NEŠŤASTNÁ TRINÁSTKA ALEBO ROK GORILY

Číslo 13 považujú ľudia za nešťastné od nepamäti. Už starí Rimania si mysleli, že 13 je znamením smrti a skazy. V škandinávskej mytológii prinášalo smolu, keď si k stolu sadlo 13 ľudí. Vo formuli 1 alebo na drese mnohých športovcov by ste číslo 13 hľadali márne. Ani rok 2013 sa na našich železniciach nezačal práve najšťastnejšie – 23. januára 2013 pri Beňadikovej nešťastne prišiel o život rušňovodič, ktorý riadil 350.011 v čele vlaku IC 507 smerujúceho do Košíc. Táto udalosť vyradila gorilu po zvyšok roka a mňa pohla k tomu, aby som sa vo zvýšenej miere opäť venoval rušňom, ktoré sa mi páčili už od detstva a vždy najviac. Napriek tomu, že väčšinu roka som strávil naháňaním nezávislej trakcie, súkromníkov a mimoriadností, podarilo sa mi zostaviť trochu netradičné obhliadnutie za rokom 2013.

Rok 2013 nám spestrili 2 gorily v obnovenom modrobielom nátere kakadu. Síce prišli o odlievané kovové číselné označenia, ktoré nahradili nálepky na štýl moderných zahraničných rušňov, no ak sa nalepia na to správne miesto (nie ako 350.018), tak sa dá na ne zvyknúť. V duchu hesla nemenovanej politickej strany Modrá je dobrá sa nesie aj nasledovná fotografia, zachytávajúca 350.005 v čele R 833 Tekov ako prechádza odklonom cez Modrý most v Rači.

V roku 2013 nás nedobrovoľne aj keď len krátkodobo opustila ďalšia gorila a to tá s poradovým číslom 6. Thales si užil svoju chvíľu slávy keď opustil rameno Bratislava – Košice a vozil medzinárodné vlaky medzi Budapešťou ako Prahou tak ako v prípade vlaku EC 174 Jan Jesenius zachyteného na Ahoji, aby sa nakoniec neskôr pobral do ŽOS Vrútky na EH opravu.

Sedmička je pre mnohých šťastné číslo. Ja mám toto číslo tiež celkom rád, keďže sa nachádza v dátume môjho narodenia a, aj preto som nepohrdol červenou 350.007 pod štítmi zasnežených Vysokých Tatier v čele IC 501 Tatran.

Z rovnakého miesta pochádza aj fotografia ďalšej gorily v poradí 350.008, ktorá naďalej odoláva všetkým „výdobytkom“ dnešnej doby, a tak ju naďalej môžeme stretnúť v kakadu nátere, s číselnými tabuľkami, bez klimatizácie a s klasickými zberačmi.

Na 350.011 a jej finálnu podobu si budeme musieť počkať, až sa vráti z opravy v ŽOS Vrútky a opäť sa bude prepletať Bešeňovskými oblúkmi ako v roku 2012.

Do rovnakej kategórie ako 350.008 by sme mohli zaradiť aj 350.012, ktorá nenápadne ale spoľahlivo točila svoje kilometre na vlakoch EuroCity medzi hlavnými mestami stredoeurópskych krajín, rovnako ako na večernom EC 272 Avala v bratislavských Vinohradoch.

Paradoxné je, že medzi takmer 1000 mojimi fotografiami z tohto roku sa nenachádza ani jedna fotografia gorily 350.013. Skôr to však bude náhoda ako snaha vyhýbať sa trinástke ako čert svätenej vode. O to viac si to odniesla 350.014, ktorej rovnako ako 350.005 bol obnovený kakadu náter. O obrovskej dávke šťastia môžeme hovoriť pri nasledujúcej fotografii, keď sme s Tomášom Mlynarčíkom tŕpli, či k nám bude Slnko miznúce za vysokým masívom Bokšova milosrdné. Nakoniec bolo a zapadlo 5 sekúnd po prechode vlaku.

V lete po návrate z dovolenky som vymenil to skutočné more za slnečnicové a trávil som pri ňom asi každý deň až kým neodkvitlo. Rozprestieralo sa pod Malými Karpatmi neďaleko Pezinka a v jeho vlnách sa utápa 350.015 v čele IC 503 Union Poisťovňa.

Pri čakaní na 362.008 po EH sa mi priplietla to cesty aj 350.016 Deniska s vlakom EC 273 Avala, ako prechádza zastávkou Devínske Jazero.

Ďalšou zo záverečnej červenej štvorky je 350.017, na ktorú som mal šťastie pri vodnej nádrži Hričov, ako prichádza s vlakom IC 503 Union Poisťovňa do Žiliny.

Jednou z goríl, na ktorú sa dobrovoľne nevyberiem je 350.018 s nevkusnou nálepkou na čele. Pred objektív sa mi náhodou priplietla náhodou v roku 2013 len raz a to v čele vlaku EC 174 Jan Jesenius na Mladej Garde.

Prostredie Ružína bolo miesto, ktoré som počas svojich služobných ciest na východ Slovenska vždy rád vyhľadával. Relax pri vode a ticho odľahlého miesta preťal vždy len vlak prechádzajúci po Ružínskom viadukte, tak ako v prípade 350.019 s IC 506 Kriváň.