Prvé plechové modely

Prvý plechový model železničných vozidiel sa objavil v roku 1847. Jednalo sa o súpravu vláčiku bez koľají k ťahaniu či postrkovaniu, zostavenú z lokomotívy s tendrom, dvoch osobných a jedného nákladného vozňa. Ale už v roku 1836 bola v Nemecku v rôznych veľkostiach a cenách ponúkaná na inzerát zostava parného vozňa s vozňom uhoľným a osobným, ktorá sa pohybovala pomocou strojčeka z hodiniek z lakovaného plechu. Najviac sa výrobe venovali firmy v Nemecku a už po roku 1848 sa v katalógu hračiek objavil obrázok bezkoľajového vláčiku na mechanický pohon. Výroba takýchto hračiek bola zaznamenaná aj v Krušných horách. Firma Oehme vo svojom katalógu v roku 1840 ponúkala vláčik idúci pomocou vlastnej gravitácie po naklonenej rovine tvorenej drevenými koľajami. Vlak mal dva vozne prvej triedy, dva osobné vozne druhej triedy, vozeň na prepravu zvierat a plošinový vozeň, na ktorom stál koč s postavičkami panstva. Vláčik bol ale ešte drevený a začali ho vytláčať modely plechové. Lokomotívy v tej dobe vyjadrovali symbol pokroku a plechové modely sa snažili, aj keď v omnoho menšom meradle, o to isté. Niektoré ich diely boli oblievané pomerne presne zo zliatiny cínu a olova a k pohonu sa používal hodinový strojček. Úplne profesionálne bolo spracovanie letovaných a nitovaných dielov. Taktiež povrchová úprava dávala poznať, že výrobcovia sa snažili o kvalitnú modelársku prácu. Od začiatku sedemdesiatych rokov devätnásteho storočia začala firma Stevens Model Dockyard vyrábať dokonca mosadzné stavebnice jednoduchých lokomotív poháňaných skutočným parným strojom. Súčiastky boli umiestnené na kartóne a dali sa jednoducho zostaviť. Jednalo sa síce ešte o bezkoľajové stroje, ale bolo to prvýkrát, čo jazdili na „ten správny“ pohon. V období rokov 1850 až 1870 začal rozmach modelovej železnice v kolíske lokomotív, v Anglicku. Boli založené nové firmy, napr. Whitney, Leeds Moddell Company, Lucas and Davies v Londýne alebo firma H. Wiles v Manchestri, ktoré do svojich názvov už bežne použili slová ako model alebo modelárstvo. Nemecká firma M. Hessa zaradila už v roku 1868 do svojej ponuky koľaje, niektoré ďalšie firmy, ako napr. J. A. Issmayer, až v roku 1879. Začatím výroby koľají sa tak otvorili nové možnosti železničného modelárstva.

Firmy ale boli v tej dobe nútené väčšinu modelov vyrábať ručným spôsobom a až v päťdesiatych rokoch devätnásteho storočia sa začala postupne presadzovať prvá fréza. Veľa však pomohol objav kovotlačiteľskej technológie roku 1816 v Paríži, čo znamenalo koniec kovotepeckému rozháňaniu a formovaniu plechu. Forma pre plechový odliatok sa zhotovila z tvrdého dreva, pripla sa do sústruhu a vytláčaním alebo vtláčaním plechu pomocou zvláštnych oceľových nástrojov sa získal potrebný tvar. Pre zložitejšie tvary sa používali formy z viacerých kusov a jednotlivé diely sa potom skladali. Plechy sa museli mazať mydlom, aby sa po nich nástroje kĺzali. Kovotlačiteľsky sa vyrábali hlavne časti parných kotlov a lokomotív. Hotový výrobok bol ručne lakovaný olejofermežovými lakmi, ktoré mali veľkú pružnosť a trvanlivosť. Tieto laky však dlho schli a tak ich vystriedali laky liehové. Táto ručná práca však bola pomalá a veľmi nákladná, a preto sa hľadali rýchlejšie a dokonalejšie povrchové úpravy. V tej dobe došlo k prudkému rozvoju litografie a plech sa začal potlačovať. Problém bol však v tom, že tvrdá plocha plechu zle priľahla a potlač bola nedokonalá a zle schla. Začalo sa preto s potlačovaním tenkého papieru, ktorý sa na pripravené plechy nalepoval. Papier sa musel lepiť ručne, dlho nevydržal, a tak výrobcovia od tejto úpravy postupne upúšťali. Táto technológia sa potom ďalej používala pri drevených hračkách. K prelomu v povrchovej úprave došlo až po zavedení kombinovanej techniky potlače. V roku 1875 sa začalo tlačiť litograficky a ofsetovou technológiou. Taká potlač nakoniec umožnila prechod výroby železničných modelov od jednotlivých kusov k sériovej výrobe. Jednalo sa o jednoduché previazanie litografickej tlače, kedy sa farba z litografického kameňa preniesla na kaučukový valec a z neho na plech. Kaučukový valec mal schopnosť dokonale k plechu prilnúť a vytvoriť aj ostré kontúry. K ošetreniu tlače sa používal liehový lak. Vedľa tlače obalov sa táto technológia rýchlo rozšírila medzi všetkých svetových výrobcov železničných modelov, ktorí však museli vyriešiť iný problém. Takto potlačený plech sa už nemohol letovať, pretože by došlo k porušeniu obrazu. Spájanie nahradilo nitovanie alebo sa plechy zasúvali do jazýčkov, ktoré sa ohýbali. Toto druhé spojenie sa ukázalo ako rýchle a spoľahlivé a rýchlo sa rozšírilo. Jednoduché strihanie plechu bolo nahradené dokonalejšími technológiami, ktoré výrazne zvýšili efektivitu práce a prakticky prispeli k zníženiu ceny potlače, ktorá sa pri malých sériách značne predražovala. Pôvodná výroba sa dostala na rázcestie. Kto chcel ďalej uspieť, musel investovať do nových technológií a súčasne musel mať aj väčší odbyt pre svoje modely. V roku 1891 na Lipskom veľtrhu bol verejnosti predstavený úplne nový systém, ktorý si zákazník mohol budovať podľa svojich možností. Túto hračkársku železnicu v ucelenom systéme predstavila firma Märklin. Súvisiace články: Železnicné modelárstvo: Fungujúce modely na začiatku 19. storočia V ďalšom pokračovaní seriálu o modelových železniciach sa budeme venovať Modelovým lokomotívam v pohybe. _________________________________________________________________ Zdroj informácií: Z. Stárek, V. Vondrák: Železniční modelářství pro každého, Computer Press, 2003, internetové stránky. Snímka: ilustračná, zobrazuje Stephenson Rocket – prvú lokomotívu vôbec, stala sa námetom pre mnoho modelov.