Mikuláš jazdil po zvolenských spojkách

Samotná príprava na jazdu parného rušňa sa začala už v noci z 5. na 6. decembra, kedy členovia Klubu historickej techniky pri rušňovom depe Zvolen zapálili oheň pod už 105. ročným kotlom staručkej mašinky prezývanej aj ako „Malý Býček“. Oheň v peci parnej mašinky tíško horel a tým zohrieval vodu, ktorá sa neskôr začala premieňať na paru. Nočná posádka rušňa už len netrpezlivo čakala, kedy sa ručička na tlakomere začne dvíhať, aby mohli vyskúšať parné kúrenie troch historických Ci vozňov.

Skúška parného kúrenia na vozňoch.

BN 60 & 422.0108

„Malý Býček“ si bafká pred „hajcom“

Svitanie. Mašinka pripravená na jazdu

Po úspešnej skúške parného kúrenia bola mašinka za pomoci motorového rušňa BN 60 premiestnená pred tzv. „hajc“, kde naďalej naberala potrebnú silu v podobe tlaku pary. Uvoľnená súprava troch stojacích Ci vozňov umožnila lepší prístup pre posun, ktorý sa začal v ranných hodinách.

Krátko po ôsmej hodine sa mikulášsky vláčik na čele s M131-kou presunul k prvému nástupišťu zvolenskej osobnej stanice, kde už netrpezlivo čakali davy detí so svojimi rodičmi, starými rodičmi, učiteľkami či vychovávateľkami. Po nastúpení hromady detí sa vlak niečo pred 9. hodinou vybral na svoju prvú tohtoročnú mikulášsku jazdu po zvolenských spojkách. Počas jazdy sa vláčikom presúvali Mikuláš, čert, Snehulienka a anjel, ktorí dobré a poslušné deti obdarúvali balíčkom plným sladkých dobrôt.

Prví návštevníci…

„Malý Býček“ pri 1. nástupišti zvolenskej osobnej stanice.

Nerozlučná to dvojica…

Ktože mi to zaspieva?

Dôkazom, že o akciu tohto typu je každoročne čoraz väčší záujem, bol aj fakt, že tento rok bola súprava mikulášskeho vlaku doposiaľ najdlhšia v histórii. Predpoklad plne obsadeného vlaku sa naplnil príchodom na nákladnú stanicu. Po krátkom pobyte sa vlak opäť pobral na svoju cestu, tentokrát cez spojku na tzv. malú stanicu, čiže Zvolen mesto. Nasledoval návrat na osobnú stanicu, kde už čakali ďalšie deti. Na nástupišti čakal aj primátor mesta Zvolen, ktorý si túto akciu nenechal ujsť. Zatiaľ čo sa jedne deti s Mikulášom lúčili, tu sa už do vlaku tlačili ich nedočkavý rovesníci.

Ďalší cestujúci pristúpili na nákladnej stanici.

Návrat z malej stanice na osobnú stanicu.

Spoločná fotografia, jedných z účastníkov jazdy.

Ani primátor mesta Zvolen nesmel chýbať…

Ani sme sa nenazdali a blížil sa odchod ďalšieho v poradí 2. mikulášskeho vlaku, ktorý pre Mikuláša a jeho pomocníkov znamenal ďalšiu milú povinnosť a to rozveseliť deti malými darčekmi. Deti sa mu za jeho darčeky odvďačili nie jednou krásnou pesničkou.

Ďalší mikulášsky vlak opúšťa Zvolen osobnú stanicu

422-ka tentokrát na postku

Železničná spojka: Zvolen mesto – Zvolen nákladná stanica

Návrat po rušňovej koľaji popod Zvolenský zámok

Vôňa spáleného uhlia a obláčiky pary obkolesujúce parný vláčik prilákali aj okoloidúcich, ktorí sa zviezli na jednej z ďalších jázd. Na poslednú 4. jazdou sa s Mikulášom prišli povoziť aj deti z detského domova v Tŕni, ktoré mali z tejto akcie obzvlášť veľkú radosť. Ani tie neobišli bez balíčka, či malej hračky. Po vystúpení aj tých posledných cestujúcich sa vláčik pobral späť do depa, kde sa všetko odstavilo na svoje miesto.

Cesta späť do depa…

„Malý Býček“ zachytený ako vypúšťa aj tu poslednú paru…

Aj keď tohtoročný Mikuláš sa zaobišiel bez snehu a aj počasie nebolo ideálne, myslím si, že radosť v očiach a úsmev na tvárach detí stal organizátorom za tú námahu, ktorú pre uskutočnenie tejto akcie vynaložili. Veď zorganizovať Mikulášsku jazdu pre viac než 1000 detí dá poriadne zabrať, a preto im chcem v mene účastníkov všetkých jázd úprimne poďakovať za vydarenú akciu. Dovidenia o rok…