Váš železničný portál
Registrovať sa

Za vláčikmi do Miškolca

AktualityFotoreportážeReportáže 28.5.2022 12:33 Pavel Chomjak Zobrazené: 1446

V dňoch 13. – 15. mája 2022 sa konala v priestoroch železničnej stanice MISKOLC GÖMÖRI PU jarná výstava koľajísk a železničných modelov, ktorú zorganizovali členovia klubu Miskolci Vasútmodellezök Egyesülete. Plagát pozývajúci na zaujímavú výstavu publikovaný s dostatočným predstihom neušiel pozornosti ani členom z Klubu železničných modelárov Prešov. Zvedavosť bola veľká a tak dohoda ísť do Miškolca bola rýchla, čakalo sa iba na deň D. Ten nastal 14. mája, kedy sa ráno vybrala na výstavu osemčlenná skupina. Stretnutie účastníkov výletu bolo na železničnej stanici v Košiciach. Do Miškolca nás pohodlne dopravil vlak IC 199, ktorému trakciu z východoslovenskej metropoly do Miškolca zaisťovalo eso 362 008.

  Lokomotíva 362 008 po vyvesení v Miškolci odstupuje od slovenskej  trojvozovej súpravy a jeho ďalšiu dopravu do Budapešti bude zaisťovať maďarská loko, ktorá o niekoľko okamihov zašla na súpravu s ďalšími tromi vozňami MÁV.

  Počas krátkeho pobytu na peróne sa stala objektom môjho záujmu sympatická elektrická jednotka 414 020.

  Predstaničný priestor s časťou prijímacej budovy a električkou Škoda.

Na železničnú stanicu Miskolc Gömöri pu sme sa presunuli pešo, pretože najbližší vlak idúci smerom do Ózdu odchádzal o čosi viac ako hodinu neskôr. Bola to celkom príjemná asi jeden a pol kilometrová prechádzka. Po príchode na miesto sme sa zvítali s maďarskými kolegami, ktorým sme sa ohlásili vopred. Prezreli sme si vystavované exponáty v dvoch chodbou navzájom prepojených miestnostiach a naozaj bolo na čo pozerať. V prevádzke boli rôzne veľké domáce koľajiská, segmentové koľajiská skladajúce sa z niekoľkých častí a prevádzkované ako uzavretý celok. Dominantu výstavy tvorilo rozsiahle klubové koľajisko vo veľkosti H0. Na jeho zostavenie však použili iba časť modulov vzhľadom na priestorové podmienky miestnosti, ktorá mi pripadala ako priestory bývalej reštaurácie alebo veľkej čakárne. Menšia, ale tiež rozľahlá miestnosť, bola hala s prístupom z ulice i z nástupišťa, kde popri vystavovaných koľajiskách prebiehala menšia modelárska burza. Na koľajiskách jazdili modely známych firiem zaoberajúcich sa ich výrobou, lahôdkami však boli ručne vyrobené modely maďarských úzkorozchodných lokomotív a vozňov. Okrem veľkosti H0  a H0e sa verejnosti predstavili modely tiež vo veľkostiach TT, pre deti bol k dispozícii zábavný kútik s drevenými a plastovými vláčikmi a koľajami. Pri vchode do haly pútavalo pozornosť koľajisko zostavené z prvkov stavebnice Lego, po ktorom premávali funkčné modely.

Pôsobivá staničná budova Miskolc Gömöri pu s koľajiskom a mechanickými odchodovými návestidlami. V celom pravom krídle budovy (za dvojicou bielych dvier) prebiehala výstava.

   Koľajisko a modely vo veľkosti TT.

  Koľajisko a modely vo veľkosti H0.

    Koľajisko a modely vo veľkosti H0e.

    Koľajisko a modely vo veľkosti H0e.

  Koľajisko a modely vo veľkosti H0.

 Koľajisko a modely vo veľkosti H0e.

  Koľajisko a modely vo veľkosti H0.

S vďakou sme prijali pozvanie na prehliadku klubovne umiestnenej taktiež v priestoroch staničnej budovy.  Okrem uskladnených modulov, ktoré neboli použité v layoute na výstave, nám kolegovia ukázali celý rad rôznych iných zaujímavostí. Snáď najväčším zážitkom pre nás bol výstup z klubovne po strmom schodisku priamo na povalu. V obrovskom priestore povaly, ktorý sa z ulice pri pohľade na strechu až taký veľký nezdá, odpočívajú pozostatky z koľajiska, ktoré bolo v minulosti pred sťahovaním rozobraté. Pred návratom z klubovne na výstavu sme sa aspoň na chvíľu zastavili na nástupišti a pozorovali staničný ruch s práve prítomnými vozidlami.

 Na tomto zábere je vyfotografovaný motorový vozeň 117 179 počas zastavovania pri nástupišti ako osobný vlak 5415 z Ózdu do Miškolca.

   Taurus 1116 009 v čele uceleného nákladného vlaku vyčkáva na čas odchodu zo stanice Miskolc Gömöri pu.

   Odstavené motorové lokomotívy 449 010, 013 a 012 spoločnosti BoBo Kft sú tie isté rušne ako na predchádzajúcom zábere s taurusom.

Čas pokročil, nastal čas rozlúčky s maďarskými kolegami a pred poludním sme sa pobrali ďalej. Električkou, linka č.1, sme sa dobrých dvadsať minút viezli na zastávku s názvom LÁEV. Kto predpokladá, že naše ďalšie kroky smerovali na úzkorozchodnú železnicu, má pravdu.

Po vystátí malého radu pred pokladňou kolega zakúpil cestovné lístky, nastúpili sme do pristavenej súpravy, ktorá sa postupne zapĺňala cestujúcimi a vyčkávali na odchod. Ešte pred tým sme si dôkladne fotograficky zdokumentovali zrekonštruovanú staničku, rušeň a súpravu letných vozňov. Na nasledujúcich dvoch snímkach je aktuálne zvečnená zmodernizovaná lokomotíva D02-506 krátko pred odchodom zo stanice Miskolc – Dorottya utca.

Na ďalších troch, dnes už neopakovateľných záberoch zhotovených na diafilm 29. septembra 2001, je pre porovnanie na rovnakej stanici  zachytený rušeň D02-510 počas zachádzania na súpravu a posunu k nástupišťu.

Na nasledujúcich záberoch je zreteľne vidieť, že vďaka masívnym investíciám do infraštruktúry a vozidlového parku sa s dopravou na úzkorozchodnej železnici LÁEV do budúcna rozhodne počíta. Niektoré úseky sú už po rekonštrukcii, napr. Miskolc – Diósgyör alebo koľajisko v stanici Lillafüred. Aj traťový úsek medzi stanicami Diósgyör a Lillafüred čaká v blízkej budúcnosti ozdravná kúra, čo prezrádzajú pripravené prefabrikáty priekopových žľabov a nové koľajnice poukladané na mnohých miestach pozdĺž trate. Na posledných šiestich kilometroch trate medzi stanicami Lillafüred a Garadna pre rekonštrukciu trate vlaky momentálne nepremávajú. V „rozkopanej“ stanici Diósgyör vlaky nezastavujú a prechádzajú po jedinej momentálne zjazdnej koľaji. Postup rekonštrukčných prác v časti koľajiska stanice a taktiež depa ku dňu 14.5.2022 zachytáva nasledujúca fotografia, ktorú zhotovil kolega Laco Milkovič.

Pohľad do koľajiska v stanici Diósgyör. © Ladislav Milkovič

Jazdu vláčika v otvorených vozňoch počas teplého slnečného dňa sme si naozaj užívali. Príjemným spestrením bolo križovanie s protiidúcim vlakom v dopravni Papírgyár, z ktorej odbočuje do hlbín lesa vlečková koľaj.

 O niekoľko okamihov vlak vojde do výhybne.

 Protiidúci vlak do Miskolca dopravovala lokomotíva D02-501

  Mašinka D02-506 za výhybňou neúnavne zdoláva tiahle stúpanie. Na zemi je prichystaný materiál na opravu trate.

   Po výjazde z hlbokého skalnatého zárezu  smerom k stanici Lillafüred prechádzajú vlaky po moste s názvom Mély-völgyi viadukt.

Krátko po príchode vlaku do stanice Lillafüred a vystúpení cestujúcich je súprava od nástupišťa tlačená na manipulačnú koľaj. Lokomotíva vozne obehne a po privesení opäť zatlačí k perónu. Pri dvojhodinovom takte vyčká na čas odchodu, pri hodinovom takte veľa času na nástup cestujúcich už neostáva a po niekoľkých minútach vlak odchádza naspäť do Miškolca. Koľajisko v uvedenej stanici je veľmi zaujímavo usporiadané a tvorí triangel.

  Rušeň D02-506 tlačí vozne na manipulačnú koľaj.

   Po odvesení lokomotívy od súpravy táto zájde za výhybku a po jej prestavení do priameho smeru prejde na opačný koniec súpravy.

 Na tejto snímke je D02-506 zachytená počas posunu.

  Pohľad z vagóna na koľajový triangel.

  Stanica Lillafüred je situovaná v stiesnených podmienkach v lese medzi tunelmi. Koryto pretekajúcej riečky pod mostami v koľajisku sa o niekoľko desiatok  mení na pôsobivý vodopád.

 Nástupište a výpravná budova stanice – súčasný stav.

  Na fotografii z 29. septembra 2001 je zdokumentovaná časť prístrešku staničnej budovy, stav priecestia pred rekonštrukciou, tunelový portál a odchodové návestidlo, ktoré dovoľuje jazdu vlakom do stanice Garadna.

  Posledné okamžiky v stanici Lillafüred pred odchodom súpravy do Miškolca.

   A opäť 29. september 2001. Rába D02-510 pózuje v stanici Lillafüred pred odchodom do Garadny.

Dominantou doliny je luxusný hotel Palota a práve k nemu viedli naše ďalšie kroky. Poprechádzali sme sa po chodníkoch v členitom parku, ktoré nás zaviedli k vyššie spomínanému vodopádu. Cestou späť na stanicu sme navštívili reštauráciu a po dobrom obede si krátko odpočinuli.

Hotel Palota. Odporúčam pozrieť si fotografie v galérii na www.hotelpalota.hu

Na turistami zaplnenú stanicu sme sa vrátili krátko pred príchodom vlaku z Miškolca, ktorý sme mali v úmysle zdokumentovať pri výjazde z tunela. A neboli sme sami. Ťažnú silu tentokrát zabezpečovala lokomotíva D02-501. Fotografie zachytávajú príchod vlaku a následný posun.

Nástup do pristavovaného vlaku smerujúceho do Miškolca sa vzhľadom na počet cestujúcich na nástupišti zdal byť dramatický, nakoniec ale bolo miest na sedenie dosť pre všetkých. Opäť sme si vychutnávali jazdu vláčika idúceho z väčšej časti trate v lese a kochali sa peknou jarnou prírodou.

 Križovanie vlakov v dopravni Papírgyár, tento raz zachytené v opačnom poradí.

 Pohľad na odstavené vozne v depe.

   Za hromadou starých koľajníc stojí vozeň po oprave, zatiaľ bez nápisov.

  Na poslednom zábere z úzkorozchodnej železnice je zdokumentovaná Rába D02-501 počas obiehania súpravy vozňov v stanici Miskolc – Dorottya utca. Pred mašinou a pod vozňami sa nachádzajú výhybky, ktoré tam v roku 2001 neboli.

Po vystúpení z vláčika v Miškolci nasledoval krátky presun na zastávku MHD. Displej informačného systému oznamoval, že najbližšia električka idúca na železničnú stanicu (linka č.1) príde o sedem minút. Tak aj bolo a takmer až na konečnú išla električka veľmi slušne obsadená, k tlačenici veľa nechýbalo. Do odchodu vlaku smer Košice ostávalo ešte niekoľko desiatok minút, ktoré sme chceli využiť na fotografovanie lokomotív, lež koľajisko v sobotu v podvečer zívalo prázdnotou. Ale nebola to žiadna tragédia: spoločne sme prežili skvelú májovú sobotu a aj fotografií sme zhotovili neúrekom. Nami očakávaný medzinárodný vlak IC 186 z Budapešti do Košíc zastavil pri zaplnenom nástupišti podľa cestovného poriadku, kde počas krátkeho pobytu došlo vo vozňoch k výraznej výmene cestujúcich. Rozdelili sme sa do dvoch kupé a jazda do Košíc prebehla v pohode. Posledné zábery sa nám podarilo náhodne zhotoviť počas pobytu v stanici Novajidrány. Vlak IC 186, dopravovaný Traxom po maďarskom území do pohraničnej stanice Hidasnémeti, tu neplánovane križoval so zmeškaným vlakom IC 191 vedeným slovenským esom 362 009.

Po vystúpení z vlaku v Košiciach bola časť členov výpravy doma. Rozlúčili sme sa a ostatných ešte čakala cesta do Prešova s prestupom v Kysaku. Pozdrav AHOJ pri rozlúčke vo vestibule prešovskej stanice bol bodkou za príjemným a vydareným výletom. Ďakujem za milú spoločnosť!

 

Text a neoznačené foto:  © Pavel Chomjak

Viac informácií o železnici:   www.laev.hu

o loko:  https://hu.wikipedia.org/wiki/Mk48

Pridajte sa do diskusie!

3 komentáre k: Za vláčikmi do Miškolca

Altsohler zo dňa 31.5.2022 8:15

Spolupracovník

Veľmi zaujímavá reportáž, pekné precízne komponované fotky. Východniarom možno iba závidieť vlakové spojenie. Zo stredného Slovenska nula bodov. Z pohraničnej stanice Bánréve je to síce do Miškovca trištvrte hodinka a z Lenartoviec by človek prešiel aj pešo, ale v Lenartovciach už vlak nestojí. Neexistujúce spojenie sa netýka len vlakovej, ale akejkoľvek verejnej dopravy. Vyhľadávač CP ponúka zo Zvolena úžasné autobusové kombinácie cez Košice či Tatranskú Lomnicu…

Reagovať

Peter zo dňa 31.5.2022 20:59

Dik za peknu reportaz. Tie Lenartovce bez verejnej dopravy, to je smutne….

Reagovať

Michal Melicher zo dňa 1.6.2022 9:52

Pekná reportáž, tiež som tam bol pred rokom. Z Papírgyáru ale neodbočuje vlečka, ale odbočná trať do Mahócy dlhá 10km…

Reagovať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Zadajte správnu hodnotu *