Z našich spomienok – VI. časť: Spomíname na Rendez
Nedávno sa ukončil deviaty ročník stretnutia historickej techniky Rendez 2007 a pri tejto príležitosti som zalovil v spomienkach a fotoarchíve… Okrem toho Vám možno tento príspevok priblíži osud železničných vozidiel, ktoré sa na Rendez zvážali, ako v predchádzajúcom príspevku popísali Dušan a Palo.
Začiatkom osemdesiatych rokov po ukončení parnej prevádzky sa Rendez – Staré depo stalo cintorínom technológií, ktoré sa predtým využívali pri opravách a prevádzke parných lokomotív. Bývalú výhrevňu rušňové depo odovzdalo depu vozňovému (načo by im bola, veď v zime bolo jednoduchšie motory pretáčať, ako ich schovať do výhrevne…).Opravy motorov a elektrík sa robili v Novom depe a Staré depo sa využívalo iba na odstavenie prevádzkových lokomotív.




Zásluhou postavenia Nového depa a nepotrebnosťou zariadení vznikol v Starom depe v podstate skanzen dobových budov a technológií. Vo vodárňach bolo eldorádo holubov, ktorých „guáno“ prikrylo všetko, čo ostalo… Okolo koľají ostali hŕby škvary a všade rástla po pás burina… V tejto kompozícii sa dali nájsť aj zbytky vozidiel, rozpadávajúci sa Albatros 498.107 v šturci, za točňou zbytok skrine z M 262 (ktorá si dokonca zahrala v ktoromsi slovenskom filme)… Ale ako sa hovorí: Všetko zlé je na niečo dobré… Staré depo sa stalo výborným priestorom pre záchrancov histórie. Prešlo iba pár rokov od zrušenia parnej prevádzky a v depe sa začali sústreďovať znovu parné lokomotívy a okolo nich sa začali tmoliť „čudáci“. Zásluhou (rôznym lobovaním) p. Ladislava Križana vznikla inštitúcia Pamätník železničnej dopravy. Táto inštitúcia postupne prebrala lokomotívy, ktoré predtým povyťahovali nadšenci z rôznych kovošrotov, tovární a vlečiek … a v Starom depe sa začal zákopový boj o pozície. Kde sa objavilo vhodné miesto, tam pribudla „kopa šrotu“ sťa by budúci exponát.


A nielen tam, postupne takto pribudli lokomotívy na Hlavnej stanici ( pod gaštanmi v priestore terajšieho múzea dopravy) a prevažne vozne sa sústreďovali do starej (bývalej) guľovačke na Rendezy.



No priviesť a sústrediť budúce exponáty nestačilo. Aby čo najdlhšie vydržali, bolo treba pravidelne premazávať ložiská, otvorené otvory poprikrývať, vyčistiť pece a tendre od bahna, škvary a iného humusu, ktorý by stálou vlhkosťou urýchľoval hrdzavenie. A hlavne bolo potrebné demontovať a odniesť na bezpečné miesto veci, ktoré sú vzácne, odnesitelné a na ktoré začali robiť nájazdy ziskuchtivý šroťáci – ojnice, spojnice, napájače…
Túto sizyfovskú prácu robila partia prevažne študentov združených ako Odborná skupina histórie železničnej dopravy. Stretávali sa každú sobotu a základňu mali v jednom z vozňov, kam sústredili demontované veci. Postupne sa podarilo získať bývalú vylieváreň vo výhrevni ako základňu. Bol to obrovský pokrok, veď už len oblečenie si zmrznutých montérok vo vozni bol niekedy hrdinský čin…


S príchodom 310.433 po oprave na Rendez sa podarilo „vyboxovať“ 100m koľají vo výhrevni. Tak boli pod strechou nielen 310.433, ale aj Albatros 498.104 a nakoniec aj 422.0108, ktorú začali pomaly tiež opravovať. Každý člen dostával plán práce na nasledujúci mesiac. Neskôr, keď niektorí doštudovali a pracovali v turnuse a nemohli brigádovať po sobotách, pridával sa aj plán na pracovné dni.


Od roku 1985 sa naskytla možnosť spolupráce s organizátormi vtedajších Táborov Stromu života. Začala séria potáborových stretnutí a veľkých brigád. Na niektorých brigádach pracovalo aj 100 ľudí. Každá veľká brigáda – potáborové stretnutie mala svoje meno (Zlatá loď, KUBO – Kultúrna bomba…) a svoj program.





Zväčša išlo o víkendové stretnutie – ubytovanie v telocvični, kde sa po večeroch premietali diapozitívy (ešte viete, čo to je???), v sobotu bola brigáda a v nedeľu kultúrny program, mestská hra… Niekedy sme si zapožičali loď na Dunaji, inokedy historické električky a aj jazda s 310.433 sa podarila zorganizovať.


Pomimo veľkých brigád sa konali stretnutia ako predtým, stále bolo čo robiť a hlavne svojou neustálou prítomnosťou a neúnavnou prácou dokazovať, že ochrana železničných pamiatok má zmysel.








Okrem práce na Rendeze, partia robila aj nájazdy na rôzne nepoužívané železničné zariadenia (robili zbierkotvorbu). Občas táto činnosť takmer hraničila so zákonom a privolané orgány nevedeli pochopiť, že to odnášajú do múzea… A aby sa zvyšovala odbornosť odbornej skupiny a jej sympatizantov, v Dome techniky pribudlo stretávanie sa v Kabinete mladých ochrancov technických pamiatok.

A čo Pamätník? Postupne získaval priestory a personál (mnohých z pôvodnej partie) a aj dnes po rôznych turbulenciách (ešte stále) existuje, ale nazýva sa Múzejné a dokumentačné centrum…
No cestu k nemu a prvotnú starostlivosť o budúce exponáty vydláždili svojou prácou dobrovoľníci.


Práca okolo exponátov je stále nekončiaci sa proces. Exponátov pribúda, rozpočet nerastie a ešte stále sa občas ozývajú hlasy, na čo nám to je, veď to neprináša zisk. A tak keby nebolo aj dnes nadšených dobrovoľníkov, väčšina exponátov by bola nenávratne zničená a nefunkčná…
Prečítajte si aj tieto príbehy z našich spomienok…:
Z našich spomienok – V. časť: Ako sme do Podbrezovej pre Býčka išli
Z našich spomienok – IV. časť: Deset let od ničivých povodní v České republice
Z našich spomienok – III. časť: Princezné S 499.2001 a 263.002 v Bratislave
Z našich spomienok – II. časť: Fototipy a zastavenia trochu zvláštnej doby
Z našich spomienok – I. časť: Ako sme začínali
Autor: Marian Pavúk Paulini
Autori fotografií: Marian Paulini starší, Marian Pavúk Paulini, Zora Kalka Pauliniová
Spracoval: Mernoše
Pridajte sa do diskusie!
Žiadny komentár k: Z našich spomienok – VI. časť: Spomíname na Rendez
754055 zo dňa 16.8.2007 22:32
Vďaka za článok. I takouto formou som pochopil, aká je časť tohto pozadia, čo sa získavania a sprevádzkovania vozidiel týka. No jedna vec mi nedá – prečo MDC nemá záujem o HDV rady 753 a 140 001 ? Niečo sa mi donieslo do uší, ale možno sa niečo dozviem aj tu. To chce zachraňovať a vzápätí oživovať vraky ?
nickon zo dňa 17.8.2007 0:10
Moc pěkné, zaplaťpánbu, že už v té době někdo měl a byl ochotný používat foťák. Na většinu podobných akcí zbývají jen blednoucí vzpomínky v hlavách účastníků… Mám dotaz – kde skončila Litevka 399.005? Pokud jsem slyšel, nezachovala se žádná, ale rád bych se pletl.
55.lukas zo dňa 17.8.2007 5:29
754055
Skus ist do ZSSK alebo ZSCS s myslienkou, ze chces nieco na muzejne ucely. Uvidis ako dopadnes.
A pokial si dobre pamatam, je snaha zachovat nejaku aspon nejaku 754, ktore budu jazdit este minimalne 10 rokov.
754055 zo dňa 17.8.2007 8:46
Kluby z ČR to urobili a majú 830, 850/1, škoda slov …
ec166 zo dňa 17.8.2007 13:05
Velmi pěkný článek
Duko zo dňa 20.8.2007 0:14
Ad Nickon : 399 005 je na Rendezi https://www.railpage.net/modules/news/article.php?storyid=1228 a pokiaľ viem boli nejaké pokusy o jej sprevádzkovanie ale stroskotali pravdepodobne na financiách. Ako nakoniec veľa vecí… 😉
nickon zo dňa 20.8.2007 9:15
Díky za info, to jsem moc rád, že se aspoň jedna zachovala. Kdesi jsem četl, že byly všechny sešrotované. Snad se najdou prostředky a síly na její znovuzprovoznění.
Boris33 zo dňa 21.8.2007 20:31
Nadherna reportaž!Krasne historicke fotky.Velmi sa mi paci tato reportaz!DOBREEEEE! :byebye: