Novohradský expres a Zelený Anton

Novohradský expres je nový mimoriadny vlak z kategórie letných zážitkových vlakov, ktoré sa v lete vypravujú po najkrajších tratiach Slovenska. Na tieto vlaky bývajú radené unikátne historické rušne i súpravy. Hoci sezóna len začala, už v jej úvode  sa predstavil klenot konštrukcie parných rušňov – lokomotíva 486.007, vyrobená v Škodových závodoch v období 1. ČSR.

Parný rušeň 486.007, pre svoju farbu nazvaný Zelený Anton, bol najvýkonnejšou predvojnovou rýchlikovou parnou lokomotívou, určenou na náročné horské trate. Od roku 1933 do roku 1938 ich bolo v Československu celkovo vyrobených len 9 kusov. Do dnešných čias sa zachovali dve – 007 a 008. Parná lokomotíva 008 je však zakonzervovaná a uchovaná v depozitári Múzejno – dokumentačného centra v Bratislave. Jediným pojazdným v celom bývalom Československu je rušeň s číslom  007, o ktorý sa stará Spolok Výhrevne Vrútky.

Tretiu júnovú sobotu, 18.6.2022, previezol Novohradský expres so Zeleným Antonom v čele cestujúcich po trati č. 160, na trase Zvolen – Fiľakovo a späť. V skutočnosti však meral cestu omnoho dlhšiu. Z domovského depa vo Vrútkach do Zvolena, kam prišiel – hoci bez cestujúcich – už v piatok večer. Súprava s dvomi rušňami prenocovala v areáli zvolenskej východnej remízy, v kráľovstve zvolenského Klubu historických vozidiel pri RD Zvolen, s ktorým vrútocký spolok udržiava priateľské vzťahy.

Z jazdy mimoriadnych vlakov, označených ako Zr 30587 MDC a Zr 30588 MDC (Múzejno -dokumentačné centrum železníc), som urobil pár fotografií, o ktoré sa podelím aj s čitateľmi Railpage.

Po noci vo zvolenskom depe sa súprava ráno presunula na zvolenskú osobnú stanicu, kde sa z nej zoradili 2 vlaky – parný pre cestujúcich a požiarny, vedený dieselom. Na fotografi som zachytil rušeň Zelený Anton na 10. koľaji, pri posune.

Požiarny vlak, ktorý musí sprevádzať vlak parný, bol vedený vrútockou múzejnou bardotkou 749.248, o ktorej som písal už pred 2 rokmi.

Rušňová čata je ešte ráno nezvykle čistá, nezamastená od oleja a sadzí. Dokonca biela košeľa je naozaj biela…

Dôkladne premazať je rovnako dôležité pri všetkom, čo sa točí, jedno či auto alebo obrovský rušeň. Len interval a množstvo sa trocha líšia…

Z nápisov na rušni sa dá vyčítať veľa, napríklad aj maximálna rýchlosť a nápravový tlak.

Objem vodnej nádrže a množstvo uhlia sa dá odčítať aj priamo z čísla tendra.

Tvary rušňa 486.007 sú mimoriadne ladné. Elegantné sú aj uši, ktoré usmerňujú dym z komína.

Zelený Anton v čele vlaku pripraveného k odchodu. Jeho tvary sú ušľachtilé aj v ČB podaní.

Novohradský expres sa vydáva na svoju cestu, opúšťa stanicu a popod zvolenský zámok mieri do 69 km vzdialeného Fiľakova.

Vlak mal po 26 km jazdy 20 minútový pobyt v žst. Kriváň, kde ho predchádzal RR 915 Gemeran do Košíc. Práve týmto rýchlikom som ho dostihol aj ja, a tak vznikla fotka Zeleného Antona odchádzajúceho zo stanice Kriváň. V Kriváni som ešte polhodinku vyčkával iný osobitný vlak, do Košíc, vedený múzejnou červenou bardotkou T 478.1201. Nakoniec som sa vrátil do Zvolena s RR 912. Spomínanú múzejnú bardotku sme vykrižovali vo Vígľaši.

Na zvolenskú stanicu som sa vrátil podvečer. Parný vlak označený ako Zr30588 MDC mal na príchode oznámené hodinové meškanie. Nakoniec meškal len 50 a prišiel neočakávane k 4. nástupišťu. ja som čakal na konci prvého… Popri pokluse podchodmi som si samozrejme nestihol zapnúť stabilizáciu objektívu a tak som zadýchaný vytvoril s 200 mm ohniskom mierne roztrasenú fotku. Ktorú som nakoniec doostril v PC aspoň do ako – tak publikovania hodného stavu.

Chvíľku za parným vlakom prišiel vlak požiarny. Dozvedel som sa, že mal po ceste prácu, hasil suchú trávu pri Detve, o čom na Railpage už stihol priniesť minireport mladý kolega. Príčinou meškania však nebol požiar, ale priepustnosť trate. A to sú ešte niekde aj úseky s dvojkoľajkou…

Po vystúpení cestujúcich sa oba vlaky zoradili do malého konvoja. Do jeho čela sa postavila 749.248. To je obvykle príležitosť na obhliadku súpravy, už bez cestujúcich…

Na vrútockých akciách vždy objavím pre seba niečo nové. Zaujal ma čerstvo opravený nákladný vozeň Es, v prevedení ČSD.

Detail vozňa Es.

Ďalším vozňom žiariacim v zánovnom laku bol osobný Daa-k.

 Zelený Anton sa líši od povojnových parných rušňov vizuálne subtílnejšou konštrukciou pojazdu. Snímka zachytáva parný stroj – parný valec.

Rozvod rušňa pôsobí v porovnaní hoci aj s Albatrosom či Šľachtičnou odľahčeným, takmer poddimenzovaným dojmom.

Posledná fotka pohonu náprav. Skutočne majstrovské dielo techniky.

Odchod vlaku do Vrútok bol v takomto radení. Každá zábava má svoj koniec, aj táto nevšedná jazda. Dovidenia nabudúce!

Čo dodať na záver. Dúfajme že záujem o takéto jazdy neustane nielen zo strany cestujúcich, ale aj zo strany tých, ktorí takéto skvelé akcie organizujú. Pri súčasných cenách paliva nijaká jazda nie je lacný špás… A veľké poďakovanie tým, bez ktorých dobrovoľníckej práce by nič z toho, o čom je tento článok, nebolo!

Fotografie: © Peter Sládek