými rukami, že by sa neujala ani tá lanovka ako taká, lebo by jej na druhý deň už nebolo 😕 No počas jazdy fotozastávka? Predpokladám že na tej medzistaničnej podpere hej? No neviem či by tie babičky strojníčky pochopili že čo to vlastne od nich chceme… ale kebyže vystúpim na podpere a potom si akože privolám ďalšiu lanovku, no možno tak hej, ale to by chcelo asi 2x platiť potom aj, pretože často som bol jediný cestujúci, kvôli ktorému to celé spustili :auto:

Reagovať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Zadajte správnu hodnotu *