Váš železničný magazín
Registrovať sa

Cesta do Katowic

Reportáže 18.12.2006 15:00 362.005 Zobrazené: 134

 Na záver platnosti GVD 2005/2006 sme si s mojím otcom naplánovali cestu do Poľska. Chceli sme sa zo Žiliny previesť v R 332 „Goral“, naposledy vedeného slovenskou lokomotívou rady 140 na poľskom území až do cieľovej stanice Katowice a bobinu si pri tejto príležitosti aj vyfotiť. Ako to všetko nakoniec dopadlo sa dozviete v nasledujúcom rozprávaní.

Je okolo 8.30 h ráno, prichádzam z internátu trolejbusom na žilinskú železničnú stanicu. Na oblohe je veľa oblakov, ale medzi nimi sú aj diery, cez ktoré preniká dostatočné množstvo svetla na to, aby sa dala urobiť solídna statická fotka. Na 1. nástupišti už stojí rýchlik 332 „Goral“, na ktorý práve zachádza bobina 140 067. Stretávam sa s otcom. Ten pricestoval včas s IC 402 „Gerlach“ , ktorý viedla umytá 350.011. Snažíme sa obaja urobiť čo najlepší záber. Okolo vlaku však pobehuje ešte akýsi fotograf v oranžovej vetrovke a fotí všetko, čo sa jazdí okolo. Po zvuku z foťáka „cvak – cźźźt“ sa poberáme do vlaku IC 142 „Odra“. Máme namierené do stanice Čadca.


Cesta ubieha rýchlo, rozprávam sa s otcom po dlhom období a popri tom sledujem oblohu. Je dobrá nálada, pretože čím bližšie k Čadci, tým je menej oblakov na oblohe. Po príchode do poloprázdnej stanice a po dohovore s otcom operatívne zaujímame „fotoflek“ . Slnko zahaľuje okraj oblačnosti a je príjemné mäkké svetlo. Pár okamihov, nami ostro sledovaný vlak vchádza a ďalší záber skvelej bobče je ukrytý na negatíve v temnotách komory aparátu…

Urýchlene sa strácame v útrobách Gorala a prechádzame súpravou do prvého vozňa. Tu opäť stretávame oného fotografa zo Žiliny, s ktorým sa dávam sa do reči. Tak spoznávam osobne Andyho a pána Vlčka. Cestou sa rozprávame o novom GVD, o trati č. 129,… Ďalšou zastávkou rýchlika je stanica Skalité, kde Andy pobehuje a k všeobecnej radosti náhodných okoloidúcich pohotovo fotí bobinu. Tu sa dozvedáme od pani výpravkyne, že za pohraničnou stanicou Zwardóň v noci popadali stromy na trať. Každému je jasné, že bobinka mimoriadne ukončí cestu v spomínanej stanici. Zvažujeme s otcom, či pokračovať v ďalšej ceste, no po krátkom rozmýšľaní sa obaja zhodujeme, že dodržíme pôvodný plán.

Vchádzame do stanice Zwardoń – neobvykle ku druhému nástupišťu – a sledujeme celkovú situáciu. Na excelentný záber loko 140 067 nie sú podmienky a tak sa aspoň dozvedám zopár informácií od Andyho o prevádzke našich bývalých lokomotív v okolí Katowíc. Za staničnou budovou je pristavený diaľkový autobus, do ktorého nastupujeme. Odchádzame načas. O pár okamihov prechádzame podjazdom popod trať, do ktorého sa autobus zmestil tak akurát. Ideme po nie veľmi upravených miestnych cestách a pomerne pomaly. Sledujeme trať, na ktorej už v tom čase prebiehajú opravné práce. Cestou pristupujú cestujúci a autobus sa plní. Po polhodine prichádzame do stanice Wiegerska Górka. Tu je už pristavená elektrická jednotka ED72-014 (súprava od Zr 335 „Skalnica“). Opäť prestupujeme. Po usadení sa zhodneme, že cesta by bola príjemnejšia vo vozni Bmee počúvajúc zvuky idúcej bobiny. Trať je vo veľmi zlom stave, doslova sa vlečieme. Vonku je slnečno. Prichádzame do stanice Ziwiec . Naskytá sa nám pohľad na poškodenú elektrickú lokomotívu EU07-433. Konštatujeme, že asi ona to v noci na trati „zlízla“. V nasledujúcej staničke križujeme s pracovným vlakom vedeným dieselom SP42. Cestou míňame v rôznych staniciach odstavených niekoľko nákladných vlakov smerujúcich na Slovensko. Z Bialsko-Bialej ide vlak konečne troška rýchlejšie. Ďalšou stanicou je slnkom zaliaty železničný uzol Czechovice – Dziedzice, kde stála v čele uhoľného vlaku dvojica šesťnápravových strojov ET22+“sputnik“ET21 vo farbách spoločnosti CTL Rail. V stanici som pohotovo z okna vlaku vyfotil aspoň „čmeliaka“ S-2133.

Depe v Bialsko-Bialej stálo zopár dieselov i elektrík (aj zrušených). Nasledujúci zvyšok cesty už ubieha rýchlo. Po dvojkoľajnej trati uháňame pre túto jednotku závratnou rýchlosťou. Budem úprimný: „Myslel som, že sa kdesi v tom lese vysypeme.“ Pohľadom v smere jazdy na blížiaci sa rozpadajúci front som veľmi dlho nadšený neostal…

A sme tu! S 20 minútovým meškaním vchádzame do železničného uzla Katowice. Víta nás elegantný rušňový vlak zložený z prenajatej rakane 181ČD (vo farebnej schéme ČD) a ragulína vo farbách PCC RAIL prechádzajúc po moste ponad trať, ktorou ideme. Po príchode do nie veľmi fotogenickej osobnej stanice v Katowiciach začíname, i keď ja trošku s nechuťou, fotiť na východnom zhlaví.

Keďže nemáme cestovný poriadok poľských železníc, ideme sa pozrieť do vestibulu, aké zaujímavé spoje môžeme vyfotiť. Pozeráme… EC „Sobiesky“. Uberáme sa na koniec nástupišťa č.3 na západné zhlavie. Premýšľame čo a či vôbec niečo zaujímavé pôjde, keďže bobina tu dnes nie je. Po výstupe z podchodu na perón nás však čaká milé prekvapenie v podobe rušňovlaku PCC: 181 133 s M62.1726

Okrem nás sa po nástupištiach potulujú ďalší dvaja mladí fotografi, pravdepodobne znalí miestnych pomerov. Po kolektívnom odfotení týchto dvoch rušňov sa nám výrazne zlepšuje nálada a hovoríme si, že sa do Katowíc predsa oplatilo prísť. Chvíľu na to prichádza EU07-433 s poškodeným reflekorom, húkačkou, pridrôtovaným zberačom, popraskanou farbou na čele, ohnutými madlami, pokriveným stieračom a k tomu ešte s vetvičkami v oblasti ťažného ústrojenstva…

Kďže je stále dosť svetla na naše citlivé kinofilmy, čakáme ďalej. Okolo nás jazdí veľa pantografov. Prichádza ďalšie príjemné prekvapenie vo farbách CTL Rail na závese so „skútrom“ ET05-R002.

Spokojní odchádzame na menší nákup, na krówky. Odchod spiatočného Gorala R 333 sa pomaly blíži a tak hľadáme na tabuli odchodov typu PRAGOTRON, kde je pristavený náš rýchlik. Nech pozeráme na odchody vlakov akokoľvek, cieľovú stanicu Bratislavu (ani Žilinu) nenachádzame. Našťastie v čase odchodu „Gorala“ neodchádza iný vlak a tak po zhliadnutí názvu Bielsko – Biala utekáme na 2. nástupište. Tu je pristavená „stará známa“ elektrická jednotka ED72-014. Cesta domov ubieha rýchlejšie ako cesta do Katowíc, je už tma a od únavy zaspávam. V stanici Wiegerska Górka opäť prestupujeme do nám dobre známeho autobusu. Okrem „panťáka“ ED72 je tu odstavený ešte pracovný vlak poľských trolejárov.

Najväčšie prekvapenie zažívame po príchode autobusu do železničnej stanice Zwardoń. Akurát v tom čase bola ukončená oprava poškodených častí trolejového vedenia a tak osobnému vlaku s elektrickým rušňom smerom do Katowíc už nestojí nič v ceste… Po pasovej kontrole nastupujeme do pohodlných vozňov Bmee rýchlika „Goral“ vedených do Žiliny opäť lokomotívou 140.067. Odchádzame so zanedbateľným meškaním 5 minút a s vedomím, že ak sa nič mimoriadneho počas ďalšej cesty už nestane, posledný večerný spoj na Východné Slovensko – IC 403 – stihneme…


Text a foto: Miloš Chomjak (úprava textu Pavel Chomjak)

Pridajte sa do diskusie!

Žiadny komentár k: Cesta do Katowic

Michal Smalo zo dňa 18.12.2006 15:42

Veľmi pekná reportáž, ale tých Bobín je dosť škoda… Dúfam že sa preveziem ešte s ňou niekedy ak sa náhodou zjaví ako náhrada Peršingu na nejakom Os.

Reagovať

swingo zo dňa 19.12.2006 8:21

Pekne spracovaná reportáž. 😀

Reagovať

Fear zo dňa 19.12.2006 12:27

Zaujimava reportaz 🙂

Reagovať

specik zo dňa 21.12.2006 8:59

Super reportaz!
Myslim ze sa paci skoro vsetkym…len to tu nenapisu 🙁

Reagovať

Msnake zo dňa 23.12.2006 8:49

veľmi pekne spracovaná reportáž a aj na zlé počasie fotky vyšli 🙂

Reagovať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *