Váš železničný portál
Registrovať sa

Železničná jeseň 2008 – druhá časť

Zahraničie 11.12.2008 23:00 Pavel Chomjak Zobrazené: 2005

  Cestoval som takmer prázdnym vlakom a pozoroval krajinu, ktorá sa čoraz viacej ponárala do tmy. Vracať sa do Bregenzu na EuroNight 247 bez toho, aby som poznal cestovný poriadok bolo vzhľadom na krátkosť času a predlžujúci sa takt jázd regionálnych vlakov –  naviac s dvoma nutnými prestupmi – riskantné. Rozhodol som sa cestovať cez Ulm až do Mníchova, ktorý v danej situácii ponúkal predsa len viacej možností k ceste do Rakúska na Semmering.

Necelú polhodinku medzi spojmi som využil na prehliadku interiérov stanice a predstaničného priestoru v Ulme. Nasledujúca 158 kilometrov dlhá cesta do Mníchova strávená v IC 2017 – idúceho z Hannoveru s loko radu 101 – bola príjemná a ubehla so zastavením v Augsburgu za 86 minút. Krátko po našom príchode do Mníchova zastavila pri vedľajšom peróne vysokorýchlostná elektrická jednotka ICE z Berlína idúca v krátkom časovom odstupe za IC 2017. Po okolitých koľajách jazdili alebo postávali loko rôznych typov a s meškaním okolo 90-tich minút dorazilo TGV z Paríža. Skrátka na mníchovskej stanici vládol čulý ruch a bolo čo obdivovať rovnako ako vo Viedni. Ako som v úvode naznačil, tretí a zároveň posledný deň výletu som plánoval venovať fotografovaniu lokomotív jazdiacich v okolí Semmeringu, kam som mal pôvodne namierené cez Viedeň. V hale pri cestovných poriadkoch som zistil, že pätnásť minút pred polnocou odchádza cez Viedeň do Budapešti EuroNight 269 „Kálmán Imre“. Počas jeho cesty sa v Salzburgu časť vozňov preradí do vlaku D 297 „Lisiński“, ktorý smeruje cez Villach do Záhrebu. A to bola voda na môj mlyn! Padlo rozhodnutie pre trasu Mníchov – Salzburg – Villach – Bruck an der Mur – Semmering – Viedeň – Bratislava. Čas pred odchodom EN 269 som využil na večeru a zhotovenie niekoľkých nočných záberov.


Na obrázku je TGV 4416 (382 032) zachytené po príchode do Mníchova 6.10.2008 pred manipulačnou jazdou na odstavnú koľaj.


Lokomotíva 183 002 so svojím vlakom Alex pred odchodom do Regensburgu večer 6. októbra 2008.

Vo Villachu v skorých ranných hodinách, po odchode vlakov D 297 do Záhrebu a o niekoľko minút neskôr aj EN 234 do Viedne, zavládol pokoj, ktorý narušil na krátku chvíľu prechod nákladného vlaku. Po prehliadke vestibulu a zistení, že môj vláčik už je pristavený pri nástupišti, som zamieril do vlaku EC 732, keď na odstavnej koľaji neďaleko nástupíšť sa črtala silueta Taurusa. Zvedavosť premohla rannú lenivosť a išiel som sa naň pozrieť. Na moju veľkú radosť, v takmer úplnej tme, postával taurus Slovinských železníc a tak nasledoval aj pohľad cez hľadáčik fotoaparátu. Všetky nasledujúce snímky sú zhotovené 7. októbra 2008.


Banálne, ale pre mňa cenné ranné foto na pamiatku z Villachu: novotou voňajúca lokomotíva 541-006 SŽ.

Zvyšok času do odchodu vlaku som podriemkával v pristavenom EC-čku a taktiež aj podstatnú časť cesty do uzlovej stanice Bruck an der Mur. Kedysi som cez túto stanicu prechádzal a keďže ma už vtedy zaujala, rozhodol som sa tu stráviť určitý čas a čosi aj „cvaknúť“. Po výdatných raňajkách v miestnej predajni pečiva Anker som sa konečne „zobudil“ a začal robiť to, na čo som sem prišiel. Vlakov jazdilo dosť, ale počasie akosi nebolo mojim aktivitám veľmi naklonené. A to nie len v Brucku, ale takmer po celý deň.


Spestrením rozospatého rána v stanici Bruck an der Mur bol prechod nákladného vlaku s nemeckou lokomotívou 185 057.


Pokojnú atmosféru stanice s lokomotívami 1142 614, 651 a 611 rozvíril prechod nákladného vlaku vedeného rušňom 1044 044 (druhý zľava).


Krátky nákladný vlak (na ÖBB ničím neobvyklým ) vedený lokomotívou 1042 050 prechádza stanicou Bruck an der Mur.


Posunovací rušeň 2067 042 na tom istom zhlaví, ale idúci opačným smerom, vchádza do osobnej časti žst. Bruck an der Mur.
Za kopcom vpravo sa nachádza časť stanice určená pre nákladnú dopravu a miestne depo.

Nasledujúcou fotozastávkou po odchode z Brucku an der Mur sa stala nenápadná stanička Vartberk im Marztal. Jednak preto, že konečne začala ustupovať ranná inverzná oblačnosť, cez ktorú sa usilovne predierali prvé slnečné lúče a tiež pre jej sympatické okolie. Ďalším dôvodom na vystúpenie z osobáčika bolo, že stanička zatiaľ neprešla koridorovou modernizáciou a ako sa vzápätí po rozhliadnutí na nástupišti ukázalo, nad priemyselným objektom dominovala sympatická, ale z tesnej blízkosti koľají nie veľmi fotografovateľná zrúcanina hradu. Okrem iných záberov sa mi pošťastilo urobiť sériu záberov s motorovou lokomotívou 2068 060, ktorá predstavovala niečo podobné, ako náš manipulačný nákladný vlak.



Rušeň 2068 060 vchádza s jedným vozňom do stanice Vartbek im Marztal, aby obslúžil miestnu vlečku,
ktorej koľajisko je o čosi nižšie, ako sú staničné koľaje.


Posunujúci diel s loko 2068 060 a okolo neho prechádzajúci Taurus radu 1016.


Po ukončení posunu odišla lokomotíva 2068 060 bez záťaže ďalej smerom do stanice Bruck an der Mur.


Taurus 1116 250 sa v tomto období mohol popýšiť jednou z najnovších reklám. Na snímku je zdokumentovaný s vlakom EC do Viedne.


Ako perníková chalúpka z rozprávky pôsobí toto opustené skladisko v kontraste s budovami z betoóu stojacimi oproti.
Medzi mini prechodí so svojím vlakom loko 1016 033.

Takmer tradičnou zastávkou na mojich potulkách v tejto veľmi atraktívnej časti Rakúska je stanica Mürzzuschlag. Nákladné vlaky pred pokračovaním na sklonovo náročnej trati do vrcholovej stanice Semmering dostávajú ďalšie hnacie vozidlo, alebo v opačnom smere tu príprahové resp. postrkové rušne poväčšine odstupujú a na nasledujúce nasadenie zväčša čakajú v miestnom depe. Okrem dvoch historických lokomotívnych veteránov slúžiacich v stanici pravdepodobne ako stabilné vykurovacie zariadenia je v depe vyhradená časť pre muzeálne účely. K dispozícii je tiež náučný 7,8 km dlhý chodník s vyhliadkami na technické zaujímavosti trate smerujúci do stanice Spital am Semmering. Podobne zameraná je aj jedinečná turistická trasa zo Semmeringu do Payerbachu.



Lokomotíva 1116 065 v službách spoločnosti GYSEV odchádza so svojím vlakom zo žst. Mürzzuschlag.
V pozadí sú bývalé lokomotívy (červená radu 1670).


Odstavený stroj 2143 045 v depe Mürzzuschlag pripojený na zdroj externého napätia.
Pri exponovaní snímkov tejto lokomotívy som netušil, že sa v tento deň stretnem ešte s ďalšími dvoma jej kolegyňami.


Koľajisko v depe Mürzzuschlag s lokomotívami čakajúcimi na ďalšie zaradenie do služby.
V popredí sú rušne 1116 172, 1142 623, 1142 607 a 1142 696.


Loko 1044 078 vchádza do Mürzuschlagu s vlakom EC 158 Croatia.

   
Mürzzuschlag, 1116 037 pri prvom nástupišti.

Krátko po zhotovení snímky taurusa 1116 037 sa proti mne spikli snáď všetky mraky v okolí a tak som zamieril do staničnej reštaurácie uhasiť čoraz väčší smäd. No po vstupe do lokálu som skoro zabudol, na čo som vlastne prišiel: po stenách boli rozvešané snímky „futbalových“ taurusov zhotovené v okolí Mürzuschlagu, vo vitrínach sa ligotali víťazné poháre a iné trofeje miestnych futbalistov a medzi niekoľkými pútavými snímkami rakúskych parných rušňov vynikal aj pekný záber bratislavského albatrosa 498.104. Naozaj príjemné a útulné prostredie na krátky relax pri dobrom pivečku a s dobrou inšpiráciu pred ďalšou cestou! Po občerstvení som pokračoval v putovaní na Semmering. Medzi Mürzzuschlagom a takmer osem kilometrov vzdialenou stanicou Spital am Semmering bola zavedená jednokoľajná prevádzka z dôvodu rekonštrukcie všetkých mostov a priepustov a zároveň prebiehala komplexná rekonštrukcia vylúčenej koľaje. Práce podobného rozsahu na vedľajšej prevádzkovanej koľaji už boli hotové. V žst. Spital am Semmering, kam ma z vlaku vytiahli hrejivé slnečné lúče, sa týčili nové stĺpy trakčného vedenia a jedno z nástupíšť spolu s prístupovou cestou malo modernizáciou vylepšenú predchádzajúcu podobu. Práce odvtedy určite pokročili nielen v tejto stanici, ale aj v blízkom Semmeringu, pretože prítomnosť stavbárov v koľajiskách oboch staníc s hotovými plánmi v rukách veštila skoré zmeny. Rovnako ma prekvapilo, ako rázne a v akom veľkom rozsahu boli na viacerých miestach vyrúbané nevhodne rastúce stromy a náletové dreviny v okolí trate.

   
Prípražná loko 1142 610 ÖBB a vlaková 1116 060 GySEV prechádzajú cez železničnú stanicu Spital am Semmering smerom do Mürzzuschlagu .

  Obr.44: Na tejto snímke je dobre vidieť, aké náročné sklonové pomery panujú na jedinečnej „Semmeringbahn“
medzi stanicami Payerbach a Mürzzuschlag.
Tandem lokomotív 1116 067 a 104 – disponujúci výkonom takmer 13 MW – vchádza
s ťažkým nákladným do stanice Spital am Semmering.


Na dopravu regionálnych vlakov medzi Payerbachom a Mürzzuschlagom sú pomerne krátku dobu nasadené
elektrické motorové jednotky radu 4020.
Na fotografii je zachytená počas odchodu zo žst. Spital am Semmering jednotka 4020 236.

Záver dňa patril nečakane mojim obľúbeným rakúskym lokomotívam rady 2143. Stroje inv. čísel 062 a 022 v tomto období slúžili pri vedení pracovných vlakov alebo pri doprave materiálu použitého pri oprave trate. Najprv som sa doslova nabažil prechodu rušňa 2143 062 v stanici Spital am Semmering pri jazde na stúpaní s vozňami naloženými kameňmi a o necelú hodinu mi rovnaká loko pózovala počas cesty späť do Mürzzuschlagu v tej istej stanici vyčkávajúc u odchodového návestidla na prechod protiidúcich vlakov.


Lokomotíva 2143 062 opúšťa so súpravou prázdnych nákladných vozňov železničnú stanicu Spital am Semmering.

Konečne som sa na konci výletu dostal do stanice Semmering. Neskôr a inak, ako som plánoval, no aj napriek tomu som bol s niekoľkými zábermi rôznych lokomotív na sklonku dňa spokojný a bolo isté, že do archívu počas krátkeho pobytu v tejto stanici pribudli ďalšie zaujímavé fotografie. Úplne posledné snímky dynamicky prežitého dňa pred dlhou cestou domov patrili „mašine“ s číslom 2143 022.


Lokomotíva 2143 022 na manipulačných koľajách železničnej stanice Semmering.


Podvečerné stretnutie lokomotív 2143 022 a 1142 672 v žst. Semmering.

Súvisiaci článok:

Železničná jeseň 2008 – prvá časť

Text a foto: 2008 © Pavel Chomjak (nick Palio)

Pridajte sa do diskusie!

Žiadny komentár k: Železničná jeseň 2008 – druhá časť

eminem zo dňa 12.12.2008 6:09

ako tak na tie fotky pozerám tak som prišiel k uzáveru že „blonsky-špina“ prišla k nám z Rakúska :-C

Reagovať

Juraj Streber zo dňa 12.12.2008 10:27

eminem tak tak len tam mali viac rozumu a ram spravili tmavosedy a nie svetlosedy, a navyse ich castejsie umyvaju. ale tam nepredavaju umyvacky inym firmam tak si to mozu dovolit 😡

Reagovať

Mr.Kill zo dňa 12.12.2008 13:04

no musim povedat ze tato reportaz je veru vydarena

Reagovať

Garin zo dňa 12.12.2008 18:21

Pali, tiež mám radosť, ako Ty, keď pri potulkách po Alpskej republike stretnem ešte aj v dnešných časoch motorové rušne radu 2143 ÖBB. Tieto rušne mali viac prezývok: hydraulika, hydra, vrtuľník a pod. Hoci ich už vytlačili z hlavných výkonov Herkulesy radu 2016, sem-tam sa ukážu na manipulačných vlakoch a často ťahajú pracovné vlaky.

Dnes pri ceste z Bratislavy na jazdu Railjetom pre vybrané železničné časopisy z Viedne do Amstettenu som stretol pri Brucku an der Leitha, aj u nás dobre známu 2143.056, ktorá donedávna vozila vlaky EURegio z Viedne do Bratislavy cez Marchegg.

Pri ceste späť som takmer na rovnakom mieste videl „hydrauliku“ 2143 s plošinovými vozňami vo firemnom laku maďarskej spoločnosti MÁVÉPCEL. Je to dcérska spoločnosť rakúskej železničnej stavebnej firmy Swietelski, ktorá vlastní tiež hydrauliky odkúpené od ÖBB.

No a pri tejto príležitosti je fajn si spomenúť, že pred pár rokmi jazdili dva rušne radu 2143 z Bratislavy do Záhorskej Bystrice s osobnými vlakmi pod vlajkou BRKS.

Reagovať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Zadajte správnu hodnotu *