Pobaltie objektívom Dr.Skupper-a

Vo svojej ďalšej reportáži by som sa rád venoval pozametaným úlomkom z cesty za dopravou po Pobaltí. Fotografie sa zameriavajú najmä na koľajovú dopravu, ale na spestrenie uvádzam aj niekoľko spriatelených dopravných prostriedkov .

Začnem vo Varšave. Aj keď sa nedá ešte celkom hovoriť o Pobaltí, predsa len som zaradil pár fotografií z tohto miesta. Varšava, smelo konkurujúca najväčším európskym metropolám, sa môže pochváliť rozvinutou sieťou električkovej dopravy.

Zo všetkých miest severu to bolo miesto s najväčšou rôznorodosťou vozidiel, od tých v najúbohejšom stave, za ktoré by sa nemusel hanbiť hlboký socializmus, až po najmodernejšie nízkopodlažné typy. Výroba je v podstate domáca, zriedkavosťou nie je vidieť ani nasadenie historických vozidiel.

Tie pôsobia v relatívne moderných štvrtiach mesta ako príjemné osvieženie.

Druhou zastávkou bola Riga. Hlavné mesto Lotyšska predstavuje z trojlístka hlavných miest pobaltských krajín Vilnius – Riga – Tallin to najväčšie, rozlohou aj počtom obyvateľov a pasuje sa trochu za akéhosi samozvaného náčelníka.

Mne svojim charakterom nábrežia, mestským urbanizmom a dopravou veľmi pripomína Bratislavu, za čo ma dúfam nebudete kameňovať.

Neviem – možno je to celkovou atmosférou prostredia. Prevádzkovanými typmi električiek sú tu takmer bez výnimky staršie československé typy T3, jazdiace vo dvojiciach, podobne, ako je tomu aj u nás. Netradičným prvkom sú zberače.

Nemajú pantografickú konštrukciu, ale pružný prút s vodiacimi kladkami podobne, ako tomu bolo relatívne ďaleko v minulosti u električiek, resp. ako je tomu u trolejbusov dodnes (aj keď tam je zberač z hľadiska napájania samozrejme zdvojený).

V meste je rozvinutá aj sieť trolejbusovej a tiež vodnej dopravy – jednak vo vnútri mesta po kanáloch v parkoch a tiež smerom k známemu letovisku Jürmala. Na ďalších snímkach je zachytená polievacia električka, ktoré sa predierala rozhorúčenými ulicami augustového leta.

Napokon návštevu Rigy končím pohľadom na trajekty, odpočívajúce pred službou na rieke Daugava.

V Litve som toho z koľajovej dopravy veľa nevidel, ak nerátam pozemnú lanovku na hrad v hlavnom meste Litvy – Vilniuse. Celkovo sa dá hovoriť o zabehnutej trolejbusovej prevádzke jednak vo Vilniuse a napríklad aj v meste Kaunas. Vozidlový park je zatiaľ vo veľmi úbohom stave, vo Vilniuse mi to niekedy pripadalo ako šrotovisko.

Pravdupovediac, tu mi to veľmi pripomínalo pre zmenu Žilinu, aspoň čo sa týka trolejbusovej MHD. Prevahu vozidiel tvoria Škodovky, časť parku modernizujú poľskými Solarismi.

Zelený je z mesta Kaunas, rovnako ako je zachytený pohľad na samohybné delo pri priečelí vojenského múzea.

Poslednou zastávkou bol Tallin v Estónsku. Ten je okrem veľkého terminálu trajektov charakteristický celkovo vyspelou námornou infraštruktúrou.

Mestská doprava je z veľkej časti tvorená trolejbusovými linkami, zachádzajúcimi na typické panelové sídliská a tiež električkovou prevádzkou, založenou na Československých typoch „tramvají“, ktoré síce u nás v tomto vyhotovení nejazdia. Sú síce podobné typu T4, akurát kĺbové.

Myslím, že okrem Pobaltia sa ukázali aj v Berlíne a podobne.

Igor Bukovinský
Dr.Skipper