130 rokov trate Praha – Děčín – Drážďany

V prvej časti sme videli časť výstavy parných rušňov a boli sme svedkami príjazdu zvláštnych vlakov z Prahy ťahaných rušňami „šľachtičnou“ 475.179 a „Mikádom“ 387.043 a vlaku z Drážďan, v ktorého v čele bola nemecká lokomotíva radu 03 001 DR. V tejto druhej časti dokončíme prehliadku výstavy a uvidíme odchod dvoch zvláštnych vlakov do okolia Děčína a tiež odchod zvláštneho vlaku do Drážďan, ktorý odvezie 03 001 DR.

Rušne na výstave pohľadom návštevníka prechádzajúceho po okraji točne.

Ešte jeden pohľad z vtáčej perspektívy – naľavo sú stroje 19 017 DR, vedľa 354.1217 a za ňou stojí tendrovka 86 001 DR, mimo točňu zelená 475.1142 a za ňou stroj 35 1113-6 DR, 4341100 a 434.2278.

Bez zaujímavosti nie je ani pohľad zhora na rušeň 86 001.

Z čiastočného nadhľadu sa môžeme podívať nie len na rušne 434.1100, 434.2278, 58 261 DR a ďalšie, ale tiež na prevádzkové „zátišie“ výstavy.

Typický pohľad na rušeň 354.1217 prezývaný takmer všade ako „všadebolka“, ale práve v tomto depe mala prezývku „vanovka“ podľa bočných nádrží na vodu /vane). Bol to snáď okrem lokomotívy 310.0 jediný typ rušňov s bočnými vaňami (tendrovka), všetky ostatné rušne mali prívesný tender.

Rušeň 354.1217, ktorý je februára 1977 majetkom NTM Praha, odchádza z výstavy, aby zakrátko odviezol zvláštny vlak do Malého Chvojna.

Než sa lokomotíva 354.1217 presunula z depa na odstavnú stanicu pre súpravu a následne na hlavnú stanicu, mal som dosť času na to, aby som pešo prešiel vzdialenosť z depa na zastávku Děčín zastávka. Je na trati do Malého Chvojna a odtiaľto začína jej horský charakter. Hneď od zastávky je stúpanie 20%o a asi po pol kilometru je najskôr ľavotočivý a hneď pravotočivý oblúk a zväčša trať vedie medzi stromami.

Rušeň zastavil na konci nástupišťa, nastupujú ďalší cestujúci. Celkový pohľad ukazuje fotografovania chtivých fanúšikov ako sú pripravení zachytiť pohyb vlaku na celuloidový pás. Vpravo si všimnime budovu děčínskeho pivovaru, dnes už zrušeného a slúžiaceho ako sklad tovaru.

Bližší pohľad na vlak ukazuje celú súpravu zloženú zo siedmych dvojnápravových vozňov radu Ce a Ci.

Ten istý pohľad farebne. Ak sa bližšie pozrieme, tak v oknách priľahlej Pivovarskej ulice uvidíme miestnych obyvateľov, ktorí so záujmom sledujú parný vlak v čase, kedy tu už takmer vládnu motorové rušne a v osobnej doprave motorové vozne. Práve osobné vlaky na tejto trati boli kedysi jednou z domén děčínskych rušňov 354.1. Súpravu tvorili zvyčajne tri osemdverové vozne Bai a služobný vozeň typu Rybák.

Posúvam sa o pár metrov vyššie, aby som zachytil rozjazd vlaku, tento raz farebne.

Ako najvýhodnejšie vidím nafotografovať vlak pri jeho návratu zasa na zastávke. A dobre som urobil, lebo dnes táto trať je už opustená a vlak tu bolo možné vidieť len pri jazde nostalgického vlaku, možno tento rok to bolo naposledy. Rušeň „uhlím vpred“ zastavuje na zastávke.

Bočný pohľad na lokomotívu od pivovaru zdôrazňuje jej ladné tvary.

Zvláštny vlak pokračuje ďalej do stanice Děčín západ, odkiaľ bude súpravu sunúť do stanice Děčín hlavní nádraží.

V tomto okamihu sa nachádzame už na hlavnej stanici na medzinárodnom nástupišti a dívame sa na rušeň 556.0298 na zvláštnom vlaku do Českej Kamenice. Vpravo na tretej koľaji stojí „pielstick“ T466.0293.

Zvláštny vlak je „dvojhlavový“, na druhom konci, vlastne na začiatku vlaku je děčínska „Líza“ 475.179.

Až na ten zvláštny vlak so „štokrom“ 556.0298 v čele sa dá považovať za celkom bežný obrázok z děčínskej stanice na začiatku 80-tých rokov – pred uzáverou na tretej koľaji stojí „pielstick“ T466.0293, na štvrtej koľaji pred odchodovým návestidlom stojí „Ragulin“ 132 512-5 DR a v pozadí odchádza niektorý z ústeckých elektrických rušňov E469.1. O chvíľu sa súprava presunie pred staničnú budovu.

Zvláštny vlak v čele so „šľachtičnou“ 475.179 sa prepletá cez výhybky na most cez rieku Labe.

„Štoker“ statočne tlačí na postrku a prechádza okolo hradla „sever“, v ktorom dnes je múzeum oznamovacej a zabezpečovacej techniky.

Zvláštne parné vlaky prišli a aj odišli, dym zo „štokra“ sa definitívne rozptýlil a tak sa znovu presúvam Poštovní ulicí späť do depa a tak ako som sľúbil, predstavím zostávajúce rušne na výstave. A to sa tam nachádzali bez ohľadu to, či boli na výstave alebo na trati so zvláštnym vlakom.

Za točňou stojí tendrová lokomotíva 86 001 DR s usporiadaním pojazdu 1 D 1, ktorá ako model vo veľkosti TT bola v šesťdesiatych rokoch bola dovážená z NDR na trh do Československa.

Na vedľajšej koľaji pózuje krásne naleštená rýchliková lokomotíva 19 017 DR s rovnakým usporiadaním pojazdu, ale s prívesným tendrom.

Najmenej elegantný nemecký rušeň 38 205 DR pôvodného pruského radu P8 si môžeme prezrieť na čiernobielej i farebnej fotografii.

Vedľa seba pózujú dva rýchlikové rušne – 03 001 DR a 498.106. Na tejto fotografii sú patrné rozdiely v dizajnu oboch strojov, kde vyniká elegancia škodováckeho rušňa. „Albatros“ stošestka vytvoril v roku 1964 rýchlostný rekord parných rušňov u nás a nakoniec bol vybratý ako pojazdný exponát NTM v Prahe, v ktorom sa nachádza od marca 1980.

Pohľad na rýchlikové rušne ČSD a DR za točňou – zľava „papagáj“ 477.060, 01 204 DR, „mikádo“ 387.043, 03 001 DR, „Albatros“ 498.106 a kúsok z rušňa 19 017 DR.

Ešte prevádzkový rušeň „štoker“ 556.0298 nie je v takom uhladenom stave ako ostatné vystavené rušne – ide stále o prevádzkyschopný rušeň Lokomotívneho depa Děčín. Za necelý rok bude zrušený, ale s iným osudom ako ostatné parné rušne – najskôr sa stane historickým vozidlom domáceho depa, neskôr ČD.

Ladnými tvarmi vyniká „Mikádo“ 387.043, veď nie len pri jeho vzniku spolupracovali s konštruktérmi aj výtvarníci. Rušňov bolo vyrobených spolu 43 kusov a tento posledný sa stal už vo februári 1969 pojazdným exponátom NTM Praha.

Predposledným parným rušňom Nemeckých ríšskych dráh (Deutsche Reichsbahn – DR) je rýchlikový rušeň 01 204.

Na farebnej fotografii si môžeme za točňou prezrieť modrého „papagája“ 477.060 a čierne lokomotívy 01 204 DR a „štokra“ 556.0298.

Vystavený „papagáj“ 477.060 je od mája 1974 neprevádzkový exponát NTM Praha a oproti ostatným rušňom svojho radu má (spolu s predposledným rušňom 477.059) valčekové ložiská aj na ojnici a spojniciach.

Posledným rušňom nemeckých dráh na výstave je tendrový rušeň 62 015 DR.

Pohľad cez točňu na rušne 62 015 DR, 477.060 a 01 204 DR.

Posledným vystavovaným rušňom je „šľachtičná“ děčínska „Líza“ 475.179, ktorá v krátkom období v nasledujúcich rokoch nosila modrý náter.

Všetky vystavené rušne sme si teda už prezreli a ja sa pokúsim na hlavnej stanici nezmeškať odchod zvláštneho vlaku do Drážďan ako vždy ťahaného nulatrojkou. Odchádzam od točne a idem okolo vystavených rušňov s tým, že už mám fotoaparát uschovaný a nebudem ho potrebovať skôr ako na hlavnej stanici. Veď už som všetko odfotil, ale pri odchode sa na vystavené rušne dívam „ináč“ a tak znovu vyťahujem fotoaparát a robím som ešte niekoľko fotografií v depu.

Kto by odolal nevyfotografovať si zelenú krásavicu 02 0201-0 s vyše dvojmetrovými kolesami aj z tohto uhla.

Stačí len málo natočiť fotoaparát do ľava a stisnúť spúšť – a na fotografii sú ešte rušne 414.404 a „priemyslovka“ 317.053 patriaca továrni TONASO v Neštemiciach.

Nedá mi to, nuladvojku fotografujem aj z opačnej strany od topoľov.

Náhle si uvedomujem, že túto priemyslovku 317.053 mám len z boku a tak to ihneď napravujem a výsledkom je táto fotografia.

Naozaj už posledný pohľad do depa na vystavené parné krásavice.

Tentoraz nejdem na nástupište, ale až k prvému tunelu. Pred zvláštnym vlakom odchádza ešte osobný vlak, ktorý ťahá motorový rušeň radu 119 035-4 s hydraulickým pohonom.

Tak ako rušeň 119 035 som vyfotografoval od cesty, tak fotografujem aj nulatrojku. Na plagáte, ktorý je umiestnený nad podchodom pod stanicou, je dobové heslo „60 let bojů za šťastný život pracujících, za vítězství socialismu v naší vlasti“.

Zvláštny vlak odchádza. V popredí na pravej strane je opäť už spomínané vyčkávacie návestidlo naviac kombinované s uzáverou koľaje.

Nulatrojka s mohutnými výfukmi z komína prechádza okolo mňa a vnára sa do tunelu.

© Text a foto M262.061