130 rokov trati Praha – Děčín – Drážďany

Dňa 26. novembra 1842 bola cisárom schválená trasa navrhnutá pánom inžinierom Pernerom z Prahy (dnes Praha Masarykovo nádraží, pred tým Praha střed, pôvodne to bolo nádražie dráhy olomoucko – pražskej a pražsko – drážďanskej) do Drážďan vedená viac menej v blízkosti rieky Vltava a od Mělníka rieky Labe. Stavať sa začalo na jar 1845, ale revolučný rok 1848 stavbu pozdržal a tak slávnostná jazda z Prahy do Děčína sa uskutočnila 6. apríla 1851. Tak ako na českej strane, tak i na strane nemeckej sa odovzdávali do užívania jednotlivé úseky. Na českej strane sa tak udialo v rozmedzí od 1.6.1850, na saskom úseku už od 1.8.1848. Stavbu pod vedením vrchného inžiniera štátnej dráhy Kajetána Köpa realizovali firmy bratov Kleinových a A. Lannu. Na trati, ktorá bola spočiatku jednokoľajná, je päť tunelov, tri u Kralúp a dva priamo v Děčíne. Stavba druhej koľaje na českom území bola tiež realizovaná postupne a to už od roku 1867 až do roku 1940. Ako hlavná a medzinárodná trať bola postupne elektrifikovaná. Posledný úsek medzi Děčínom a štátnou hranicou bol ukončený v decembri 1986 a o necelých päť rokov sa v elektrickej trakcii sa už jazdilo na celom jubilujúcom úseku. V posledných rokoch celá trať od hranice do Prahy prešla zásadnou modernizáciou vrátane prestavieb staníc.

V septembri roku 1980 sa dráhy na českom území v Liberci oficiálne rozlúčili s prevádzkou parných rušňov, krátko na to aj oficiálne bola ukončená ich prevádzka v obvodu Východnej dráhy. Motorové rušne neboli v tom čase ani zďaleka muzeálnymi exponátmi a prakticky to isté bolo možné povedať aj o motorových vozňoch. Veď dnes už prakticky len múzejné vozidlá radov M131.1 (801), M240.0 (820), M 262.0 (830), M286.0 a 1 (850 a 851) a okrem vozňov M296.1 a 2 (852 a 853) modernizované na rad 854, boli v bežnej prevádzke ešte naprosto nezastupiteľné a tak na výstave v Děčíne ani na výstavách v iných miestach neboli prezentované. A tým sa vlastné oslavy „redukovali len na výstavy parných rušňov“ a to zväčša v neprevádzkovom stave. Tých niekoľko prevádzkových, predovšetkým rušňov Národného technického múzea (NTM) v Prahe bolo obvykle spojených s jazdami zvláštnych vlakov v blízkom okolí.
V čase poriadania týchto na tú dobu pompéznych osláv vo Švermových železiarňach v Podbrezovej sa opravoval prvý múzejný rušeň na Slovensku – 310.433. Najskôr len do vystavovateľného stavu a v čase osláv v Děčíne sa opravoval už aj kotol, aby v novembri toho istého roku sa v Podbrezovej rozbehol po koľajach opäť vlastnou silou.

Stredobom osláv v Děčíne bola výstava prevažne neprevádzkových parných rušňov bývalých ČSD a Deutsche Reichsbahn (ďalej len DR) nazvaná „Svět parních lokomotiv“ doplnená o tie, čo sa vrátili zo zvláštnych jázd v okolí Děčína. Na výstave sa zišlo spolu 15 lokomotív ČSD a 11 strojov bývalých DR, čo v tom čase bolo nevídané množstvo a do tej doby nikde neprezentované. Prekonali ich až oslavy o osem rokov neskoršie v roku 1989 pri oslavách 150. výročia zahájenia prevádzky na trati Břeclav – Brno, prvej trati na území bývalého Československa.

Děčínska „Líza“ 475.179 po príchode do Děčína so zvláštnym vlakom z Prahy, na vedľajšej koľaji stojí motorový rušeň 132 211-4 DR s vlakom do NDR.

Výstava rušňov je usporiadaná na dvoch rovnobežných koľajach v priestore depa a na koľajach za točňou. Hneď u vstupu je po ľavej ruke priemyselný rušeň 317.053 (ex Tonaso Neštěmice), na pravej strane návštevníkov víta lokomotíva radu 414.404 a vedľajšej krátkej koľaji 411.019.

Azda najväčším exponátom je impozantný nemecký rušeň 02 0201-0 v pôsobivom zelenom nátere. Jeho kolesá majú priemer vyše dvoch metrov. Najskôr si ho prezrieme na čiernobielej a potom na farebnej fotografii.

Po pravej ruke na samostatnej koľaji stojí rušeň 411.019, podľa žargónu českých priaznivcov železnice patriaci do skupiny nazývanej „zeměplaz“, čo je dané práve malými kolesami a najmä nízko položeným kotlom. Rušeň bol v januári 1955 odpredaný do národného podniku Cihelny v Hodoníne. Po prevezení už odstavenej lokomotívy do depa v Šumperku sa jej oprava do vystavovateľného stavu začala na konci roku 1971 a bola dokončená v roku 1974. Tento jedinečný rušeň je súčasťou zbierok NTM Praha.

Na priebežnej koľaji smerom k točni pózuje ako prvý rušeň radu 414.404. Rušeň bol zrušený u ČSD v roku 1968 a prevedený do zbierok NTM Praha. Do vystavovateľného stavu na výstavu parných lokomotív v roku 1980 v Liberci bol uvedený v depu v západočeskom Chebe.

Ďalšia v poradí je „mayerka“ 98 001 DR so špeciálnym usporiadaním pojazdu a súčasne si môžeme obzrieť aj zo zadnej strany.

Po zrušení u ČSD bol rušeň 310.093 odpredaný do cukrovaru v Trenčianskej teplej. Po tom, čo sa stal nepotrebným, bol prevezený do Českých Budějovíc a tam opravený.

Jediným „ťahaným“ exponátom na výstave bola trojnápravová cisterna, ktorú vyrobila vagónka baróna Ringhoffera v roku 1893.

Rušeň 50 849 DR zastupuje na výstave vojnový rušeň, ktorý po vojne jazdil v počtu necelých troch desiatok aj koľajach ČSD ako rad 555.1.

Rušeň 534.027 bol zrušení u ČSD v roku 1973 odovzdaný do zbierok NTM Praha a opravený do vystavovateľného stavu. Aj tento rušeň si môžeme prizrieť na čiernobielej i na farebnej fotografii.

Trojvalcové rušne radu 58 DR, ktoré boli v Děčíne známe ešte v 60-tých rokoch vozbou nákladných vlakov, zastupuje na výstave rušeň 58 261 DR.

Zvláštny vlak s nemeckými priaznivcami lokomotív prichádza na prvú koľaj, tzv. medzinárodné nástupište, kde sa vykonávali colné a pasové kontroly cestujúcich.

Rušeň 03 001 krátko po zastavení – pohľad na hnacie a spriahnuté kolesá.

Celkový pohľad na rušeň a súpravu zvláštneho vlaku DR. Vpravo sa rozbieha jedna z dvoch děčínskych rosničiek T334.0 (zrejme T334.0011, ktorá obstarávala posun na hlavnej stanici, predovšetkým so služobnými a poštovými vozňami, druhá T334.0025 prevažne posunovala na „západe“) okolo už spomínaného návestidla „uzávera koľaje“. Tu je v polohe povoľujúcu jazdu a toto návestidlo platilo tak pre posun ako aj pre vlak.

Záujem nielen o rušeň 03 001 bol obrovský a každý priaznivec železnice chcel mať rušeň i vlak zvečnený na celuloidovom páse.

Pohľad na rušeň 03 001 spredu, vpravo odchádza smerom na Drážďany rýchlik ťahaný mohutným „Ragulinom“ radu 132 DR.

03 001-tka sa presunula od súpravy a o chvíľu uvoľní prvú koľaj pre prichádzajúci zvláštny vlak z Prahy ťahaný „Mikádom“ 387.043.

Opäť vidíme množstvo fanúšikov dychtiacich mať objektívom zachytenú nevšednú parnú lokomotívu 03 001, fotografovanie sa deje za bežnej prevádzky na ostatnej časti stanice.

Mohutná 03-jka sa presúva na južnú časť stanice a potom do depa na výstavu.

„Mikádo 387.043 za veľkého záujmu fanúšikov a ich fotoaparátov pomaly zastavuje v Děčíne na prvej koľaji.

Posledné vyrobené „Mikádo“ zastavilo až na medzinárodnom nástupišti …

… a s jeho čatou si došiel porozprávať i legendárny pán Ing. Jiří Sedláček z českovelenickej ŽOS-ky.

„Mikádo“ po príchode ešte raz vo farbe.

Cestou k točni zastavilo „Mikádo“ u uholného žeriavu a doplňuje zásobu uhlia.

Čierna krásavica s červenými kolesami 03 001 DR sa presúva z točne na miesto, kde až večera do odchodu vlaku späť do Drážďan bude pózovať návštevníkom výstavy.

Po doplnení zásob vody a uhlia „Mikádo“ 387.043 prichádza k točni. Rušeň po zrušení bol vo februári 1969 odovzdaný do zbierky NTM Praha a opravený do prevádzkového stavu.

Opäť za nesmierneho záujmu fanúšikov sa „Mikádo“ pomaly a dôstojne presúva cez točňu na koľaj, na ktorej zotrvá do konca výstavy parných rušňov.

Nečakám dlho a už sa cez točňu na svoje miesto na výstave presúva aj „Albatros“ rekordman 498.106.

Rušne radu 434.2 boli jednou zo štyroch najpočetnejších typov lokomotív v Děčíne v druhej polovine 60-tych rokov. Na výstave tento rad zastupoval zbytočne vyčačkaný rušeň 434.2278, ktorý v takejto „farebnej úprave“ nikdy nejazdil. Stroj je od februára 1980 vedený ako historické vozidlo Lokomotívneho depa (LD) Děčín. Opäť máme možnosť prezrieť si rušeň a čiernobielej i farebnej fotografii.

Parný rušeň 434.1100 rušeň prešiel v marci 1970 do zbierok Národného technického múzea z bývalej Východnej dráhy z depa Košice, kde bol vyradený o dva roky skôr. Ide o rušeň s výrobným číslom 1 zo Škodových závodov v Plzni. Pri oprave v Hanušoviciach dostal pôvodné dýmničné dvojdielne dvierka zo zbierok NTM a neskoršie bol uvedený do prevádzkového stavu. Tak isto aj u tohto rušňa je k dispozícii čiernobiela i farebná fotografia.

Rušeň 35 1113-6 zapadá do skupiny jednotných parných lokomotív a je určený na dopravu osobných vlakov a rýchlikov.

Predposledná v rade rušňov stojí zelená „Šľachtičná“ 475.1142. Tá sa stala v marci 1980 prevádzkyschopným exponátom NTM Praha.



Na čiernobielej i farebnej fotografii sa predstavuje nedávno krásne opravená lokomotíva 464.202. Rovnako ako predchádzajúce rušne patrí i tento stroj od mája 1974 do zbierok NTM Praha. Opravená do vystavovateľného stavu bola krátko pred výstavou parných rušňov v Liberci v roku 1980.