HNILEC – miesto, ktoré mám rád
V tejto fotoreportáži vás autor zavedie do prekrásneho údolia lemovaného zalesnenými výbežkami Veľkej a Malej Knoly, Javora, Pekliska a Suľovej do obce Hnilec na trati Margecany – Červená Skala. K neodmysliteľnému koloritu mnohých železničných snímok z Hnilca patrí pseudogotický kostol z konca XIX. storočia, ktorý sa vypína na úpätí Javora. Hnilec a jeho najbližšie okolie na hranici so Slovenským rajom si autor reportáže zamiloval a vy, milí čitatelia, môžete posúdiť do akej miery sa jeho vrúcny vzťah prejavil na uverejnených snímkach. 
Dedinku Hnilec som si obľúbil už ako päťročné dieťa. Dodnes si spomínam, bola to láska na prvý pohľad. Krstný otec v tom čase premával s autobusom ČSAD na linke Spišská Nová Ves – Hnilec – Rožňava – Domica a keď bol v službe, nocoval v ubytovni v hostinci Pod Grajnárom. Rozprával fascinujúce príbehy zo života obyvateľov dedinky a mal aj množstvo zážitkov z prekrásnej prírody. Príchod na Hnilec či už od Rožňavy zo Suľovej alebo z metropoly Spiša z vrcholu Javora poskytoval výhľad ako z lietadla. Keď sa úzkou dolinkou „plazil“ parný vlak, išiel som vyskočiť z kože, lebo vyzeral ako hračka no zároveň až neskutočne skutočne. V polovici minulého storočia vozili nákladné vlaky spišskonovoveské „kremáky“ radu 534.0, ktoré nemali usmerňovacie dymové plechy a vyzerali tak ako si deti kreslia parné mašinky.
Ani po rokoch neviem povedať či sa mi na Hnilci páči väčšmi v zime a či v lete. Obidve ročné obdobia sú v údolí riečky Hnilec čarovné. Zima pôsobí tajomnejšie, zasnežená krajinka a ticho, občas prerušované brechotom psov a veru, i vytím vlkov, privádza človeka hlbšie k svojej duši. A vtedy trblet hviezd nad horami nám znenazdajky pripomenie náš nebeský domov. A leto na Hnilci … presiaknuté vôňou sena, trilkom lastovičiek a zvukmi spiežovcov … Pohľad na čipkované oblaky zvádza ľudskú bytosť vzlietnuť na krídlach imaginácie. Zima je o poznaní seba samého a leto vyzýva k slobode. A v zime i v lete, v jeseni i na jar ako neodmysliteľná súčasť Hnilca železnica. Ešte začiatkom sedemdesiatych rokov ťahali rýchliky 323/324 šľachtičné radu 475.1 zo zvolenského depa. Poznal som ich dôverne, veď do roku 1961 mi behali pod oknami s rýchlikmi i osobnými vlakmi na vtedy ešte neelektrifikovanej trati Spišská Nová Ves – Košice.
V súčasnosti jazdí na trati Margecany – Červená Skala len málo vlakov. Pár rýchlikov 810/811 Horehronec s okuliarnikom a niekoľko osobných vlakov s modernizovanými motorovými vozňami radu 812. Ak máte šťastie, v niektoré pracovné dni prechádza cez Hnilec manipulačný vlak s favoritom radu 731. Nie je to vhodný tip na výlet pre železničného fotografa, ktorý sa naháňa za kvantitou. Komu chýba trpezlivosť a u koho láska k tomuto nádhernému miestu Slovenska zostáva len povrchná, ten nech sa radšej Hnilcu zďaleka vyhne. Táto dedinka je ako žena nášho života, ku ktorej sa radi vraciame a neustále v nej nachádzame potešenie a naplnenie, ako víno, ktorého kvalita s pribúdajúcimi rokmi rastie.
Pozývam Vás teraz na virtuálnu návštevu Hnilca, a pretože sa nachádzame na vrchole zimy, začneme aj našu spoločnú prechádzku po miestach, ktoré mi prirástli k srdcu, v čase, keď zemský povrch prikryli snehové vločky.
V novembri roku 2007 prichádzala zima nesmelo. Najprv len jemne postriebrila trávy a spiace stromy. V skoré ráno vyzerala krajinka ako na maľbách mojich obľúbených francúzskych impresionistov. Claude Monet, Camille Pisaro a Auguste Renoir maľovali vidiecke motívy prežiarené slnkom no učarila im aj zima. Monet rád maľoval aj krajinky s parnými vlakmi. Príroda v jedno skoré novembrové ráno 2007 vyčarila na Hnilci „monetovskú“ náladu.
Brezniansky motorový vozeň 812.027 pri vchodovom návestidle smeruje do Nálepkova.
Na snímke rýchlik 811 s motorovým rušňom 754.034.
Zimy trvajú na Hnilci dlho, nie div, obec sa nachádza 660 – 680 metrov nad morskou hladinou. Snehová pokrývka sa udrží v niektorých rokoch až do prvých aprílových dní. No skôr či neskôr sa aj na hnileckých lúkach zazelenie tráva, rozkvitnú kvety a krajina nadobudne inú dimenziu. Nielen v zime, aj v počas letných dní a krátkych nocí si môžete na Hnilci vychutnať samotu. Málokde u nás sa človek cíti tak ďaleko od civilizácie. V dedinke nie je reštaurácia ani espresso, nezoženiete tu ani ubytovanie pokiaľ vás neprichýli dobrý človek. Potraviny, ktoré prevádzkuje obecný úrad, majú len obmedzený sortiment a môže sa stať, že vám nepredajú chlebík, ktorý objednávajú len pre stálych zákazníkov. Ale v takej krásnej prírode sa ani nežiada veľa jesť.
Skočíme zo zimy do leta a pokocháme sa pohľadmi na vláčiky na Hnilci, keď život prírody prekypuje.
Popoludnia sú tu väčšinou prikryté oblačnosťou.
Krátko pred deviatou sa naložený drevom (s iným vozňom než pri ceste tam) vracia …
Rozkvitnutá lúka s vŕbkou úzkolistou pod Pekliskom v júli 2005.
Takýto pohľad sa naskytá vodičom rušňov a motorových vozňov pri príchode od Mlyniek.
„Predzvesťou“ Hnilca je romanticky vyzerajúci kostol. Obec sa nachádza vpravo za oblúkom.
Za pravým oblúkom za stanicou Hnilec smerom na Nálepkovo prechádza trať popri skalách.
Zosun skál pri Hnilci
24 hodín po zosune skál
6. marca 2008 ukončil Horehronec 811 svoju jazdu v stanici Hnilec. Vďaka tomu sa podarilo naexponovať netradičný záber „Michaely“ 754.010 počas obehu súpravy.
14. októbra 2007 sa v stanici Hnilec pokazil rušeň 754.071.
Na pomoc prišiel favorit z Margecian a odtiahol Horehronca 810 do Dobšienskej Ľadovej Jaskyne.
Mimoriadny vlak MÁV Nosztalgia so zvolenským pomarančom T678.012 dňa 3. júna 2008.
Nebeská svetelná pyramída … zaránky za slnečného dňa zo stanice Hnilec …
Lastovičky preletia povetrím tisíce kilometrov, aby sa opäť na jar na Hnilec vrátili …
Stráne nad Hnilcom pokryjú začiatkom apríla koberce šafránov …
Šľachtičná 475.196 ex depo Spišská Nová Ves a Zvolen, teraz v opatere Výhrevne Vrútky, s „Horehroncom“ 13. októbra 2008.
Šľachtičná s „rýchlobežkou“ Margecany – Brezno dňa 7. mája 2007.
Ako v šesťdesiatych rokoch … 6. mája 2007.
Štoker 556.036 dňa 25. septembra 2007.
Štoker, Sergej a hnilecká omladina … 25. septembra 2007.
M131.1125 ako za starých čias … 15. decembra 2007 s mimoriadnym vlakom z Košíc do Hronca.
A na rozlúčku s Hnilcom opäť zimná fotografia: Renátka s Horehronocm sa valí 3. februára 2008 dole hnileckou dolinou.
Mapa okolia Hnilca
Mapa zo stránky http://www.spis.eu.sk/
Pár slov o Hnilci: stará banícka osada získala názov od rovnomennej riečky Hnilec, ktorá pramení pod Kráľovou hoľou a vlieva sa pri Margecanoch do Hornádu. Prvý raz sa spomína roku 1315 ako Guinicz. Za čias Rakúsko-Uhorska bola osada rozdelená na Spišský a Gemerský Hnilec. Roku 1926 došlo ku spojeniu oboch častí no až do roku 1954 mal Hnilec štatút osady a bol súčasťou 27 km vzdialenej Spišskej Novej Vsi. Ani po vybudovaní železnice v tridsiatych rokoch sa horský charakter obce veľmi nezmenil. Obec má jediné autobusové spojenie linkou Spišská Nová Ves – Dedinky V obci žije v súčasnosti približne 500 obyvateľov a starostom je Richard Kuchta.
Železničná trať Gelnica – Mlynky
Hnilec – video
Text a foto: 2009 © PhDr. Marián Dujnič
Pridajte sa do diskusie!
Žiadny komentár k: HNILEC – miesto, ktoré mám rád
eminem zo dňa 7.1.2009 6:19
pre mňa je večší kult Dobšinská Ľadová Jaskyňa alebo Dedinky……
a po detailnom prečítaní celého článku som pochopil prečo tam vniesol tolko lyriky….
je to proste nádherné, krasívoje, schén, nice!!!!
skutočne nádherné fotky :haha:
karminek zo dňa 7.1.2009 8:41
Opravdu nádherné místo,snad se tam jednou podívám. :good: :pohoda:
kubicek zo dňa 7.1.2009 8:43
Paráda! Miluju fotky, kde železnice ladí s přírodou a v tomto článku jsem si toho užil víc než dostatečně:-).
Blooddog zo dňa 7.1.2009 10:16
Až na tú prvú fotku..fotomontáž ako vyšitá
sallynko zo dňa 7.1.2009 10:22
no mne to nepripadá ako fotomontáž…….treba rozlišovať pojmy: úprava fotiek a fotomontáž
Michal Repko zo dňa 7.1.2009 10:33
Marián,
touto krásnou reportážou ste ma veľmi potešili. Ak sa ešte pamätáte, tak pri našej spoločnej „fotovačke“ 6.3.2008 som Vám tiež opisoval moje zážitky z detstva, ktoré som prežil priamo na žst. Hnilec.
Úprimná vďaka, hneď je tento deň o niečo krajší.
🙂
kubicek zo dňa 7.1.2009 13:17
Blooddog: Proč fotomontáž? Já to místo neznám, takže mi možná něco uniklo…
Garin zo dňa 7.1.2009 14:42
Každá snímka v tejto fotoreportáži je originál. Svoje najcennejšie snímky, tu uverejnený obrázok favorita s kostolíkom na začiatku reportáže si natoľko vážim, že ho naďalej uchovávam na digitálnej karte vo formáte RAW. Je možné zhliadnuť pri osobnom stretnutí.
Strávil som v ostatnom období dva roky na Spiši a Hnilec poznám ako vlastnú dlaň. Poznať fotospoty s centimetrovou presnosťou je základ pre dosiahnutie dobrej snímky. Samozrejme je k tomu potrebný pokoj, tvorivé a pozitívne myslenie, vytrvalosť a podpora zhora …
🙂
demo zo dňa 7.1.2009 15:42
fotografovanie ako také prináša radosť a uspokojenie. vinou niektorých ľudí som túto radosť stratil, miestami pociťujem hanbu že rád fotím (železnicu, prírodu,…) ale takéto fotky mi vždy dajú silu ďalej „bojovať“ s neprajnosťou a závisťou ľudí. Veľmi pekné 🙂
Mr.Kill zo dňa 7.1.2009 16:29
:auto: perfektna reportaz 😆 gratulujem :byebye:
Blooddog zo dňa 7.1.2009 18:29
kubisek:Porovnaj foto 1 a 13…13 je fotena blizsie pri kostole v porovnani s 1..velkost kostola tomu nezodpoveda
m@jo zo dňa 7.1.2009 18:57
Garin: Krásna reportáž 🙂 Hlavne fotka m@jovky je skvelá. To boli časy, keď utiahla Hore/Dolehrnca.
Zároveň by som sa chcel opýtať niečo z histórie Horehronca. Kedy začal premávať HH? Bude to už pomerne dlho, lebo som stretol ľudí, čo si ho pamätajú ešte keď ho ťahala para.
Jukka zo dňa 7.1.2009 19:27
Som milo dojatý! Neďaleko od Hnilca ( na Hnilčíku ) mám rodinu. Je to presne tak krásne prostredie, ako uviedol autor tohoto článku. Také spomienky a nostalgia sa vo mne zobudili… Je to nádherný článok o nádhernom prostredí, iba chválim! …a na konci parná lokomotíva, čo viac dodať. 🙂
Garin zo dňa 9.1.2009 10:04
Pár diskusných príspevkov dozadu vyjadril užívateľ Blooddog názor, že v prípade prvej snímky ide o fotomontáž. Svoje argumenty neskôr doplnil v odpovedi na otázku užívateľa Kubíčka. Pretože diskusia na túto tému uviazla, pripájam svoje vysvetlenie.
Rád zopakujem, že snímka je originál. Rozdiel vo veľkosti „kostola“ na snímkach 1 a 13 je spôsobený rozdielnymi ohniskovými vzdialenosťami objektívu. Kým v prípade snímky č. 1 bol f=85 mm, u snímky 13 f=50mm. Zákony optiky spôsobujú, že veľkosť objektov na snímke je daná pomerom vzdialeností dvoch objektov od fotografa a použitou ohniskovou vzdialenosťou objektívu. Ak to vysvetlím laicky, potom pri použití objektívu s väčšou ohniskovou vzdialenosťou sa hĺbka obrazu zmenšuje. To znamená, že vzdialenejšie objekty sa nám na snímke javia bližšie než v skutočnosti a tým pádom aj väčšie.
Skúsení fotografi tento efekt cielene využívajú.
🙂
johnySK zo dňa 9.1.2009 19:09
Pan kolega,raz som vam to uz vytkol a neda mi,aby som to nezopakoval… Foto mate pekne,aj text,ale pri tej foto R811 pod kostolom je vyretusovaný stlp el. vedenia a vy ste z tej foto urobili super zaber,hoci v skutočnosti sa nad lokotkou dviha ten hnusny el. stoziar a znehodnocuje fotku… Ked tie foto upravujete a mazete rusive elemetny,tak to aspon poznamenajte k danej foto,aby sa tam neznalí a zacinajuci fotici „neopálili“…
Garin zo dňa 9.1.2009 20:05
Oplatí sa pozrieť fotogalériu jedného zo špičkových európskych fotografov p. Markusa Fischera zo Švajčiarska a vidieť ako v štúdiu pracuje s digitálnou fotografiou
Najprv dve Markusove snímky z Hnilca.
http://www.markusworldwide.ch/Railways/SlovakRepublic/DSC_2044_800.jpg
http://www.markusworldwide.ch/Railways/SlovakRepublic/Steam_2008/475/DSC_8642_800.jpg
Pri exponovaní tejto snímky sme stáli vedľa seba.
A napokon celá reportáž z minuloročnej jesennej jazdy 475.196 na trati Heľpa – Margecany – Brezno:
http://www.markusworldwide.ch/Railways/SlovakRepublic/Steam_2008/Tatra_II.htm
🙂
johnySK zo dňa 9.1.2009 20:56
tak za prvé,neodpovedali ste mi na otazku,ktoru som vam položil.To je nezdvorilé,nemyslíte? A podla mna by fotografia mala zobrazovat vernu skutocnost a nie vytvorit z hnusnej fotky dobru umelu foto… lebo potom uz to nie je fotka ale hnusny abstraktny gýč… a autor nie je dobry fotič,ale dobrý retušátor…
nech sa pan západniar nauci :-C
kaf-ka zo dňa 14.1.2009 9:11
s tym stlpom elektrickeho vedenia je to naozaj „zaujímave“, hned v prvej fotke z 21-11-2007 731034, je ten stlp dobre indentifikovatelny, no pri foto 754010 z roku 2005 tam nie je, zeby vtedy este nestál???
Garin zo dňa 14.1.2009 10:30
ad johnySK: ďakujem za Váš názor. Vyhýbam sa na webe podobným dikusiám, pretože nikam nevedú a skôr či neskôr niektorí pisatelia prejdú do útočného štýlu.
Napriek tomu mi dovoľte pár poznámok:
Fotografujem tak ako to cítim vo svojej duši. Každá fotografia sa rodí najprv ako sen, ktorý sa premietne do fotografie. Vnímam fotografiu ako umenie a základnou podmienkou tvorivej fotografie je sloboda. Každý fotograf má právo fotiť slobodne, využívať také zobrazovacie spôsoby a metódy, ktorému sú mu blízke. Takisto záleží len na autorovi, čo s fotografiou urobí, ako ju spracuje alebo upraví.
Poznám Váš fotografický rukopis a je neprehliadnuteľný. Vaše fotky sú po technickej stránke na vysokej úrovni (viď časopis Dráha) a nesú pečať Vášho videnia železnice. Rešpektujem to a nijaký fotograf, ktorý si ctí slobodu zobrazovania, by si nedovolil kriticky hodnotiť fotografie iných autorov, a preto to nerobím ani ja. Fotím ináč ako Vy ale aj tak pri pozeraní na Vaše snímky pociťujem radosť vravím si, „aká krása…“
Úprava fotografií je dnes v profesionálnej fotografii prijatou normou a siahajú k nej fotografi oveľa zvučnejších mien než sú naše. Artefakty, ktoré s hlavným námetom snímky nesúvisia, resp. pôsobia rušivo a sú marginálne, sa zo snímok odstraňujú. V konkrétnom prípade, na snímke č. 13 nie je chýbajúci stĺp elektrického vedenia artefaktom súvisiacim so železnicou.
Pripúšťam, že sa to nemusí niektorým železničným fanúšikom páčiť, zvlášť ak fotia na film a dokumentačne a nekamarátia sa s grafickými programami.
Fotografom zvyčajne odporúčam pozrieť si aj iné weby ako železničné, pretože fotografia sa dnes uberá úplne iným smerom, než si myslia mnohí železniční fotografi.
Hodnotenie snímok na železničných weboch je vyložene subjektívne a nemá nijakú výpovednú hodnotu. Možno má istý význam pre začínajúcich fotografov, no tí, čo fotia veľa rokov, si z kritiky a neprijatia snímok nerobia ťažkú hlavu.
Prajem všetkým, aby vám fotenie prinášalo radosť v srdci, pokoj v duši a aby ste zostávali tolerantní k dielkam iných fotografov.
🙂 🙂 🙂
Payus zo dňa 14.1.2009 14:54
Pěkný článek a ještě pěknější fotografie. Lepší reklamu pro tohle místo si ani neumím představit 😉
johnySK zo dňa 15.1.2009 14:27
ad Garin:
1.dakujem za pochvalu 🙂
2.pán kolega,ja som nepovedal, ze vaše foto sú zlé a ani nic podobné… reportaž aj foto su pekne, len ste mohol napisat aspon malu poznamku v clanku,ze daktoré foto sú upravene a su z nich odstránené niektoré rušivé elementy ako stĺpy… mne je fuk,ja to tam vcelku poznam, išlo mi o tých co to nepoznajú,aby sa tí „neopálili“…
Takže prajem vela uspechov a zdaru a slnka! :byebye: M.
362.015-0 zo dňa 15.1.2009 21:11
hnilec naozaj krásne miesto . pár krát do roka tadial chodím .nadherná trať. najviac sa mi páči rýchlik R 810/811 Horehronec 🙂 🙂 🙂
Mikava zo dňa 17.1.2009 18:49
Dobrý večer.
Velmi pěkná reportáž , ty fotky by daly pěkný kalendář. 🙂
Mikava