Osud tatranskej električky EMU 28.003
Rovnaký vozeň ale s číslom 2 patril medzi trojicu prvých električiek Tatra dráhy. Scan z knihy Tatranské železnice.
„Dvadsaťosmička“ spolu s cestujúcou verejnosťou. Foto: súkromná zbierka.
Partia kamarátov, ktorým v žilách koluje železničiarska krv, už dlhší čas pátra po vrakoch vozidiel slúžiacich na Tatranských elektrických železniciach. Mnohé z nich boli po zrušení odpredané súkromným osobám na rôzne účely – najčastejšie ako sklady, úle, či chovateľské zariadenia. Podľa dostupných informácií z rozprávania železničiarov, pamätníkov ale aj obyvateľov konkrétnych obcí postupne odhaľujeme takmer storočné exponáty pripravovaného Múzea tatranskej dopravy v Poprade.
Verili sme, že jedným z nich bude aj električka EMU 28.003, ktorá od roku 1908 premávala na Tatranskej železnici. Po zrušení začiatkom sedemdesiatych rokov bola jej skriňa odpredaná do obce Osturňa.
Skriňa vozňa č.3 v jednej zo záhrad v obci Osturňa, 11.7.1987. Foto: Ivan Kováčik.
Tieto elektrické vozne otvárali dopravu v Tatrách. Boli to malé vozne skôr električkového typu vyrobené v maďarskej továrni GANZ Budapešť. V pôvodnej podobe mali tieto vozidlá dva trakčné motory, každý s výkonom 25 kW. Na odber prúdu slúžil lýrový zberač, neskôr vymenený za pantograf. Vozidlo malo 21 miest na sedenie a 14 miest na státie. Už pri prvých skúšobných jazdách sa zistilo, že použité odporníky sa prehrievali. Preto boli odporníkové sady doplnené a premiestnené do škatuliek na streche skrine. V roku 1912 so súvisiacou zmenou napájania na 1650 V bola rekonštruovaná elektrická výzbroj. Použité boli dva trakčné motory pre napätie 800 V, každý s výkonom 40 kW, trvale zapojené do série.
Električka s číslom 1 spolu s letným vozňom. Scan z knihy Tatranské železnice.
Pozostatky EMU 28.003
Avšak, spod spráchnivelého dreva začali vykúkať malé, pre niekoho ,,nepodstatné kusy kovu“.
Kľučka so štvorhranným zámkom zo stredných prechodových dverí.
Kus pozdĺžnej lavice – koľko cestujúcich na nej sedelo???
Je to z električky, či nie? Čo myslíte?
Nechápavý výraz tváre, silný pulz, zrýchlený dych, intenzívny záujem o daný predmet – Komeťák v GANZ delíriu.
Všetko, čo bolo nájdené, musí byť zachované.
Aspoň to minimum sa nám podarilo zachrániť.
Text: Ján SABAKA (Kometak)
Neoznačené foto: Michal REPKO (Mysxo_SN)
Pridajte sa do diskusie!
Žiadny komentár k: Osud tatranskej električky EMU 28.003
Duko zo dňa 12.11.2007 7:36
Nemyslím, že by bol problém v dreve, keďže tieto vozidlá mali všetky v tých časoch oplechovanú drevenú skriňu. Skôr by ma zaujímalo, či tam ostal hlavný rám, na ktorom (resp kópii)sa dá postaviť nadstavba. Nebolo by to po prvý krát, že sa i z takéhoto „zbytku“ dá postaviť historické vozidlo, popr. replika.
eminem zo dňa 12.11.2007 12:45
ak mala električka kovový rám, tak ho treba hladať v kovošrote.
spoluobčania ho určite chceli zachránit pred koróziou a tak ho zaniesli do pece.