Deň železnice vo Vychylovke

Fotoreportáže 25.5.2009 22:00 Peter Dirga Zobrazené: 3139

Uplynulú nedeľu sa na Kysuciach konala akcia pod názvom DEŇ ŽELEZNICE. Toto podujatie sa konalo v Novej Bystrici – Vychylovke a bolo venované 100. výročiu výroby parného rušňa U 34.901. Pestrý program kvalitne dopĺňali dobové kroje, dychovka či kuchyňa starých materí. Z tejto nádhernej akcie sme pre Vás pripravili rozsiahlu fotoreportáž.

Čo je vlastne skanzen?

Skanzen je múzeum ľudovej architektúry v prírode. Pomenovanie vzniklo podľa prvého takéhoto múzea, ktoré bolo v roku 1891 zriadené v parku Skansen vo švédskom Štokholme. Do skanzenov sa umiestňujú stavby, ktoré nie je možné chrániť na ich pôvodnom mieste (napr. pri stavbe priehrad, diaľníc). Ľudová architektúra so svojím blízkym vzťahom k pôvodnému prostrediu tak čiastočne stráca na svojej kráse. Jednotlivé stavby v skanzenoch sú najmä kvôli riziku požiarov ďaleko od seba a preto tu nemožno čítať pôvodný urbanizmus. Napriek tomu skanzeny zachránili už veľa výnimočných diel pôvodnej architektúry všetkých druhov.

Najväčší skanzen na Slovensku je Múzeum slovenskej dediny v Martine, ďalšie sú v Banskej Štiavnici, Bardejovských Kúpeľoch, Nitre, Zuberci – Múzeum oravskej dediny, Vychylovke – Múzeum kysuckej dediny, Pribyline, Svidníku, Humennom a inde.

Čosi z histórie kysuckej železničky

Historická lesná úvraťová železnica (HLÚŽ) tvorí organickú súčasť Múzea kysuckej dediny v Novej Bystrici – Vychylovke. Je zachovanou a funkčne obnovenou časťou bývalej Kysucko-oravskej lesnej železnice (KOLŽ), ktorá vznikla v roku 1926 spojením lesných železníc vybudovaných v roku 1915 – 1918, kysuckej – z Oščadnice do Chmúry (Nová Bystrica, časť Vychylovka) a oravskej – z Lokce do Erdútky (terajšej Oravskej Lesnej). Spojenie oboch železníc sa uskutočnilo vybudovaním spojovacej trate z Erdútky do Chmúry.

Po spojení dosiahla celková dĺžka KOLŽ vyše 110 km, z toho 61 km hlavnej trate, zbytok tvorili odbočky, ktoré sa budovali, rušili, predlžovali alebo skracovali podľa potreby odvozu vyťaženého dreva. Prevádzka na KOLŽ bola ukončená na konci roku 1971 z dôvodu jej zrušenia a okrem 8 km dlhého úseku Chmúra – Tanečník, v ktorom sa nachádzal cenný úvraťový systém, bola ostatná trať demontovaná. Pomocou úvraťového systému sa prekonávalo väčšie prevýšenie (217,69 m) na pomerne krátkom úseku (vzdušná vzdialenosť 1500 m). Úvraťový systém HLÚŽ je jeden z dvoch, ktoré sa do súčasnosti zachovali v Európe.

Akciu prišiel podporiť aj Veterán klub železníc Poprad s novučičkou „Kiarou“.

Hadom vjazd povolený!

1. Vlak s cestujúcimi odchádza k prvej úvrati.

Sestra parnej mašinky „Katky“ U 45.9 MÁV prichádza s cestujúcimi do začiatočnej stanice.

„A sme doma!“ Odfúkla si mašinka.

Oslávenec v podobe U 34.901, zachytený cez dvere depa.

Parná lokomotíva U 34.901 vyrobená v roku 1909 firmou Magyar Királyi Államvasutak Gépgyára / strojárne Maďarských štátnych železníc. Táto parná mašinka sa v týchto dňoch podrobí oprave vo vrútockej ŽOS-Ke

Kysučania pripravili pri tejto príležitosti aj malú sladkú napodobeninu.

Prvé tankovanie vody z miestneho potôčika.

Ujo rušňovodič zachytený pri práci.

Malú parnú mašinku obdivovali malý i veľkí.

Zatiaľ nepojazdný výstavný exponát.

V skanzene bolo kopec informačných tabúľ s množstvom informácií a obrázkov.

Aj malý rušeň dokáže narobiť veľa dymu.

Zelená krásavica v kysuckej prírode.

Maďarka sa pripravuje na svoju slávnostnú jazdu.

Maďarský rušeň fotili aj nemeckí turisti :-).

Neskôr pomáhal parám aj tento DH-120, s ktorým bola celá jazda podstatne rýchlejšia.

V rýchlosti…

Popri celodenných jazdách historických vlakov bola o 12.15 h ukážka pôvodnej funkcie jubilujúceho parného rušňa U 34.901 ako hnacieho vozidla lesnej železnice.