Váš železničný portál
Registrovať sa

Retro Balaton 2023

AktualityFotogalérieFotoreportážeHistóriaReportážeZahraničie 7.9.2023 22:34 Mates Pleško Zobrazené: 1906

Už tradične sa aj tento rok konali v mesiacoch júl a august dva retro víkendy okolo maďarského jazera Balaton. Tieto víkendové jazdy sú vo veľkom vyhľadávané fotografmi z mnohých častí Európy a toto leto tomu nebolo inak. Naša päťčlenná partia sa zúčastnila druhého víkendu, ktorý sa konal 26. a 27. augusta. Prvá štvorica sa do Ábrahámhegy odobrala v piatok dopoludnia a ja som sa k partii pripojil vo večerných hodinách. Po mojom príchode sme sa zvítali, išli na spoločnú večeru, kde si si dohodli plány na nasledujúci deň a odobrali sa spať. Ráno náš čakalo skoré vstávanie za prvými úlovkami.

Hneď v skorých ranných hodinách o 7:16 sa nám popod penzión prehnal prvý vlak Sz 19777 z Tapolce do Balatonfüredu. Bol vedený rušňom 417.017, posledným zástupcom 42 kusovej série motorových rušňov zo 60.tych rokov minulého storočia, ktoré jazdili s troj či štvorvozovými súpravami vrátane riadiaceho vozňa ako náhrada za parné rušne. Ich masívne vyraďovanie začalo v roku 2005, rušeň 417.017 dostal v roku 2010 nový lak a po absolvovaní skúšobnej jazdy po oprave v roku 2013 bol opätovne prehlásený za prevádzky schopný a ocitol sa vo flotile MÁV Rail Tours. V súčasnosti sa jedná o jediný prevádzkyschopný exemplár tejto rušňovej rady. Na známom mieste v Ábrahámhegy boli ešte tiene a tak prvá fotka nášho dňa je skôr dokumentačného charakteru.

Prvá fotografia víkendu bola vyhotovená pod oknami nášho penziónu. Svetelné podmienky ešte neboli ideálne, ale už keď sme vstali….

Následne sme sa pobrali do miestnych potravín nabrať nejaké zásoby a začala sa naša celodenná výprava po okolí. Prvým cieľom bola neďaleká zastávka Balatonrendes, kde sme si boli vyfotografovať ranné IC 19707 z Tapolce do Budapešti v ktorého čele bola dvojica rušňov radu 418, ktoré nosia v Maďarsku prezývku Csörgő, teda po našom zvonček. Ani jeden z týchto rušňov žiaľ nebol v retro prevedení. Retro M41.2103 sa žiaľ na akcii nezúčastnil. Pôvodne sme tento vlak išli odfotiť až do obce Zánka, avšak cestou sme spozorovali ešte jeden nasvietený flek na ktorom sme sa zastavili a okrem fotografií sme si na video  nahrali  dunenie motorov tejto dvojičky počas rozbehu zo zastávky. Nasledoval rýchly presun do Zánky, kde sme vlak ešte raz vyfotili.

Dvojicu rušňov radu 418 sme najskôr odfotili v zastávke Balatonrendes a neskôr aj za stanicou Zánka.

Zo Zánky sme sa pobrali späť k nášmu penziónu na známe miesto v Ábrahámhegy, cez ktoré onedlho mala prechádzať Nohabka M61.020 s vlakom  Sz 19787 z Tapolce do Balatonfüredu. Za sebou viezla súpravu vozňov A + 3x B v starom farebnom prevedení MÁV. Tesne pred príchodom vlaku nám do záberu zaparkovali dve autá poľských fotičov, ktorí vyskákali z áut a postavili sa ku nám na miesto. Po výrazne prejavenom nesúhlase osádky fotofleku svoje vozidlá posunuli o kúsok ďalej, čím ale pokazili záber skupinke fotografov za nami čo si po prejdení vlaku aj náležite vypočuli. S touto partičkou sme sa stretávali počas celého víkendu a teda priazni ostatných fotografov sa moc netešili. Vodič Trabantu, ktorý vozidlo odstavil na kraji vozovky tam kde pred tým poliaci však už vyhostený z toho miesta z logických dôvodov nebol :).

Nohabka a Trabant vytvorili krásnu dobovú atmosféru.

V pláne bol už aj vlak od opačného smeru, ktorým bolo IC Kék Hullám z Budapešti do Tapolce, do čela ktorého sa v Balatonfürede mala postaviť dvojica Sergejov, realita však bola iná. Po príchode na ďalšie známe fotomiesto v oblúku za zastávkou Szepezdfürdő sa nám naskytla ešte jedna príležitosť odfotiť Nohabku, ktorú sme pri presune predbehli. Tá sa v stanici Zánka vykrižovala práve s IC na ktoré sme čakali, v ktorého čele nakoniec miesto dvojice Sergejov išiel Sergej + Csörgő. Nechýbal ani Trabant 🙂

A Trabantu to ladilo aj so Sergejom.

Po prechodení týchto vlakov sme sa na rovnakom mieste rozhodli počkať ešte na spiatočný osobák z Balatonfüredu do Tapolce, ktorý bol vedený 417.017 a rovnakou súpravou s akou ráno vyrazil z Tapolce. Po vyfotení tohto vlaku sme sadli do auta a smerovali späť do Ábrahámhegy, tento krát však na iné miesto kde sme vyfotili osobný vlak ešte raz a na tomto mieste si aj počkali na Nohabku M61.001 s krásnou 6 vozňovou modrou zladenou súpravou, ktorú mal do Balatonfüredu z Budapešti dopraviť rušeň V43.1001. My sme sa ho v nedeľu žiaľ nedočkali. Na Nohabku sme sa rozložili na pomerne frekventovanej cyklo ceste a už už to vyzeralo, že nám do záberu nikto neskočí. Z poza chrbta sa už dostať k nám nedalo pre padnuté závory na neďalekom priecestí, avšak z druhej strany sa k nám blížila dvojica cyklistov, ktorej sme gestami ukazovali, aby si pohli a prešli okolo nás. Zjavne si povedali, že aj oni chcú byť na fotografii a ostentatívne sa nám postavili do záberu čo dokázali v následnej slovnej konfrontácii. Čo už, aj pre takých ľudí slnko svieti. Naopak, veľká pochvala patrí rušňovodičovi 417.017, ktorý vždy keď videl skupinu fotografov z diaľky tak rušeň pribrzdil a pred objektívmi fotografov poslal rušeň do plného výkonu čo samozrejme sprevádzala mohutná dymová kulisa a popri tom každého s nadšením zdravil kývaním. Počas celého dňa bolo vidno, že tento majster si jazdu s MDčkou užíva.

Rušňovodič 417.017 rušňu pred objektívmi fotografov vždy rád ,,podkúri“.

Krásna modrá súprava k červenej jednotkovej Nohabke skvele zapadla. O dvoch maďarských cyklistoch sa to už však povedať nedá.

Jednotkovú Nohabku sme si chceli vyfotiť ešte na inom mieste a tak sme si ju nabehli do Badacsonytomaj. Tu sme si ju ešte raz vyfotografovali na rovinke za promenádou a nasledovala obedná prestávka, na ktorú sme sa vybrali do mesta Keszthely. Po naplnení našich žalúdkov sme sa vybrali odfotiť opäť 417.017 s vlakom z Tapolce do Keszthely a učinili sme tak za stanicou Vonyarcvashegy.

Nohabka s modrou súpravou sa nám tak zapáčila, že sme ju predbehli a odfotili si ju ešte raz.

Poobedná časť programu sa niesla v znamení fotografovania v úseku Badacsonytomaj – Tapolca, blízsko zastávky Némesgulács – Kisapáti. Ako prvé nám pred objektív prišiel Csörgő 418.319 s vlakom IC do Budapešti. Po viac ako 40 minútach prechádzal rovankým miestom jediný parný vlak toho dňa z Tapolce do Balatonfüredu vedený rušňom 424.247. Do tretice sme ešte na rovnakom mieste počkali na Sergeja 628.228 s osobným vlakom do Balatonfüredu. Čakanie medzi vlakmi som si skrátil v neďalekom malom vinárskom podniku, kde som na prekvapenie dostal jedno z najlepších espresso káv aké som kedy pil. Dal som si rovno dve.

Jediný parný vlak sobotného dňa vchádza do zastávky Némesgulács – Kisapáti

Na paru som vytiahol aj dron.

To bolo z tohto miesta a smeru na sobotu všetko a nás čakali posledné vlaky dňa neďaleko Tapolce. Vybrali sme sa pár kilometrov za obec Kisapáti, kam sa blížila dvojica vlakov. Prvé išlo zmeškané IC Kék Hullám v čele s 418.310 následované osobným vlakom vedeným dvojicou Sergejov. Následne sme sa vybrali ešte k zastávke Raposka, kadiaľ mal prechádzať posledný vlak medzi Tapolcou a Kesthely, ktorý mal byť vedený retro Sergejom 628.001. Z dôvodu poruchy sa však na tomto vlaku červenáč neukázal a tak sme sa museli uskromniť so 628.304, ktorý z Tapolce vyrazil so sekerou viac ako 20 minút. Oproti nemu ešte smeroval súpravový vlak tvorený motorákom 117.196.

Dva Sergeje a päť vozňov. Aj takto sa jazdilo okolo Balatonu :).

Maďarská krabička so súpravovým vlakom do Tapolce. Rušňovodič bol prítomnosťou asi desiatky fotografov značne prekvapený.

Miesto červeného retro Sergeja sa objavila klasika a presvietený úsek sa kvôli meškaniu vlaku a západu slnka zmenšil na minimum. Napriek tomu sa podarilo. 

To bolo zo sobotného programu všetko a po odfotení týchto vlakov sme sa pobrali na penzión, kde sme si rýchlo vzali veci na kúpanie a išli sa na neďalekú pláž po celom dni schladiť do jazera Balaton. Po chutnej večeri v miestnom plážovom bufete a sprche sme unavení padli do postele a zaspali spánkom spravodlivých.

Na druhý deň sme plány nemali už také veľké ako v sobotu. V okolí Szepezdfürdő sme si naplánovali vyfotenie troch vlakov a následný presun do Balatonfüredu, kde mal z Budapešti priviesť ranné IC retro Szili 431.001. Ani nás už vlastne neprekvapilo, keď sme pri pohľade do systému zistili, že Szili na vlaku nie je nasadený a tak sme túto zachádzku zavrhli. Zmenili sme teda plán a vydali sa smerom na Öskü v nádeji, že po príchode by sme mohli mať šťastie na nejaký nákladný vlak, ktorý by sme si na tomto ikonickom mieste zvečnili. Pri pohľade do systému sme však pochopili, že táto zachádzka bola zbytočná, nasledoval teda náhradný plán náhradného plánu a vydali sme sa smer Győr. Cestou pri prechode mestom Várpalota nás na miestnom autobusz állomás zaujal odstavený Ikarus 280.40M vyrobený v roku 1999, ktorý do dnes prevádzkuje maďarský Volánbusz. Zaparkovali sme pri miestnom cintoríne a išli sme si tento legendárny autobus vyfotografovať. Následnes sme sa presunuli do spomínaného Győru, kde sme rovnako nepochodili z dôvodu veľkej vegetácie s miestom na ktorom sme plánovali fotiť. Po tejto rane sme sa rozhodli, že sa presunieme na domácu pôdu a zamierili domov do Bratislavy. Nakoniec sme si na stanici v Petržalke dali kávu, posedeli chvíľu na lavičke, partiu rozpustili a vybrali sa za svojimi rodinami. Zhodnotili sme, že sme nedeľu tak prekaučovali, že sme už nemali chuť v ničom pokračovať. Napriek rôznym zmenám nasadenia rušňov a drobným zádrhelom sa akcia podarila a mne padlo vhod vypustiť hlavu a tlak po náročnom období prípravy na štátne skúšky, ktoré som úspešne absolvoval len dva dni pred odchodom na Balaton a získal tak vo svojich 32 rokoch prvý vysokoškolský titul.

Toto miesto sme objavili čistou náhodou a to tak, že sme pri výjazde z pumpy zle odbočili a zrazu uvideli na čistinke asi desiatku fotografov. Tak sme sa ku nim pridali :).

V čele posledných dvoch vlakov nášho maďarského putovania sa objavila Nohabka M61.020 a parný rušeň 424.247.

Odstavený Ikarus vo Várpalote nás príjemne prekvapil a nakoľko boli medzi nami aj milovníci autobusov, museli sme zastaviť. Túto vzácnosť som si nenechal újsť ani ja.

A to by bolo z tohto retro víkendu všetko. Ak ste došli až sem tak ďakujem za prečítanie a verím, že sa vám fotoreport páčil a mali ste príjemné čítanie. Ďakujem vám za vašu pozornosť. @MP.

Pridajte sa do diskusie!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Zadajte správnu hodnotu *