Dni Slovenských a maďarských železníc v meste Szécsény (Sečany)

1. mája 2008 vyvrcholili v maďarskom meste Szécsény (Sečany) dni Slovenských a maďarských železníc. ŽSR a MÁV vypravili na podujatie mimoriadne vlaky z Lučenca, Veľkého Krtíša a z Budapešti. Na tamojšej železničnej stanici sa uskutočnila výstava rušňov a motorových vozňov, ktoré v minulosti, resp. v súčasnosti jazdia na Poipeľskej železnici. Súčasťou akcie bola medzinárodná konferencia, výstava železničných modelov a súťaž detí v kreslení železničných námetov.

Dni Slovenských a maďarských železníc (Szlovák – Magyar vasutnapok, Szécsény) v maďarských Sečanoch zorganizovali pod patronátom ŽSR a MÁV samosprávy miest a obcí ležiacich po oboch stranách hranice, ktorú tvorí rieka Ipeľ. Dni sa začali 26. apríla 2008 medzinárodnou konferenciou na tému Železnica a hospodárstvo.

1. mája 2008, pri príležitosti vstupu Slovenska a Maďarska do Európskej únie, vyvrcholilo podujatie výstavou rušňov a motorových vozňov na železničnej stanici Szécsény. Návštevníci mali možnosť oboznámiť sa s hnacími vozidlami, ktoré v minulosti, resp. v súčasnosti jazdia na Poipeľskej železnici medzi stanicami Balassagyarmat (Balašské Ďarmoty) a Ipolytarnóc (Ipeľský Trnovec).

Miestne samosprávy opäť prejavili spoločný záujem, aby sa Poipeľská železnica a osobná doprava na nej rozvíjala a aby prispela k zveľadeniu kraja a výdatne podporovala turistický ruch.

ŽSR a MÁV vypravili 1. mája 2008 do mesta Szécsény mimoriadne motorové vlaky z Lučenca, Veľkého Krtíša a z Budapešti. Cestujúci sa mohli dopraviť do cieľovej stanice a späť zdarma. Railpage nemohla na akcii chýbať, pretože redakcia chcela milovníkom železničnej dopravy priblížiť jazdu vlakov s cestujúcimi na trati Lučenec – Kalonda – Veľký Krtíš, kde je zastavená osobná doprava. Prvomájové jazdy vlakov boli pre fotografov vhodnou príležitosťou zopakovať si nezabudnuteľnú jazdu Railpage do Veľkého Krtíša, ktorá sa uskutočnila 29. marca 2008.

Aby som stihol byť na fotospote Poipeľskej železnice už krátko po východe slnka, naštartoval som o tretej hodine Toyotu Aygo a vypravil som sa z Bratislavy cez Nitru, Šahy a Slovenské Ďarmoty a ďalej po maďarskom brehu rieky Ipeľ do Nógrádszakálu (Novohradské Sokolovce).

Poipeľská železnica v úseku Szécsény – Ipolytarnóc patrí k ohrozeným druhom. Opäť silnejú tlaky, aby sa na nej zastavila osobná železničná doprava. Na druhej strane miestne samosprávy, občianske združenia a podnikateľské subjekty vyzývajú vládu, aby trať zmodernizovala a v spolupráci so slovenskou stranou vytvorila z Poiplianskej železnice magistrálu (Budapešť) – Štúrovo – Balassagyarmat – Lučenec – (Košice).

Stredné Poiplie je bohaté na prírodné krásy a kultúrne pamiatky. Len pár stovák metrov od slovensko-maďarskej hranice sa nachádza svetoznáme Chránené prírodné územie Archeologický park Ipolytarnóc so zachovanými stopami predhistorických zvierat a rastlín. Možno v ňom uvidieť, okrem iného, vyše 100 m dlhý skamenený kmeň ihličnana starý niekoľko miliónov rokov. Viac sa možno dozvedieť na http://web.kvvm.hu/ipolytarnoc/index.php?p=sk_home

Poipeľská železnica patrí už roky k mojim najobľúbenejším tratiam. Mám rád pokojnú atmosféru, ktorá sála z lesov a lúk po oboch brehoch rieky Ipeľ a neopakovateľné vyžarovanie genius loci. Vždy sa teším, keď prídem ku skvostnému modrému kostolu v secesnom štýle v obci Muľa na Slovensku. Pri každej návšteve hľadám nové a nové miesta, odkiaľ je možné zachytiť neopakovateľné čaro prírody v okolí peážnej trate z Lučenca do Veľkého Krtíša. K mojim prioritám patrí vyfotenie „modrého“ kostola s vlakom.

Kostol svätej Alžbety Uhorskej v dedinke Muľa navrhol István Medgyaszay na súkromnú objednávku rodiny Körffyovcov (tvar budovy sa mu údajne zjavil vo sne) . Budova s odvážnym architektonickými riešením z rokov 1909-10 sa stala prvou železobetónovou konštrukciou medzi kostolmi na území bývalého Uhorska. Kupola pozostáva z atypických železobetónových dielcov aké sa začali používať inde v Európe až po roku 1925. Po obvode kupoly sú osadené sochy anjelov – cherubínov (autor sochár F. Sidló).

Motorový vozeň spoločnosti H-Start radu Bzmot v raňajšom slnku po daždivej noci smeruje ako vlak 33620 pri obci Nógrádszakál (Novohradské Sokolovce) do Ipolytarnócu.
Na druhej strane rieky Ipľa vidno secesný kostol v slovenskej obci Muľa.

Hlavným cieľom mojej prvomájovej návštevy na Poipeľskej železnici však bola účasť na výstave hnacích vozidiel v meste Szécsény a na sprievodných akciách Dní Slovensko – maďarských železníc. Neodmysliteľnou súčasťou akcie boli jazdy mimoriadnych vlakov s cestujúcimi na trase Lučenec – Veľký Krtíš – Nógradszakál – Szécsény a späť.

Pri spracovávaní snímok som neodolal, aby som aspoň prvé z nich, neprekonvertoval do čiernobieleho podania. Akoby sme nasadli do stroja času a preniesli sa zopár desaťročí do minulosti, keď po peážnej trati jazdili z Lučenca do Malých Stracín motorové vlaky radu M131.1 ČSD. Trať z Nógrádszakálu do Malých Stracín je relatívne mladá. Bola postavená začiatkom päťdesiatych rokov minulého storočia za účelom prepravy uhoľných vlakov z Bane Dolina do tepelnej elektrárne v Zemianskych Kostoľanoch a uvedená do prevádzky 12. septembra 1951. Predĺženie trate z Malých Stracín do Veľkého Krtíša sa uskutočnilo 27. februára 1978. Od augusta 1992 je trať bez pravidelnej osobnej dopravy.

Mimoriadny osobný vlak 30182 ŽSR Veľký Krtíš – Szécsény vedený M131.1125 MDC vchádza po peážnom úseku MÁV do stanice Nógrádszakál.
Vľavo je trať do Balassagyarmat.

Snímka v čiernobielom podaní vyvoláva pocit, že ide o peážny vlak z päťdesiatych rokov. Ilúzia však zostáva ilúziou.
Na prívesnom voz ni sú otvorené dvere, čo svedčí o tom, že vlak stojí. Takisto na renovovanej budove železničnej stanice Nógrádszakál je „misa“ satelitnej antény.
Ako je známe, peážne vlaky cez maďarské územie prechádzali bez zastavenia. Na snímke M131.1125 MDC z Hanisky pri Košiciach.

Zvolenský motorový vozeň M131.1053 MDC ako vlak 30184 pri vchodovom návestidle do stanice Nógrádszakál.

Zanechajme však iluzórne návraty do minulosti pomyselným strojom času a vráťme sa do prítomnosti. Renovovaná a vzorne udržiavaná stanica Nógrádszakál ešte nezažila taký nával slovenských motorových vozňov radu M131.1 ČSD ako na 1. mája 2008.

Odchod M131.1053 MDC z Nógrádszakálu do stanice Szécsény.

M131.1053 MDC na zastávke Ludányhalászi.

S polhodinovým odstupom nasledoval M131.1125 MDC.

Maďarskí organizátori vyslali z Budapešti do Szécseny moderné Desiro 6342.014. Na snímke pri vjazde do cieľovej stanice.
Záujem o historické vozidla bývalých Československých štátnych dráh predčil očakávanie organizátorov.

Hurvínek a Desiro sa stretli v Sečanoch…

Interview Ing. Petra Oravca zo zvolenského Klubu historickej železničnej techniky pre Slovenskú televíziu.

Janko Zádorožný alias „Terčík“ v dobovej uniforme ČSD z roku 1932 nemohol chýbať ani v Sečanoch.

Historické vozidla vystavené v stanici Szécsény.

„Ide tento vlak na Slovensko?“, spýtala sa mäkkou slovenčinou rezká maďarská starenka, z ktorej sa vykľula bývalá občianka predmníchovskej Československej republiky.

Na historicekj drezíne si vyskúšali sily aj slovenskí účastníci podujatia.

O chvíľu sa pôjde domov. M131.1125 MDC pri obiehaní súpravy.

Ako prvé opustilo Sečany o 15.45 maďarské Desiro a vydalo sa na spiatočnú cestu do Budapešti cez Aszód.

V malebnej jarnej Poipeľskej krajinke počas návratu domov …

M131.1053 MDC pri spiatočnej ceste ako vlak 30185 v stanici Nógrádszakál už na peážnom úseku trate.

… a pri prechode cez bývalú stanicu, dnes zastávku, Litke …

Po prechode zvolenského M131.1053 MDC cez Litke som opäť nasadol do Toyoty Aygo a cez Kalondu som sa presunul na slovenský úsek trate Nógradszakál – Veľký Krtíš. Vyfotiť večerný osobný vlak na tejto trati je iste métou každého vážneho železničného fanúšika. Usiloval som sa nájsť miesto, ktoré by vyjadrovalo charakter krajinky cez ktorú trať prechádza. Z niekoľkých ponúkaných miest som si napokon vybral priecestie pri obci Malé Zlievce.

M131.1125 MDC ako vlak 30183 ŽSR pri poli s rozkvitnutou repkou neďaleko obce Malé Zlievce …


… s panorámou Malých Zlieviec …

Po rozlúčke s posádkou motorového vozňa M13.1125 MDC na bývalej zastávke Bušince odchádzam späť do Bratislavy s predstavou, že sa do tohto čarokrásneho kraja túžim čím skôr vrátiť. 19. mája 2008 má ísť do Veľkého Krtíša motorový vlak. S „osobnými“ vlakmi do Veľkého Krtíša sa túto jar akoby pretrhlo vrece. Bolo by fajn zúčastniť sa s fotoaparátom aj na tretej tohtoročnej jazde.

Slávnosť v Zámockom parku mesta Szécsény

Predpoludním sa uskutočnila v Zámockom parku slávnosť, pri ktorom mladší i starší obyvatelia Poiplia predstavili v rámci kultúrneho programu niektoré medzinárodné expresné vlaky. V prejavoch zástupcov mesta, župy i železníc zaznel hlas na podporu obnovy železničného spojenia so susednými regiónmi, najmä však v rámci Novohradu na slovenskiom i maďarskom území. Primátorka mesta odovzdala ceny žiačkám a žiakom, ktorých výtvarné práce s námetom železníc vyhodnotila porota ako najlepšie.

Na záver mi zostáva vysloviť poďakovanie všetkým , ktorí zorganizovali Dni Slovenských a maďarských železníc. Za slovenskú stranu patrí ocenenie najmä pani Katalin Molnár z Bušiniec a Železniciam Slovenskej republiky, za maďarskú stranu predovšekým miestnym samosprávam, ktoré sa vynikajúco zhostili roly hlavného organizátora. V neposlednom rade patrí vďaka MDC a personálu mimoriadnych vlakov.

Symbolický živý vlak …

Vystúpenie žiačok z Bušiniec.

Personál vlaku Itália Express.

Dáma v červenom by asi nevypravila žiadny vlak …

Transzibéria Express… alebo dovidenia v Sečanoch o rok …

Modely vystavoval v Sečanoch klub z mesta Veresegyház

Fotoreportáže z iných webov

Spomienka na jazdu Railpage do Veľkého Krtíša

Text a snímky: 2008 © Garin