Čarovné železničné Poľsko – 1. časť

Moja cesta začala vo štvrtok 6.augusta 2009, keď som v Žiline nastúpil do rýchlika 440 EXCELSIOR, s ktorým som sa dopravil do Bohumína. Cestou vlak nabral zanedbateľné meškanie. Nasledoval prestup do rýchlika 202 CHOPIN idúceho z Viedne do Varšavy, ktorý prišiel do Bohumína zmeškaný vyše polhodiny. To ma však veľmi netrápilo, lebo v tom čase sa už dávno rozvaľujem v kupé v priamom vozni Praha – Varšava, ktorý prišiel do Bohumína načas zaradený v R 201 SILESIA (Praha- Kraków) s „poštovkou“ 151.014 ČD na čele rýchlika.

Po posune vozňov medzi CHOPINOM a SILESIOU. sme odišli z Bohumína so štvrťhodinovým meškaním. Vlak nabral smer na hlavné mesto Poľska! Teším sa, pretože za predpokladu, že sa nebude meškanie ďalšou cestou zvyšovať, stihnem osobný vlak do stanice Legionów, kam som chcel ísť fotiť súkromné rušne. Radosť ma však po príchode do Petrovíc u Karviné rýchlo opúšťa. Ideme „do boku“ a stojíme 5 – 10 – 20 minút. Dobieha nás SILESIA s polonizovaným pekne vyzerajúcim peršingom. Po chvíli sa dávame do pohybu. Máme už veľké meškanie. Viem, že osobák z Varšavy na sever už nestihnem. V stanici sa nachádza „rakaňa“ spoločnosti CTL LOGISTICS zapriahnutá do nákladného vlaku v smere do Poľska. Onedlho zastavujeme v poľskej prechodovej stanici Zebrzydowice. O pár okamihov nás predchádza R 208 VLTAVA. Je mi jasné, že niečo nie je v poriadku. Únava ma premohla a zaspávam. Po prebratí sa nachádza môj vlak nehybne a na tom istom mieste. Vonku už svitá a obloha je takmer jasná. Vozňom prechádza mladý sprievodca a kontroluje cestovné lístky. Pýtam sa ho, prečo stojíme. On odpovedá, že máme problém s „hamulcami“, ktoré už opravujú. Okolo našej súpravy prefrčal „lajkonik“ v smere Czechowice-Dziedzice. Vystupujem zo CHOPINA. Prechádzam okolo zamestnancov PKP, ktorí lamentujú pri jednom z maďarských vozňov. Za mnou hneď opúšťa vozeň ďalší cestujúci. Pýta sa ma, kam mám namierené. Odvetil som mu, že som chcel ísť do Varšavy, že fotím železnicu, ale teraz operatívne idem niekde na trať cvaknúť zmeškaného CHOPINA v rannom slnečnom svite.

Ten pán je Čech, pridal sa ku mne a v poslednej chvíli nastupujeme do osobného vlaku. Cestou sa púšťame do reči. Môj spolucestujúci cestoval do mesta Rzeszów. Našťastie Poľsko už troška poznám, tak som mu vysvetlil, že mal ísť SILESIOU do Krakova a odtiaľ ďalej na východ. Česká sprievodkyňa ho síce informovala, do ktorého vozňa si má sadnúť, no on si sadol zle. Ukazujem mu na mape, ako sa dostane ďalej. Krútil hlavou všelijako, preto s ním cestujem až do konečnej stanice Czechowice-Dziedzice. Počas jazdy stretávame hneď zrána súkromníkov – dvojzáprah „rakaní“, dvojzáprah červených „sergejov“, rumunského zelenožltého „sulcera“ a iných.

V stanici Czechowice-Diedzice stojí hneď niekoľko osobáčikov – ich cieľové stanice sú Katowice, Cieszyn a Kraków. Vystupujeme z vlaku a spoločne prechádzame na tretie nástupište, kde je pristavený „lajkonik“ do Krakówa. Stanica je prázdna, žiadny súkromník ani nákladný vlak PKP CARGO,. Lúčim sa s pánom, ktorý mi ďakuje a podáva ruku. Zostávam na nástupišti a premýšľam, kam a ako ďalej. Nakoniec nastupujem tiež do toho istého vlaku a vzápätí sa dávame do pohybu. Hneď za stanicou stretávame ďalšie protiidúce „rakane“ s uhlím. Paráda, mám dobrú náladu! Keďže sa mi plán od základu zmenil, rozhodol som sa nafotiť a doplniť zbierku fotografií českých peršingov 163 v Poľsku. Ráno odchádzajú každý deň z Krakówa dva za sebou. Jeden vezie EC 118 COMENIUS a druhý len pár minút za ním vezie Zr 335 SKALNICA do stanice Zwardoń. Z okna osobáku prechádzajúceho chladnou a hmlistou krajinou pozorujem trať. Prichádzam až do stanice Oświęcim, kde vystupujem, pretože ďalej sa trať stáča pre fotografa nevyhovujúcim smerom a naviac tu postáva „súkromník“.

Striedanie rušňových čiat v stanici Oświęcim. „TAMARA“ TEM2-190 spoločnosti PTK HOLDINDG, S.A. Zabrze
absolvuje obhliadku na čele uhoľného vlaku.

Na stanici sa ďalej nachádza poľský „šesťkolák“, záloha a zopár odstavených vozňov / vozidiel. Som smutný, lebo nejde žiadny osobák späť na trať a rozmýšľam, čo ďalej. Nazerám do vestibulu stanice. Na tabuli je stále vypísané meškanie SILESIE 120 minút. Pozerám na hodinky a prichádzam na to, že ten vlak ešte nešiel. Je rozhodnuté! Chcelo by to prijateľné miesto na fotografovanie. Rozhliadam sa po okolí stanice, v smere Kraków je vidieť v diaľke cestný nadjazd. Vyberám sa tam peši a cestou fotím, čo jazdí okolo.

FMCHPKP002 – ET22-706 PKP CARGO odchádza zo stanice Oświęcim.

Onedlho som na mieste. „Fotospot“ z cestného nadjazdu sa zdá byť celkom uspokojivý. Čakám, kedy už konečne niečo pôjde okolo …

„Jadwiga“ 163.048 ČD uháňa so Skalnicou do stanice Zwardoń (7.8.2009). Český rušeň so slovenskou súpravou v Poľsku …

Chvíľu na to v diaľke vidím ako cesz stanicu prechádza červený „čmeliak“. Nesmeruje po trati priamo ku mne, ale odbočuje doľava, na trať do Myslowic. Našťastie cestný nadjazd je dosť dlhý a vedie aj ponad túto trať, preto sa stíham včas presunúť podľa toho, kadiaľ jazdia vlaky. Hurá! Aj tu sa dá fotiť z mosta! Kým prišiel „čmeliak“ ku mne, z opačnej strany ma milo prekvapuje toto:

Dvojzáprah „rakaní“ CTL LOGISTICS 182.075+024 smeruje na západ.

Pokiaľ rakane pomaličky vchádzajú do stanice, oproti už duní „čmeliak“ S-280 spoločnosti NZTK.

Nebol som jediný , kto tento okamih zvečnil … recipročne si ma zdokumentoval aj pán v službe.

Pretože SILESIE stále nebolo, nedalo mi to a rozhodol som sa nazrieť ďalej po trati smerujúcej do Myslowic. Nakoniec som tam obstál celkom dobre.

Ďalší čmeliak, tentokrát z opačného smeru, S-260 NZTK vchádza do stanice Oświęcim.

Tamara TEM2-191 PCC RAIL Szczakowa S.A. smeruje do do stanice Oświęcim.

Slnko začínalo poriadne hriať, pofukoval vetrík, no postupne sa začali na východnej časti oblohy formovať oblaky. Bolo ich až toľko, že som sa rozhodol ísť naspäť do stanice. Osobným vlakom sa vraciam späť do Czechowic-Dziedzic. Cestou ma čakali ďalšie milé prekvapenia v podobe súkromných rušňov, ktoré sa strojovo vracali naspäť do domovských dep alebo išli po ďalšiu záťaž.

S rušňami 181.031 a rekonštruovaným „sergejom“ križujeme v staničke.

Za pár minút stretávame na šírej trati ďalších súkromníkov – T448-P-008 + 060 DA-149.

Po týchto záberoch prichádza osobák do zastávky Dankowice. V diaľke pozorujem akýsi žiarivo svietiaci rušeň. Preto operatívne vystupujem „s ciťákom“, že to je ďalší súkromník. Po spustení diaľkovo ovládaných závor a rozsvietení návesti voľno „lajkonik“ opúšťa zastávku, ku ktorej sa pomaly blíži „rakaňa“. No závory idú nepochopiteľne hore. Pozerám na slnko, ku ktorému sa blíži zlovestný oblak. „Rakaňa“ zastavuje pred oddielovým návestidlom, kde na ňu svieti slnko, no tam, kde stojím ja, tieni trať klasický „fotomrak“ a navyše sa ani odtiaľ nedá zhotoviť záber stojacej rakane, lebo trať je zarastená kríkmi. O pár okamihov sú závory znova spustené, „šesťkolák“ sa pomaličky rozbieha, približuje sa, mrak stále tieni, bude slnko, nebude, … napätie stúpa … Mám šťastie!

181.066 STK LOTOS smeruje popri hradle Dankowice do stanice Oświęcim.

Ďalší potešujúci vláčik so šešťkolákom s označením 20E-277 prechádza cez zastávku Dankowice.

Peši sa vydávam na šíru trať. Prichádzam ku jednému z priecestí, kde čakám na vlak. Po dlhšej chvíli aj ide, ale pomaly. V Poľsku je totiž typické, že na niekoľko kilometrovej rovine je trebárs iba 30 km rýchlosť. Na priecestí je iba svetelná signalizácia bez zvukovej výstrahy. Než vlak ale príde, vystrieda sa aj zopár „ročných období“…

Počas ďalšieho putovania za rušňami prichádzam do sympatickej zastávky Kaniów. V jej blízkosti stojí predajňa potravín, kde som sa osviežil zmrzlinou, lebo vonku je horúčava. Ďalší osobák do Czechowic-Dziedzic má ohlásené meškanie 20 minút. V jeho trase ale ide celkom dobre vyzerajúci vlak.

Dvojička ET41-100 s uhoľným vlakom v zastávke Kaniów.

Z Czechowic-Dziedzic pokračujem ďalej osobáčikom do stanice Katowice. Cestou driemem, keďže som toho v noci veľa nenaspal. Prichádzame do Katowic, po oblohe sa preháňa množstvo oblakov. Hlad zatláča do ústrania fotografovanie a vydávam sa do mesta hľadať možnosti, ako tento problém vyriešiť. Naďabil som na pizzériu. Sadol som si a čakám, kým si ma niekto v prázdnom podniku všimne. Po 10-ich minútach sa dočkávam pozornosti, pizza HAVAJ s čapovaným pivkom dobre padla. Oblaky sa postupne k večeru rozpúšťali a pobral som sa na miesto, ktoré ma už počas minulej návštevy Katowic upútalo. Jedinečná panoráma mesta ma uchvátila natoľko, že som tu zostal fotografovať až do večera.

„Lajkonik“ EN57-1409 paradoxne na čele s nápisom cieľovej stanice Katowice prechádza okolo rušňového depa Katowice,
kde sa nachádza aj „nemka“ Ty42-44.

Moderný flirt EN75-002, ktorý práve opustil Katowice má namierené do staničky Tychy-miasto.

Podvečerné stretnutie vozidiel EP09-038, EN57-1254, EN 57-1405 v Katowiciach
bolo jedným z posledných záberov piatkového slnečného 7.augusta 2009.

O 18.57 h má odchod sezónny zrýchlený vlak jazdiaci iba v pondelok, stredu a piatok, s ktorým ma čakala dlhá, vyše trinásťhodinová cesta na sever Poľska, do mestečka HEL. Predpokladal som pokojnú cestu aspoň v poloprázdnom kupé. Vôbec som netušil, čo ma čaká…

Na 2. nástupišti, odkiaľ mal vlak odísť, sa už od 18. hodiny zhromažďovali ľudia. Myslel som si, že idú na iné spoje. Do tých všetkých, ktoré tu zastavili, však nastúpilo veľmi málo cestujúcich. Po čase mi došlo, že takmer všetci čakali na rovnaký vlak ako ja a idú k moru. Nečudo, veď nakoniec bol piatok. A je to tu! Na smerovej tabuli na zjavil čas odchodu 18.57 a druh vlaku EC. Žiaden smer ani nič iné tam nebolo uvedené. Ostal som zaskočený, keďže išlo o „spešňák“. Vlak prichádza načas. Sledujem vchádzajúcu súpravu: za rušňom samé ležadlá, lôžka a až na konci vlaku dva vozne 2. triedy. Nástupište je plné, ľudia na kraji nástupišťa sa tlačia, aby získali výhodnú pozíciu na zaujatie miesta vo vlaku. Utekám na druhú stranu nástupišťa, pokiaľ vlak nezastaví. Za mnou sa v zápätí rozbehla hromada ľudí, ktorá smerovala samozrejme do tých vozňov ako ja. Vlak už skoro stojí a začína sa boj o miesto! Vpálim do predposledného vozňa hneď do prvého kupé, kde sedel už z východzej stanice Kraków mladý zaľúbený pár, pán a dve staršie panie. V priebehu pár sekúnd sú obidva vozne plné a ľudia už stoja na chodbičke. Našťastie sa zmestili všetci. Nikomu som neprial cestovať 13 hodín na chodbičke celú noc, ale realita bola krutá. V nasledujúcich staniciach pristupovali ďalší a ďalší cestujúci. Po dvoch hodinách cesty prichádzame do stanice Częstochowa, kde náš vlak už netrpezlivo očakáva početná skupina cestujúcich. Začala sa doslova tlačenica, ale niekoľko desiatok cestujúcich sa už do vlaku nevmestilo. Vlaková čata iba krútila hlavou. Nakoniec bolo PKP rozhodnuté, že budú pripojené ešte dva vozne 2. triedy. Začalo vznikať meškanie. Najprv bolo vypísaných optimistických 15 minút. V mysli si vravím, že to bude isto minimálne 30. Z vlaku povystupovalo na perón veľa cestujúcich, ktorí fajčili, popíjali, utekali narýchlo do neďalekého obchodu po pivo … Nakoniec po 45 minútach pobytu v Częstochowej pripojili na koniec vlaku „až“ jeden vozeň. S hodinovým meškaním sa vlak vydal na ďalšiu cestu. Až potom sa k nám dostal cez aj tak preplnenú chodbu aj sprievodca a skontroloval cestovné lístky.

Koniec 1. časti.

Text a foto: 2009 © Bc. Miloš Chomjak