Zvláštne zvuky a fatálny omyl: Detailná rekonštrukcia zrážky vlakov v Pezinku

Mrazivé sekundy do nárazu a boj o holý život. Záverečná správa z vyšetrovania vážnej zrážky vlakov REX 1814 a Ex 620 v Pezinku odhaľuje fascinujúce detaily, ktoré sa odohrali tesne pred tragédiou. Analýza elektronických rýchlomerov a autentické výpovede aktérov ukazujú, ako rozhodovali zlomky sekúnd, rozvaha rušňovodiča expresu a bezmocnosť výpravcu za monitormi.

Pohľad do očí katastrofe

Rušňovodič expresného vlaku Ex 620 vchádzal do diaľkovo obsluhovanej dopravne Pezinok rýchlosťou vyše 140 km/h. Počas jazdy ľavotočivým oblúkom spozoroval scénu, ktorú nechce zažiť žiadny rušňovodič – z koľaje číslo 4 prechádzal priamo do jeho vlakovej cesty osobný vlak. S vedomím, že zrážke pri tejto rýchlosti už nedokáže zabrániť, okamžite zaviedol rýchločinné brzdenie. Následne sa rozhodol pre inštinktívny útek zo stanovišťa do uličky pred medzistenu (do strojovne), kde si sadol na podlahu a čakal na neodvratný náraz. Reagoval tak podstatne skôr, ako by do riadenia stihol zasiahnuť vlakový zabezpečovač.

Neúprosné dáta z rýchlomerov a fyzika zrážky

Údaje z elektronického rýchlomerného zariadenia Mirel RM1 presne dokresľujú drámu týchto okamihov. Fyziku rozbehnutej súpravy s hmotnosťou viac ako 640 ton nebolo možné oklamať.

Sekundy do nárazu: Expresný vlak prešiel od zavedenia rýchločinného brzdenia do momentu zrážky vzdialenosť 488 metrov, a to za neuveriteľných 12 sekúnd.

Rýchlosť pri náraze: Rušňovodič hnacieho dráhového vozidla 350 006-3 začal brzdiť pri rýchlosti 142 km/h. Samotný náraz prišiel v momente, keď sa rýchlosť expresu znížila na 107 až 87 km/h.

Katapultovanie jednotky: Fyzikálna sila po zrážke bola obrovská. Na motorovej jednotke vlaku REX 1814 (rad 861) prístroje zaznamenali v čase nárazu šokujúci skok. Z rýchlosti 53 km/h vlak po údere zozadu v priebehu jedinej sekundy nespojito zrýchlil postupne na 63, 68 až 86 km/h.

Osudný omyl a zvláštne zvuky

Čo sa odohrávalo na stanovišti vlaku REX 1814? Po riadnom ukončení výstupu a nástupu cestujúcich rušňovodič prevzal návesť „Súhlas na odchod“ od vlakvedúcej. Následne uviedol vlak do pohybu v režime automatickej regulácie rýchlosti (ARR). To, že na odchodovom návestidle L4 svieti návesť „Stoj“, neregistroval.

Počas prechodu cez výhybku číslo 12 započul zvláštne zvuky a pocítil nekľudný chod jednotky. V skutočnosti išlo o moment rozrezania výhybky. Vlak mierne pribrzdil, lebo nevedel, čo sa deje, no pokračoval ďalej na druhú staničnú koľaj. Prekvapenie prišlo až so zničujúcim úderom zozadu, po ktorom rušňovodič stratil vedomie. O tom, v akej dezorientácii sa po nehode ocitol, svedčí aj jeho komunikácia s výpravcom cez GSM-R, kde uviedol: „Neviem, asi sme prešli červené, lebo vedľa zelené bolo …“.

Krátko nato sa ohlásil aj otrasený rušňovodič expresu so slovami, ktoré presne vystihli situáciu: „Pred nami osobný prešiel na stoj, tak som vpálil do neho, úplne totálne som narval do neho… ja som stihol ujsť do strojovne“.

Bezmocnosť výpravcu za monitormi

Tragédii sa pritom snažil do poslednej chvíle zabrániť výpravca z pracoviska DOT III. v Trnave. Ten na kamerovom zázname s hrôzou sledoval, ako sa REX 1814 pohol k odchodovému návestidlu. Opakovane (o 19:28:18 a 19:28:20) sa preto snažil nadviazať spojenie cez rádiostanicu a varovať rušňovodiča osobného vlaku. Keď výzvy zostávali bez odozvy, siahol po systéme GSM-R. Ešte kým stihol dokončiť volanie, na monitore zabezpečovacieho zariadenia ILTIS naskočil rozrez výhybky a vzápätí výpadok dohľadu na celom jurskom zhlaví. V tom okamihu bolo stopercentne jasné, že zrážka je neodvratná.

Zdroj: Záverečná správa EŽA