Plochá ako doska – časť I.
Je nedeľa niečo krátko pred 12 hodinou a ja nastupujem do lietadla na viedenskom Schwechate. Lúčim sa s jarným počasím, ktoré zavládlo v strednej Európe a vydávam sa smer sever. Aj keď v Dánsku je o polovicu slnečných dní menej ako u nás a maximálne teploty v lete dosahujú v priemere 21 stupňov Celzia, predpoveď počasia pre Kodaň sľubovala prvé tri slnečné dni po dlhej a nezvykle výdatnej zime.
Embraer E190 leteckej spoločnosti Fly Niki krátko po pristátí na letisku Kastrup v Kodani
Po krátkom hodine a pol dlhom lete som rozmýšľal ako naložím s načatým dňom. Keďže mám rád more a letisko s Kodaňou spája aj cesta vedúca popri mori, rozhodol som sa navštíviť tamojšiu mestskú pláž. Amager Strandpark pomenovaný podľa ostrova Amager, na ktorom Kodaň leží, ponúka celkovo 4,6 km pláží a je jedným z najoblúbenejších miest Kodančanov počas slnečných dní.
Všadeprítomné bicykle nájdete aj na obľúbenom Amager Strandpark
To, že Baltské more je niečo iné ako teplé Stredozemné som spozoroval už z lietadla pri pohľade na nespočetné polia ľadových krýh plávajúcich v Øresundskej úžine medzi Kodaňou a švédskym Malmö. Tieto dve mestá spája od roku 2000 fenomenálny železnično-cestný most Øresund link, ktorý sa stal popri slávnej morskej panne novým symbolom Kodane.
Ľadové kryhy lemujú kodanskú pláž, v pozadí most Øresund link
Z pláže som sa vybral rovno do centra mesta. Namiesto taxíka som sa rozhodol vyskúšať tamojšie metro. Aj keď má len dve linky M1 a M2 a jeho súpravy sú všetko len nie vysokokapacitné, stalo sa neoddeliteľnou súčasťou dopravnej kostry Kodane.
Jednotka metra linky M2 vchádza do stanice Øresund
Fakt, že kodanské metro naozaj patrí k najmodernejším na svete pochopíte, keď sa pozriete kde sedí vodič metra. Namiesto neho však nájdete len čelné sklo s výhľadom na šíru trať pred vami, keďže metro je celé riadené diaľkovo. Zaujímavo sú riešené aj stanice s vysokým pohybom cestujúcich, kde padnúť pod kolesá súpravy je vďaka preskleným stenám takmer nemožné.
Moje ďalšie kroky viedli do časti centra nesúcej meno Nyhavn (slov. Nový prístav). V skutočnosti ide o morský kanál, ktorý bol postavený v roku 1671 a mal umožňovať tamojším obchodníkom prístup s loďami až do srdca Kodane. Dnes má už skôr symbolický charakter a je najnavštevovanejším miestom v Kodani. Prístav lemuje nespočetné množstvo štýlových reštaurácií a kaviarní, v ktorých môžete ochutnať miestne špeciality ako tradičnú krabiu polievku či heringy na rôzne spôsoby.
S Kodaňou v ten deň sa lúčim pohľadom na Christianiu. Keď v roku 1971 opustili dánski vojaci tamojšie kasárne a kodanská samospráva sa rozhodla zrovnať opustené budovy so zemou, obsadili tieto ľudia prezývaní aj „squatters“ vyznávajúci alternatívny spôsob života, odpadlíci a hippies. Títo ľudia tu vyhlásili „nezávislý“ štát založený na princípoch komunity a realizovali tu svoje predstavy o spoločenskom živote. V roku 1987 dánska vláda udelila Christianii právo na vlastnú samosprávu výmenou za povinnosť rešpektovať dánske zákony, okrem povinnosti platiť dane.
Chýbala vám v tomto článku železnica? Na tú a to či sa mi podarilo opäť stretnúť obľúbený švédsky rýchlovlak X2000 sa dozviete v ďalšej časti.
Autor text a foto: Juraj Streber, www.jstrains.sk
Pridajte sa do diskusie!
Žiadny komentár k: Plochá ako doska – časť I.
tiger zo dňa 21.3.2011 8:39
palec hore
teším sa na pokračovanie