Váš železničný magazín
Registrovať sa

Znovuzrodenie Laminátky S699.001

Česká republika 8.2.2011 23:00 administrator Zobrazené: 2356

Dĺžka 20 000 mm, hmotnosť 126 ton, trvalý výkon 4 620 kW a nadčasový dizajn profesora Otakara Diblíka robili z rušňa S 699.0 (32 E) technický unikát. Po Vianociach roku 1963 opustil rušeň S 699.001 brány závodov Škoda Plzeň a vydal sa na skúšobné jazdy. Ambiciózny projekt bol však ČSD odmietnutý a tak sa prototyp vydal na skúšky na náročné trate Bulharských železníc. Rušeň s nadčasovým dizajnom sa však neujal ani tam a tak bol odpredaný na skúšobný okruh v Cerheniciach. Pri jednej z jázd sa však v strojovni vypukol požiar a odvtedy S 699.001 do prevádzkového stavu vrátená nikdy nebola. Koncom 90. rokov sa začali v múzeu Techmánia v Plzni práce na náročnej renovácií, vďaka čomu si môžme prehliadnuť tento jedinečný rušeň v celej jeho kráse.

Pohľad do histórie

Rušeň radu S 699.0 (továrenský typ 32 E) bol vyrobený v roku 1963 v závode Škoda (vtedy Závody V. I. Lenina) v Plzni. Tento unikátny stroj bol vôbec prvým rušňom na svete s laminátovou karosériou. Prvýkrát v Československu sa na vývoji železničného stroja podieľal výtvarník – dizajnér. Profesor Otakar Diblík, vedúci ateliéru dizajnu Vysokej školy umelecko-priemyslovej navrhol pre S 699.0 nadčasový dizajn, za ktorý sa takmer päťdesiatročný rušeň nemusí hanbiť ani dnes. Z jeho pera vyšiel okrem dizajnu tohto rušňa aj dizajn autobusu Škoda 706 RTO a podpísal sa aj na vzhľade traktorov Zetor Crystal či lietadla Let L-200 Morava.

S dĺžkou cez nárazníky 20 000 mm a úctyhodnou hmotnosťou 126 ton sa S 699.0 radí k najväčším a najťažším trakčným prostriedkom, aké sa kedy na československých tratiach vyskytovali. Za povšimnutie stojí aj výkon – 4 620 kW vtedy hravo prevalcovalo všetky doposiaľ vyrobené rušne v Škode Plzeň. Pojazd rušňa tvoria dva trojnápravové podvozky, v každom z nich sú uložené tri jednosmerné sériové trakčné motory, ktoré poháňajú nápravy vďaka ozubnicovému prevodu. Rušeň je vybavený kremíkovými diódovými usmerňovačmi, elektrodynamickou brzdou a ďalšími novinkami. Striedavý prúd 25 kV 50 Hz je privádzaný do transformátoru s reguláciou na strane vysokého napätia. Z neho je prúd usmerňovaný v trakčnom usmerňovači, ktorý je umiestnený po jednom na každý podvozok. Jeden trakčný jednosmerný motor mal trvalý výkon 770 kW. Novinkou bolo tiež inštalovanie krokového riadenia s riadiacim segmentom a zariadenia pre automatický rozjazd.

Brány závodu opustil rušeň 28. decembra 1963. Uvažovalo sa o jej prevádzke v osobnej i nákladnej doprave. Skúšky prebiehali na trati Plzeň – Horažďovice předměstí. Veľké sklamanie prišlo, keď si ČSD tieto rušne neobjednali. Pre trate prepravcu bola S 699.0 predimenzovaná a trojnápravové podvozky nevyhovovali v úsekoch s malými polomermi oblúkov. Nadčasový dizajn sa však s odmietnutím prototypu S 699.0 z našich tratí nestratil – ČSD dali prednosť štvornápravovým strojom S 489.0, pre ktoré bol rušeň S 699.001 priamym vzorom. Koncom júla 1965 bola S 699.0 testovaná na náročnej trati Gorna Orjachovica-Ruse v Bulharsku. Po návrate z Balkánu bol rušeň vystavený na veľtrhu v Brne. Následne bol stroj odpredaný pre potreby Skúšobného železničného okruhu v Cerheniciach. Pre potreby prevádzky na tomto okruhu bola v rokoch 1967-8 S 699.0 zrekonštruovaná – dostala nový podvozok, bol zmenený prevodový pomer na 2,18, zvýšila sa maximálna rýchlosť na 160 km/h a trvalý výkon na 4 920 kW. Na okruhu sa rušeň používal pri skúškach hnacích vozidiel, osobných i nákladných vozňov. Pri jednej z jázd na malom okruhu vypukol dňa 21. januára 1981 v strojovni rušňa požiar. Do prevádzkového stavu už opravená nebola, nasledujúcich desať rokov sa používala iba ako mŕtva záťaž.

V roku 1991 bola odoslaná do depa Brno – Maloměřice. Tu bola S 699.0 odstavená až do roku 1999, kedy bola prevezená do areálu Škody Plzeň, kde sa začali práce na jej renovácií. Po odstrojení súčastí karosérie na jednom čele zahájení odstraňovania starých náterov boli práce ukončené. Demontované súčiastky boli spolu s náhradnými dielmi uskladnené v hale medzičasom založeného múzea Techmánia. Rušeň bol prevezený do druhej lode haly mimo expozíciu. Znovuzrodeniu technického unikátu tak už nič nestálo v ceste.

Stav pred opravou

Rušeň bol prevedený do fondu Regionálneho technického múzea, kde má spolu s najstarším zachovaným elektrickým rušňom Škoda reprezentovať výrobu koľajových vozidiel tejto značky. Bola v neprevádzkovom stave, ktorý zodpovedal dlhodobému státiu na otvorenom priestranstve v Brne a v Plzni. Demontované diely boli umiestnené v pomocných skladoch, niektoré sa však úplne stratili alebo pomiešali s náhradnými dielmi pre autobusy, čo komplikovalo ich identifikáciu. Najväčšou stratou boli protidažďové hliníkové žalúzie, ktoré tvorili podstatnú súčasť skrine vozidla. Chýbalo tiež veľké množstvo súčiastok zo stanovísk rušňovodičov a riadiacich pultov. Mnohé časti rušňa boli poškodené – rám pod stanoviskom č. 2 bol prasknutý (zrejme vplyvom nárazu do iného vozidla), okná za stanoviskom na ľavej strane boli poškodené vplyvom požiaru a následne zaslepené, poškodený bol aj laminát za týmto stanoviskom, popraskané kryty pozičných svetiel, rozbité izolátory na streche, znehodnotené drevené stúpačky schodov. Úplne chýbali kryty húkačiek, smaltované tabuľky, odlievané znaky Škoda na bočniciach, nasávacie hliníkové žalúzie, čelný hliníkový plech snehového pluhu, kryty čelných plechov pre montáž automatického spriahadla, kryty svietidiel podvozku, kryty pozičných svetiel, hadice vzduchovej brzdy, hliníkové profilové lišty zakrývajúce spoje karosérie, protiprievanový sklenený štít rušňovodiča a prístrojové vybavenie.

Zámer renovácie
Rušeň mal byť uvedený do vystavovateľného stavu bez obnovy funkčnosti. Vzhľadom k limitovaným finančným prostriedkom nebolo možné skompletizovať a sprístupniť jednu kabínu rušňovodiča. Lak mal byť uvedený do pôvodného stavu po vyrobení. Opravené mali byť poruchy na karosérií, zničené podstrešné okná, vymenené mali byť mriežky dutín pre motory stieračov nad čelnými oknami, bolo potrebné doplniť hliníkové lišty, poškodené alebo rozbité strešné izolátory, drevené stúpačky mali byť nahradené novými, doplnené mali byť kryty osvetlenia podvozku.

Pracovný postup


Z rušňa boli odstránené všetky súčasti určené k samostatnému ošetreniu. Išlo o držadlá, stúpačky, mriežky, hliníkové lišty, pantografy, hadice, stierače a podobne. Pantografy boli odstránené pomocou žeriavu. Demontované boli tiež poškodené izolátory.


Staré farebné vrstvy na karosérií miestami nedržali, ich odstránenie však nebolo jednoduché. Základnou metódou bolo odlupovanie a použitie odstraňovačov starých náterov pracujúcich na báze liehu. Veľký dôraz bol kladený na úplné odstránenie všetkých farebných vrstiev až na plech alebo laminát. Pri odstraňovaní farieb boli objavené pôvodné nápisy na dverách strojovní. Každý text bol inak umiestnený a mal inú veľkosť. Až s pomocou továrenskej fotografie bolo identifikované správne umiestnenie textu.


Najväčšou opravou karosérie bolo odstránenie praskliny rámu. Okraje praskliny boli najprv vyrovnané, skorodované okraje boli odstránené a prasklina mohla byť následne zvarená a vybrúsená.


Zásadnou opravou bolo dolaminovanie zničených rámov podstrešných okien v mieste požiaru. Geometria bola kopírovaná podľa zachovaných dielov, chýbajúce okná boli získané z vrakov štvornápravových laminátových rušňov Škoda.


Niekoľko menších prasklín alebo vŕtaných otvorov po nepôvodných súčastiach bolo aj na ďalších častiach karosérie. Tieto drobné poškodenia boli odstránené tmelovaním.


Po odstránení náterov boli povrchy ošetrené brúsením. Nasledoval základný náter. Ďalším krokom bolo jemné prebrúsenie ošetrených povrchov.


Profilové hliníkové lišty kryjúce montážnu škáru medzi oceľovým rámom rušňa a laminátovou časťou boli povrchovo skorodované, plastová vložka upevňujúca vruty bola úplne poškodená. Časť líšt bola demontovaná v rámci amatérskeho pokusu o opravu laku, pričom bola časť líšt stratená. Chýbajúce lišty boli nakoniec získané z vrakových S 499 a S 498.


Konečná podoba s farbami požadovaných odtieňov bola prevedená na plochy maskované papierovými páskami a krycími fóliami. Demontované súčasti boli nastriekané zvlášť.


Po zakrytí karosérie bol predpísanou farbou nastriekaný spodok rušňa.


Pôvodné smaltované tabuľky sa nezachovali. Presný vzhľad bol zrekonštruovaný podľa zachovaných továrenských fotografií. Veľkosti tabuliek sú štandardné podľa predpisov ČSD.


Vzhľadom k tomu, že ide o prototyp rušňa, boli potrebné štyri kusy radovej tabuľky vyrobenej s pomocou ručne vyrobenej šablóny. Písmeno aj jednotlivé cifry sú práve preto prevedené relatívne nepresne a s nelogickými proporciami. Podľa zvyku bola číslica 1 prevedená iba ako zvislá čiarka.


Po preštudovaní továrenskej fotografie bolo rozhodnuté pri výrobe nových tabuliek v maximálnej miere okopírovať pôvodné prevedenie číslic. Svojim spôsobom neumelé prevedenie tabuliek má tiež svoju výpovednú hodnotu. Nové tabuľky boli vyrobené na základe vektorového prepisu zväčšeného výrezu továrenskej fotografie pôvodnej tabuľky. Prevedenie je klasické – vrstvením jednotlivých farieb smaltu na seba.


Nápis na každých dverách stanoviska rušňovodiča „Pri odstavení zajistěte klínem“ bol zhotovený vo veľkosti a tvare písma zodpovedajúcom základným odkrytým pôvodným nápisom pri odstraňovaní starých náterov. Tieto nápisy povinné pre každý rušeň boli nastriekané cez šablónu. Vzhľadom k tomu, že šablóny neboli k dispozícií, boli použité maskovacie nálepky prevedených ako negatívny text. Po nastriekaní čiernej farby boli nálepky odstránené.


Po dokončení lakovacích prác boli späť osadené všetky demontované diely. Rušeň bol dôkladne očistený, umyté boli najmä okná. Na prechodný čas bol rušeň zakrytý veľkoplošnými fóliami z dôvodu ochrany pred prachom a holubími exkrementmi.

Možné sprevádzkovanie v budúcnosti

Rušeň S 699.001 je z hľadiska sprevádzkovania viac problematický ako rekonštruované parné rušne. Pod plechmi a laminátom sa nachádza komplikovaná elektrická výzbroj pracujúca s napätím 25 kV, ktorá bola v minulosti výrazne poškodená a navyše prístrojové vybavenie nie je kompletné. Z tohto hľadiska je potencionálna oprava veľmi nákladná. Efekt pojazdného stroja je navyše menej atraktívny z dôvodu, že podobné, ale menšie štvornápravové rušne S 498 a S 499 sú stále v prevádzke. Práce spojené s opravou laku a s uvedením do vystavovateľného stavu však možnosť opravy agregátov a sprevádzkovania rušňa v budúcnosti nevylučujú. Náhradné diely budú uložené v strojovni rušňa, ktorá nebude návštevníkom prístupná. Rušeň je však pojazdný s pomocou iného trakčného prostriedku. Teoreticky existuje možnosť prevozu na výstavy mimo priestorov múzea. Pre odbornú verejnosť by však porovnanie dĺžky S 699.0 so štvornápravovými rušňami zaujímavé. Práve úctyhodná dĺžka dodáva rušňu veľkú eleganciu.



Viac o rekonštrukcií rušňa S 699.0001 sa dočítate na stránkach spoločnosti DRAH-servis, spol. s r. o.

Článok bol redakčne upravený a skrátený.
Text:
Roman Šiler (DRAH-servis, spol. s r.o.)
Preložil: mernose
Foto: Roman Šiler a Libor Kočí
Spracoval redakčný tím railpage.net

Pridajte sa do diskusie!

Žiadny komentár k: Znovuzrodenie Laminátky S699.001

162005 zo dňa 9.2.2011 7:16

Tak tá je inak nádherná, totálne jej ten červenobiely lak sekne. škoda, mohli by ju sprevádzkovať, je to poriadny gigant.

Reagovať

Michal Timko zo dňa 9.2.2011 7:57

Veľmi potešujúce čítanie na ráno
🙂

Reagovať

dody1 zo dňa 9.2.2011 11:57

Pekná reportáž,veľmi zaujmavé čítanie… 🙂 :byebye:

Reagovať

pega109 zo dňa 9.2.2011 14:46

prekrasne daco,,, :slnko: :slnko:

Reagovať

ixo zo dňa 10.2.2011 7:48

LIKE 🙂

Reagovať

Martin Betak zo dňa 10.2.2011 11:03

:byebye: Veľkú česť vzdávam ľuďom, ktorí sa našli a bolo v ich záujme zachovať tento jedinečný exemplár.

:angel BigLaminátka alebo Laminátka +30% zdarma :auto:

Reagovať

matko2214 zo dňa 13.2.2011 10:05

bodaj by ju dali do prevádzkového stavu! 😀 nebolo by zlé vidieť túto laminu ako trieli 160 km/h na koridore! :he: :auto:

Reagovať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Zadajte správnu hodnotu *