Novoročný výlet do Rakúska – II. časť

Po zhotovení série nočných snímok som sa pobral späť na najbližšie nástupište. Čakal som na príchod vlaku „Kalman Imre“ z Mníchova, ktorého časť pokračovala do Budapešti a zvyšok pod názvom „Lisinsky“ do Zagrebu . Na desať minút zmeškaný vlak čakalo celkom slušné množstvo cestujúcich. Po zastavení vlaku pri 2. nástupišti začal doslova boj o miesto na sedenie, keďže radené boli iba dva vozne 2. triedy. Našťastie som chytil miesto v jednom kupé. Po spojení s EN 237 „Allegro Don Giovanni“ idúceho z Viedne sme vyrazili zo Salzburgu. Po vyše dvoch hodinách cesty so Slovincami sme dorazili do stanice Villach Hbf., kde sa moja cesta týmto spojom ukončila. Prestupoval som na EN 234 „Allegro Tosca“ idúci z Ríma do Viedne. Vlak, ktorým som prišiel do Villachu sa tu delil opäť na dve časti. Na zadnú časť „Lisinsky“ nastúpil slovinský „taurus“ a o niekoľko minút sa vydal úvraťou do slovinského Zagrebu. Na druhú časť „Allegro Don Giovanni“ nastúpil rakúsky „taurus“, ktorý vlak doviezol zo Salzburgu. EN 234 prišiel s malým meškaním na čele s rušňom radu 1044. V jednom z vozňov 2. triedy ma čakalo prázdne vyhriate kupé. Prisadol si ku mne ešte jeden starší pán a začal rozprávať o tom, že aká je tuhá zima. Vonku mohlo byť približne 12 stupňov pod nulou. Povedal som mu na to, že je dobrá zima a že som zo Slovenska. Potom sme išli obaja spať. Zobudil som sa až v stanici Bruck a.d. Mur., kde môj spolucestujúci skoro zabudol vystúpiť. V tom čase začínalo svitať. Vstal som a počas cesty sledoval ubiehajúcu krajinu. Potešilo ma jasné nebo. O chvíľu na to som zbadal v diali inverznú oblačnosť. Nachádzala smerom na Semmering. Našťastie bolo troška snehu, a tak mi to nepokazilo náladu. V Műrzzuschlagu som urýchlene prestúpil na čakajúci regionálny osobák smerujúci do stanice Payerbach-Reichenau. Vystúpil som v známej stanici Breitenstein a vydal sa na fleky.