Váš železničný magazín
Registrovať sa

Železničná jeseň 2007 – II. časť

Fotoreportáže 16.11.2007 23:00 Pavel Chomjak Zobrazené: 1361

 Cestou domov som v IC-čku premýšľal o tom, kam sa na niekoľko ďalších voľných dní vypraviť za novými snímkami lokomotív. Ťahalo ma na už známe fotomiesta v Rakúsku, veď znalosť pomerov je pre fotografa cennou devízou, ale zvedavosť nakoniec zvíťazila a moja najväčšia expedícia v tomto roku bola kombináciou návštevy neznámych končín v Rakúsku a Maďarsku popretkávaná atraktívnymi akciami v Čechách usporiadaných k výročiam tratí a ku Dňu železnice.
Detailne naplánovaná a časovo „nabitá“ akcia sa začala v stredu večer 26. septembra 2007 odchodom z Prešova v rýchliku R 800. Ráno v Bratislave nebolo práve najslnečnejšie, ale optimizmus zatiaľ nechýbal. No po príchode do Wiedne vlakom ER 2515 bolo jasné, že fotografovanie v dopoludňajších hodinách bude aj s filmom o citlivosti 400 ASA pravdepodobne problém. Na Westbanhofe som rozladený pod ťažkými mrakmi síce zvečnil zánovného „herkulesa“ 2016 097 s novučičkou jednotkou 4124 016 v začínajúcom daždi, ale stále s vierou v zlepšenie počasia som nasadol do vlaku smerujúceho do Soprone po mnou ešte neprejdenej trati cez Ebenfurt. Aj keď v Ebenfurte lialo ako z krhle, nevyfotiť postávajúceho „taurusa“ 1116 064 aspoň cez otvorené okno vozňa by bolo v tomto prípade neospravedlniteľné. Zaujímavosťou je aj skutočnosť, že vlak tu pred ďalšou cestou na tratiach GySEV robí úvrať a preprah.

Cestou do Soprone križujeme s dvomi nákladnými vlakmi vedenými „taurusmi“ GySEV a ÖBB. „Svrbí“ ma neposlušný pravý ukazovák, ale nič sa nedá robiť – na stláčanie spúšte fotoaparátu ešte nie je ten správny čas. Samotná stanica Sopron je zaujímavá oddelenými podchodmi k nástupištiam pre medzinárodnú a vnútroštátnu prevádzku, ktoré boli v minulosti určite dobre strážené bdelými pohraničiarmi a colníkmi. Ukrytý pred vytrvalým lejakom pod prístreškom perónu robím dva „upršané“ snímky a urýchlene nastupujem do osobného vlaku smerujúceho do Györu. Trať s nácestnými stanicami je opäť zaujímavá, míňame ďalší „taurus“ s nákladným vlakom a v niektorých úsekoch a staniciach by sa určite vyplatil samostatný celodenný výlet. Rovnako príjemné by bolo aj fotografovanie na sopronskom zhlaví a priľahlom úseku trate györskej stanice, pretože premávka rôznych hnacích vozidiel na niekoľkých priľahlých mostoch je veľmi slušná.

Počas prehliadky vestibulu a prednádražných priestorov stanice jemný, ale vytrvalý dážď pomaly ustával a v nasledujúcich asi tridsiatich minútach nasledoval príjemný fotomaratón, kedy sa začali aj napriek nepriazni počasia napĺňať moje predstavy o kratučkej návšteve stanice mesta, na ktorého termálnom kúpalisku som strávil s manželkou jeden z nezabudnuteľných dní tohtoročnej letnej dovolenky.


V43 335 s osobným vlakom do Soprone


Doposiaľ nerekonštruovaná loko M 41 2114

Stretnutie „taurusov“ 1047 010 a 003


V63 048 s panorámou stanice

Spiatočná cesta bola poznamenaná opätovnou nepriazňou počasia s poprchávaním, no príchod do Soprone už sprevádzal zlatistý slnečný svit. A svet je zasa krásny! Neodolávam niekoľkým obyčajným, ale popoludňajším slnkom príjemne nasvieteným záberom a už nasleduje pohodová jazda peknou krajinou do Viedenského Nového Mesta s mnohými panoramatickými výhľadmi v pohodlnom motorovom vozni ÖBB. Súprava bola zostavená z motorákov rady 5047: dvoch ÖBB a jedeného GySEV uprostred. Cestou – už na rakúskej strane v stanici Mattersburk – stretávame protiidúci vlak vedený loko 2143. Ako veľmi by som chcel zhotoviť aspoň jeden jej snímok… Z časových dôvodov pobytu vlakov v Mattersburku sa to však nedá a tak cennou trofejou do zbierky je o niečo neskôr vyfotografovaná loko 2143 016.

Perla sopronskej stanice: 324.1518


V43 326 a 335 pred ďalšími výkonnmi v Soproni


Vlak ER 9956 s loko 2143 016 na začiatku cesty do Soprone opúšťa stanicu Wiener Neustadt


„Taurus“ 1116 230 s osobným vlakom do Payerbachu vchádza do Wiener Neustadt. Ako rýchlo sa jazdí z tejto stanice opačným smerom do Wiedne je návestené rýchlostníkami v desiatkach km/h upevnenými v trolejovom vedení.

Od poslednej mojej návštevy Viedeňského Nového Mesta bola ukončená rekonštrukcia staničnej budovy a priestorov pred ňou. Interiéry a exteriéry opekneli a nové elegantné podchody s elektronickým informačným systémom oproti minulosti výrazne usnadňujú prestup cestujúcich v tejto významnej stanici ÖBB. Aj keď neskoré slnečné popoludnie priam vyzývalo na fotografovanie, ďalšia časť mojej cesty pokračovala v regionálnom vlaku R 2226 po znánych, ale ďalej z Wien Meindling po neznámych tratiach. Plný dojmov z jazdy po Wiedni som vystúpil v Stockerau a po odchode osobáka neveril vlastným očiam: za odchádzajúcimi poschodovými vozňami City Shutle bola ukrytá loko 2143 053, ktorú sme ráno kdesi stretli a teraz tu stála osamotená a ponúkala jedinečnú príležitosť na fotografovanie…

Prvý deň výletu sa teda celkom vydaril a čakal ma nočný, trocha komplikovaný presun cez Prahu do Českých Budějovíc. V metropole Južných Čiech som plánoval predovšetkým zdokumentovať raňajšie vlaky R 206 a Ex/IC 101 „Jóže Plečnik“ s rakúskym taurusom a zvyšok dňa venovať českobudějovickému uzlu, v ktorom prebiehal vo štvrtok a piatok Deň železnice ozdobený „štokrom“ 556.0506. Aj keď som mal všetko podrobne naplánované aj s dostatočnými časovými rezervami, nakoniec som do Českých Budějovíc cestoval plne obsadeným kmeňovým Ex 101 v najnovšom rýchlikovom vozni ČD a to exkluzívne odklonom cez Plzeň (v Plzni po spojke mimo osobnú stanicu bez úvrate), kadiaľ „Jóži“ v tomto období jazdil z dôvodu nepretržitej výluky v úseku medzi Táborom a Veselí nad Lužnicí. Nečakanú superjazdu „kuřete“ 363 084 s Ex 101 28. septembra 2007 ráno po 250 km dlhej odklonovej trase som si plne vychutnal a ako som si všimol, bol to nie len pre mňa, ale i pre ďalších cestujúcich nezabudnuteľný koncert na koľajách ČD. Plynulý chod vlaku v celej odklonovej trase narušili iba tri zastavenia s nepatrným meškaním desať minút v Českých Budějoviciach. Klobúk dole pred takýmto výkonom výpravcov a obzvlášť rušňovodiča nášho vlaku!!! Pre porovnanie: úsek Košice – Žilina má 242 km. Na kmeňovej trati Praha – České Budějovice – dlhej 169 km – boli okrem toho vedené ešte náhradné súpravy v úsekoch Praha – Tábor a České Budějovice – Veselí nad Lužnicí. A tak po hektickom, ale žiaľ opäť upršanom ráne nasledoval príjemný deň strávený nie len v „teréne“ s foťákom v ruke, ale najmä so skvelými kamošmi z ćeskobudějovického depa, s ktorými sme „upiekli“ program na nasledujúci exkluzívny fotodeň.

Okrem najväčšieho piatkového lákadla dňa – loko 556.0506 – zaujali návštevníkov depa vystavené rušne a požiarna technika, precízne modelové koľajisko rozchodu HO, videoprogramy pre deti, jazda na stanovišti loko v depe a pod.

Na chrbte plecniak, v ľavej ruke dážďnik, v pravej foťák a všade dookola voda – biedne podmienky na fotografovanie. Nič sa nedá robiť, „taurus“ 1116 055 s vlakom Ex 101 Jóže Plečnik pred odchodom z Českých Budějovíc na lepšie počasie čakať nebude a tak poďme na to…


Nevšedné stretnutie: 556.0506, 842 031 a 340 062


Pôsobivý výjazd z depa loko 556.0506 sunutím súpravy…


… a návrat s ďalšími návštevníkmi v atraktívnom vyhliadkovom vozni.


Síce po veľkej oprave s novým dvanásťmiestnym evidenčným číslom, ale ufúľaná loko 210 037 smeruje s osobným vlakom do Horního Dvořiště po odchode zo zastávky České Budějovice – Jižní předměstí.


340 062 jazdou okolo depa opúšťa České Budějovice v čele Sp 1930.

Popoludní sa začali pomaly sťahovať nad mestom ťažké mračná a len akýmsi zázrakom z nich nepršalo. Zmenil som teda plán a vydal som sa pešo do ulíc rodného mesta, ktoré som už niekoľko rokov nenavštívil. Najprv „Lanovkou“ na námestie, potom k Čiernej veži a ďalej som sa túlal obľúbenými, takmer ľudoprázdnymi uličkami a spomínal. Tak, ako som na železnici za posledné dva dni videl veľa nového, aj České Budějovice sa trocha zmenili a opekneli. Moju nostalgickú náladu o niekoľko desiatok minút zmenilo veselé stretnutie s najbližšími, v ktorých príjemnej spoločnosti som nabral nové sily do ďalších rušných dní po prebdenej noci.

Sobotňajšie ráno 29. septembra bolo v Južných Čechách, čo sa týka počasia, rozpačité. Slnko sa predieralo cez deravé kopovité mraky a cestou na železničnú stanicu trocha aj spŕchlo. Tu som sa stretol s priateľmi Honzou a Láďou a ešte pred odchodom do Jindřichova Hradce som si stihol s Honzovým zasväteným výkladom prezrieť novú čekobudějovickú autobusovú stanicu. Cieľom tohoto dňa bolo zúčastniť sa osláv 110. výročia trate Jindřichúv Hradec – Nová Bystřice.
Naša výprava sa začala dokumentovaním štokra 556.0506 na zvláštnom vlaku z Českých Budějovíc do Jindŕichova Hradce v zastávke Hrdějovice a neďaleko zastávky Mnich, kde nás zastihla aj loko T 669.0095 s kvalitnou súpravou.


556.0506 v plnom nasadení prechádza zastávkou Hrdějovice.


T 669.0095 so súpravou historických vozňov sa blíži k zastávke Mnich.

„Posilnení“ pôsobivou atmosférou nostalgických vlakov prichádzame na krátku prehliadku stanice v Jindřichovom Hradci, ktoré sa dostávalo s príchodiacimi návštevníkmi do toho správneho varu a robíme niekoľko dokumentačných záberov bohatej kolekcie vystavených úzkorozchodných vozidiel. Mimoriadne parné vlaky sú však neodolateľné, takmer povinné a preto sa po krátkom čase presúvame do stanice Kunžak-Lomy. V úžasnej atmosfére slávnostného dňa si ani neuvedomujeme, ako sa mraky nad nami rozplývajú. Očakávaný príchod najprv pravidelného vlaku, ale s netradičnou lokomotívou, už sprevádza slnečný svit a s ním aj unáhlený príchod ďalších fotografov „na poslednú chvíľu“, ktorí rozvírili kľudnú atmosféru podriemávajúcej staničky.


Cisterna na podvalníkoch nebola v Kunžaku náhodou. Rafinovane poslúžila ako zásobník vody pre vždy smädné parné lokomotívy…


Osobný vlak do Nové Bystřice s loko T 48.001

Počet fotografov narastá a atmosféra očakávania pred príchodom slávnostného parného vlaku hustne. Kto z domácich a početných „cezpoľných“ hostí s fotoaparátom v ruke by si nechal ujsť jedinečnú príležitosť vyfotografovať vchádzajúci a po doplnení zásob vody i odchádzajúci roztomilý vláčik v podmanivo krásnej juhočeskej prírode…

„Veľký vlak na malom rozchode“ vchádza do stanice Kunžak – Lomy…


…a ten istý s lokomotívami U 46.101 a U 46.001 v plnom nasadení po odchode z Kunžaku.

Ďalším zaujímavým momentom dňa, bohate fotograficky zdokumentovaným početným publikom, bolo križovanie zvláštneho parného a pravidelného osobného vlaku v Albeři.

Centrom hlavných osláv jubiela bola Nová Bystřice. Podrobnú reportáž s bohatou obrazovou dokumentáciou nájdete na www.jhmd.cz. Dodatočne sa pripájam s gratuláciou a prajem veľa ďalších rokov bezproblémovej prevádzky, aby tento malý skvost na juhu Čiech prinášal radosť pravidelným aj náhodným cestujúcim a prepravcom a taktiež aj prevádzkovateľovi.

Po malom občerstvení nasledovala príjemná cesta späť do Českých Budějovíc s niekoľkými fotozastávkami na úzkom rozchode a na stanici v Jindřichovom Hradci. Tu ma čakalo milé prekvapenie: stretnutie s modelármi z Komárna, ktorí sa prezentovali so svojím precízne prevedeným koľajišťom vo veľkosti TT inštalovanom v služobnom vozni.

U 46.001 počas posunu v Nové Bystřici


M 27.001 prechádza okolo obce Albeř


Oddychujúci „štoker“ 556.0506 v Jindřichvě Hradci

Príjemne prežitý a na zážitky bohatý deň sa chýlil ku koncu. V nedeľu ma čakala cesta domov, ktorú som si naplánoval opäť cez Rakúsko. Aká bola sa dozviete v tretej časti reportáže.

Súvisiaci článok:
Železničná jeseň 2007 – I. časť

Autor: Pavel Chomjak (Palio)

Pridajte sa do diskusie!

Žiadny komentár k: Železničná jeseň 2007 – II. časť

eminem zo dňa 17.11.2007 8:24

paráda, vďaka, je to pekné, si musel byť ochrápaný jak malé decko po toľkých kilometroch.

P.S. mám jednu otázku, skúsený šotouši to asi budú vedieť a prihodia aj nejakú fotku.

?????
AKO SA VYKURUJú MODERNé VAGÓNY PARNýMI MAšINAMIA?????
to je tam vo vagónoch kosa???

Reagovať

favoritPO zo dňa 17.11.2007 11:12

Perfektné ! Tie fotky z úzkej su úzasné. 🙂

Reagovať

Palio zo dňa 17.11.2007 17:24

Moderné vagóny, ak sa tak dajú nazvať naše veterány bez parného kúrenia na osobných vlakoch, sa počas takýchto akcií väčšinou nevykurujú a cestujúci si musia primerané teplo „nadýchať“. Viem ale o jednom prípade, kedy sa vo vlaku vedenom parnou loko 477 013 počas nostalgickej jazdy v zimnom období vo vozňoch poctivo elektricky kúrilo. Bolo to na trati Vranov nad Topľou – Trebišov s loko 754 073 zaradenej na konci vlaku, ale tá bola na akcii aj z iných dôvodov. Na parné jazdy sú ale aj tak najlepšie historické vozy, no nie vždy sú k dispozícii. :byebye:

Reagovať

eminem zo dňa 18.11.2007 6:45

ďakujem za info o kúrení , myslel som si že to asi tak bude.

p.s. a koľko je tých modrých dvojsystémových laminátiek????
niekde som čítal že jedna, niekde že dve?????

Reagovať

da001 zo dňa 18.11.2007 14:52

eminem: nejsem si jistej, ale myslím, že tři

Reagovať

362.005 zo dňa 18.11.2007 19:46

ad eminem:
Sú tri: 49, 55 a 62! Viac na
https://www.railpage.net/modules/news/article.php?storyid=1412

Reagovať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Zadajte správnu hodnotu *