Jesennou krajinou za Orient expresom
Počasie prialo a desať minút pred 15. hodinou sme sa dočkali slávneho Orient expresu. Prototypové eso 363.001 vo vedení luxusného vlaku doslova žiarilo!
Moja cesta za pekným záberom začala v piatok večer opäť v Žiline no tentokrát s rýchlikom 224 „Šírava“. Po ničím nerušenej nočnej ceste som dorazil do Prahy načas. Tu ma čakal prestup na rýchlik, ktorým som sa dopravil do Berouna a odtiaľ pokračovanie osobným vlakom smer Plzeň. Na škodu veci sa inverznej oblačnosti akosi nechcelo rozpúšťať. Nakoniec som vystúpil až v Plzni. Tu som efektívne využil voľný čas v staničnej reštaurácii zahriatím sa horúcou držkovou polievkou. Krátko po 11. hodine som vyrazil z Plzne osobným vlakom tvoreným motorovým vozom 854.024 a dvomi prívešákami som sa odviezol do zastávky Hradec u Stoda, kde ma čakala nádherne sfarbená príroda v okolí miestneho viaduktu. Urobil som zopár záberov a pokračoval osobným vlakom ďalej do Domažlic. Cestou sa konečne začala pretrhávať oblačnosť, čo ma veľmi potešilo. Zopár fotografií v slnkom zaliatej stanici Domažlice a vrátil som sa osobným vlakom späť na známy fotoflek pri zastávke Osvarčín, kde sa v tom čaše už nachádzalo viacero fotografov českej a nemeckej národnosti. Pred očakávaným luxusným vlakom ešte prešlo zopár spojov s naleštenými plzenskými okuliarnikmi. Kolegovia ma informovali o malom meškaní Orient expresu, čo vo mne vyvolalo nervozitu, nakoľko tieň od lesa na priľahlej hore sa nekompromisne s klesajúcim slnkom predlžoval k trati. Našťastie všetko dobre dopadlo a krátko po poliatej sme sa dočkali úspešného zakončenia nevšednej soboty na trati č. 180 SŽDC.
Po viac ako minútovej nezabudnuteľnej chvíli prechodu Orient expresu našim miestom fotografi postupne opúšťali fotoflek. Nemci odišli na autách a ostatní najbližším osobným vlakom do Plzne a odtiaľ domov. Pri Osvarčíne sme nakoniec ostali iba dvaja – Jakuza a ja. Mali sme kopec času a na rovinke pred zastávkou sa dalo fotiť v nádhernom jesennom zlatistom svetle. Čakali sme na tandem vracajúcich sa okuliarnikov z nemeckého Fruth im Wald. Slnko nekompromisne klesalo k hore. Dúfali sme, že už každú chvíľu pôjdu. Čas ubiehal a okuliarnikov stále nebolo počuť. Keď bolo slnko tesne nad horou, rozoznelo sa priecestné zabezpečovacie zariadenie a niečo sa k nám blížilo smerom od Domažlic. Bola to dvojica okuliarnikov 754.057+020, na ktorú sme čakali. Vyšlo to na poslednú chvíľu!
O pár sekúnd slnko definitívne zapadlo. Pobrali sme sa teda do miestnej dediny na malé občerstvenie, lebo do nášho spiatočného vlaku sme ešte mali dostatočnú časovú rezervu. Keďže v tamojšej „hospode“ akosi už týždeň nemali čapované pivo, k občerstveniu sme sa dostali až na miestnom futbalovom ihrisku, kde v tom čase už bolo po zápase. Našťastie v stánku ešte bolo dosť pochutín pre všetkých, ktorý tam ostali…
Text a neoznačené foto: 2008 © Bc. Miloš Chomjak
Pridajte sa do diskusie!
Žiadny komentár k: Jesennou krajinou za Orient expresom
eminem zo dňa 20.10.2008 6:54
skutočne profesionálne nafotené a pútavo napísané :haha:
tiger zo dňa 20.10.2008 8:40
pekné foto :-C