Váš železničný magazín
Registrovať sa

Železničná jeseň 2007 – III. časť

Fotoreportáže 7.12.2007 23:00 Pavel Chomjak Zobrazené: 975

 Nedeľa bola posledným dňom môjho výletu a prekvapila nečakane bezoblačným slnečným ránom. Cestou na železničnú stanicu som sa pohľadom z trolejbusu lúčil s Českými Budějovicami, ktoré sa pomaly zobúdzali do nového dňa. Na stanici som si našiel vhodné miesto, aby som konečne podľa svojich predstáv zdokumentoval výmenu rakúskeho taurusa na vlakoch R 206 a Ex 101.
Počasie mimoriadne prialo a tak som netrpezlivo očakával ich príchod. Naskytla sa mi jedinečná šanca napraviť v nasledujúcich okamžikoch to, čo sa mi nepodarilo vyfotografovať v piatok.


R 206 vchádza do osobnej stanice v Českých Budějoviciach.


Taurus 1116 069 počas posunu po odstúpení z vlaku R 206 v obvode stavadla dva.


Loko 363 073 odstupuje po príchode do Českých Budějovíc z Ex 101 „Jóže Plečnik“…

…aby uvoľnila miesto rakúskej lokomotíve 1116 069 dopravujúcej expres v tento deň na ďalšej ceste.

Po cvaknutí posledného snímku sa s fotoaparátom v ruke urýchlene presúvam do útrob „Plečnika“ už tradične na zadnú nástupnú plošinu posledného vozňa. Preprah bol prevedený raketovým tempom, ako sa na danú kategóriu vlaku patrí a krátko po mojom nástupe sa expres dáva do pohybu. Spokojný s „ulovenými“ zábermi sledujem ubiehajúcu trať a zároveň sa kochám pohľadmi na jedinečné prírodné scenérie Južných Čiech.

Trať z Českých Budějovíc do Linca bola pôvodne vybudovaná ako koňská dráha, neskôr s narastajúcim objemom prepravy bola prestavaná na parostrojnú železnicu a v súčasnej dobe, zatiaľ stále jednokoľajná, prežíva postupnú modernizáciu ako súčasť IV. tranzitného železničného koridoru.

Príjemná a zatiaľ plynulá cesta ubieha rýchlo. Po krátkom zastavení v Rybníku a Horním Dvořišti prekračujeme česko-rakúsku hranicu a onedlho vchádzame do pohraničnej prechodovej stanice ÖBB Summerau. Okrem troch rakúskych lokomotív tu stála dvojica laminátok ČD rady 340 s nákladným vlakom pripraveným na odchod do Horního Dvořiště. A práve v tejto stanici dochádza k nečakanému prekvapeniu. Pre náhlu poruchu vlakového taurusa sa plánovaný štvorminútový pobyt v Summerau niekoľkonásobne predlžuje. Nepojazdnú loko 1116 069 od vlaku odváža žehlička 1063 003 a o čosi neskôr na EC 101 zachádza stroj 1116 153 operatívne vyvesený z nákladného vlaku stojaceho na susednej koľaji. Nuž čo už, stáva sa aj v lepších rodinách… Ďalšia cesta do Linca prebieha bez problémov, stále je na čo sa pozerať a v určitých úsekoch dopĺňajú pôsobivú panorámu kopcovitej krajiny desiatky kilometrov vzdialené Alpy. Rovnako aj svižný príjazd do Linca po moste ponad Dunaj s množstvom pripojených vlečiek k tejto rozľahlej stanici je impozantný.


Odstavená „neposlušná“ lokomotíva 1116 069 spolu s posunujúcou žehličkou 1063 003, ktorú som v auguste 1989 fotil s osobnými vlakmi v Břeclavi.


Taurus 1047 008 MÁV s vlakom IC 546 v betónovej džungli lineckých nástupíšť.

Prehliadku prijímacej budovy železničnej stanice z časových dôvodov vynechávam a nastupujem do práve prichádzajúceho osobného vlaku smerujúceho do St. Valentina, aby som plne využil nedelňajšie slnečné popoludnie na fotografovanie. Okrem toho som v každom prípade musel stihnúť v Bratislave rýchlik Poľana, ktorým som sa chcel dopraviť domov. Aby som došiel najprv do Wiedne a potom aj do Bratislavy načas, plán na nasledujúcich 190 kilometrov z Linca do Wiedne bol nasledovný: z Linca do St. Pöltena sledovať z osobného vlaku postávajúce lokomotívy v nácestných staniciach a v prípade zaujímavosti vystúpiť a fotiť, ďalej návšteva normálne rozchodného depa v St. Pöltene a na záver cesty po jednej z najvyťaženejších tratí ÖBB zhotoviť niekoľko snímkov vo Wiedni. A ako som naplánoval, tak som aj urobil. Ibaže som netušil, že už po trinástich kilometroch tempom rýchlej roty prvého nasadenia z osobáčika vystúpim v malej staničke Enns, do ktorej je napojená vlečka z prístavu. Tam som totiž v diaľke zbadal odstaveného taurusa a ako sa o krátky čas ukázalo, bola to trefa do čierneho. Jednalo sa o modrobielu loko ES 64 U2 – 023 (182 523) dopravcu Wiener Lokalbahnen AG, ku ktorej asi po dvadsiatich minútach pribudla na vzdialanejších koľajách po príchode s kontajnerovým vlakom jej kolegyňa ES 64 U2 – 020 (182 520). Kolorit stanice doplnil taurus 1116 276, ktorý tlačil osobný vlak do Linca. Niekoľko snímkov zo stanice Enns:


ES 64U2-023, 1116 273, ES 64 U2-020


Prechod loko 2070 030.


Loko 1142 595 vchádza k nástupišťu s osobným vlakom do St. Valentina.

Hodinka strávená v stanici Enns obohatila moju zbierku fotografií rakúskych rušňov o nové zábery. Po ďalších siedmych kilometroch vystupujem v stanici St. Valentin a neverím vlastným očiam: pri prvom nástupišti stojí motorová lokomotíva 2043 012 a predkuruje osobný vlak. Teším sa z dvoch nových záberov a rovnako veľkú radosť mi robí prechádzajúci maďarský taurus 1047 003 s vlakom Rola, ktorý som si o niečo neskôr mal možnosť ešte raz vyfotografovať v St. Pöltene.

Nasleduje „poznávacia“ cesta vlakom IC 565 zo St. Valentina do St. Pöltena. Opäť sledujem ubiehajúcu trať zo zadnej nástupnej plošiny vozňa a s uznaním si prezerám hotové a rozostavané úseky trate rozširovanej na štvorkoľajnú s traťovou rýchlosťou do 200km/h. Technických a stavebných lahôdok je vidieť veľa, mám nad čím rozmýšľať. V stanici St. Pölten sú rekonštrukčné práce v koľajisku pred staničnou budovou v plnom prúde a tak okrem snímkov v depe robím ešte niekoľko záberov na doposiaľ nedotknutej časti stanice.


Oddychujúce motorové lokomotívy 2143 055 + 068.


Motorák 5047 001 opúšťa St. Pölten smerom na Traisen. Trať vedie atraktívne v tesnej blízkosti depa.


Situovanie trate vedľa depa.


Odstavené loko 1044 085 a 1116 209+097 krátko pred odchodom na svoje vlaky.


Taurus 1016 014 vyčkáva na uvoľnenie zhlavia vchádzajúcim vlakom Rola s loko 1047 003 MÁV.


Úzkorozchodný motorový vozeň 5090 016. Podrobnejšie informácie o tejto zaujímavej trati nájdete na mariazellerbahn.


Nemecká lokomotíva 101 116 s vlakom EC 22 do Dortmundu opúšťa St. Pölten.

Posledné väčšie, tento raz plánované zastavenie na cestách za poznaním a lokomotívami, bolo v rušnej stanici Wien – Hütteldorf. Ani tu som sa nenudil, veď vlaky aj napriek tomu, že bola nedeľa, jazdili ako na objednávku. Boli skupiny, kedy som doslova nestíhal meniť fotostanovište. Ale jediné kafe dňa som si tu doprial a aj náležite vychutnal sledujúc prevádzku nových jednotiek 4124 ÖBB. Na tratiach ŽSR, samozrejme s príslušnou elektrickou výzbrojou, by boli veľkým prínosom.

    1116 104 rozbieha vlak IC po krátkom zastavení v Hütteldorfe.

1116 025 prichádza s osobným vlakom do Hütteldorfu zo stanice Wien Westbf.


Taurus 1116 148 so slovenskými vozňami premávajúcimi medzi Čiernou nad Tisou a Linzom. Žial, zbadal som ho pre iné fotenie neskoro, tak aspoň takto …


Krátko pred súmrakom sa stretli v Hütteldorfe rušne 185 524 a 2016 903 LTE.

Presun na stanicu Wien-Südbf prebiehal takmer pred zotmením. Vchádzajúc do stanice Wien-Meidling stretávame u vchodového návestidla postávajúcu historickú lokomotívu rady 1046 s tromi vozňami. No po príchode do cieľa cesty čakalo na stanici nie len mňa, ale tiež mnohých iných cestujúcich ďalšie príjemné prekvapenie: v peróne stála druhá, taktiež historická lokomotíva 4061.13 s ešte pripojenými vagónami, ktoré o čosi neskôr odviezla záloha. Neodolávam a pokúšam sa spolu s inými fotografmi, ale aj samotnou rušňovou čatou využiť ponúknutú príležitosť na zhotovenie niekoľkých snímkov s použitím vstavaného blesku fotoaparátu. Po odchode tohoto pôvabného veterána som sledoval premávku na zhlaví a ako keby toho nebolo ešte dosť, prechádza okolo do depa historická loko, tento raz rady 1010.10. Bol som nadšený a vo vynikajúcej nálade som pozvoľna kráčal do pristaveného vlaku do Bratislavy, keď sa v diaľke ozval pískot parnej píšťaly. Vyzeral ako fatamorgána, ale približujúca sa trojica pozičných svetiel jasne signalizovala, že je to realita. K nástupišťu vchádzal pravý nefalšovaný parný vlak.

Návrat do Bratislavy cez Marcheg prebehol v naprostej pohode a lôžko v rýchliku 800 „Poľana“ bolo vykúpením pre moje unavené nohy. Bol som spokojný, veď všetko, čo som si naplánoval vyfotografovať, sa vydarilo a niečo bolo ako bonus naviac. No aj napriek tomu vo mne prebýval akýsi nepokoj. O niekoľko dní som sa predsa len ešte raz vybral fotografovať vlaky, pre zmenu do prírody na traťové zábery. Jeseň bola v „plnom prúde“ a ja som akosi nemohol chýbať…

Automatické hradlo Rohov, trať Pusté Pole – Lipany

Súvisiace články:
Železničná jeseň 2007 – II. časť
Železničná jeseň 2007 – I. časť

Text a foto: Pavel Chomjak

Pridajte sa do diskusie!

Žiadny komentár k: Železničná jeseň 2007 – III. časť

eminem zo dňa 8.12.2007 7:18

dobre si to zrobil kámo….super report.

vidím že už aj madari majú taurusi takže hanba zostáva u nás a v česku

Reagovať

Boris33 zo dňa 8.12.2007 11:21

Maďary už majú dlhšie tie taurusi majú už dlhšie. Ale inak pekná reportáž! :byebye: :byebye: :byebye: :byebye: :byebye:

Reagovať

pekar zo dňa 8.12.2007 14:21

Moc pěkné. Můžu se jen zeptat na jaký jízdní doklad cestujete?Děkuji

Reagovať

gorgy zo dňa 8.12.2007 15:13

Noo,taurus to je pekný stroj :byebye:

Reagovať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Zadajte správnu hodnotu *