Váš železničný portál
Registrovať sa

Z našich spomienok – VII. časť: Ako sme sa učili pre železnicu

História 13.9.2007 22:00 Pavuk Zobrazené: 1515

  Keď sa mladému človeku zapáčia naozajstné mašinky, začne premýšľať, ako by s nimi mohol jazdiť… Jednou s možností je ísť pracovať k železnici. A tak sme sa viacerí stretli pred viac ako dvadsiatimi rokmi v Strednom odbornom učilišti železničnom v Bratislave.

Mnohí už vedeli, o čom práca na železnici je, lebo ich otcovia, alebo mamy na železnici pracovali, iní mali iba predstavy. Vtedy (na rozdiel od dnešku) mala železnica záujem vyučiť si pre seba kvalifikovanú silu a výuka bola pomerne kvalitná.

Debata pred SOUŽ s našim fyzikárom. Na fotke hore úplne vpravo dvojica Palo (dole) a Duko (hore)

Keďže sme boli učňovská mládež, od začiatku bol daný dôraz na prax. V prvom ročníku to boli základy strojariny a našimi základnými nástrojmi sa stali pilníky a zveráky…
Dielne v SOUŽ.

Pokusné (inštruktážne) koľajisko v areáli učilišťa.

V druhom ročníku sme už začali s elektrikou a občas sme začali chodiť aj na tzv. vysunuté pracoviská. Počas dvoch rokov (druhý a tretí ročník) sme postupne prešli prácou vo vozňovom a rušňovom depe, pracovali sme na elektroúsekoch. Zapojili sme sa aj do výstavby Petržalky a Slovenského rozhlasu naťahovali sme káble zapájali sme zásuvky, svietidlá… Ale chodili sme aj do výrobných podnikov, napríklad do Strojární potravinárskeho priemyslu montovať rozvádzače.
Prestávka v Strojárňach potravinárskeho priemyslu. (Marian P., Juro N.,Drahoš L.).

Medzinárodná spolupráca v tých časoch – výmenná prax v Drážďanoch (NDR).

Vo štvrtom ročníku sme už chodili praxovať do výkonných jednotiek železnice, s ktorými sme mali podpísanú učňovskú zmluvu a kam sme mali po vyučení nastúpiť pracovať. Na každom pracovisku sme mali prideleného inštruktora, pod ktorého dozorom sme vykonávali údržbu lokomotív. A nielen údržbu…
V tom čase sa na lokomotívy hromadne maľovali žlté pruhy. Ak sa v depe objavil rušeň bez žltého pruhu, okamžite sa musel domaľovať. Jedného dňa aj Palo vyfasoval kýbel žltej farby. Dostal úlohu na každý rušeň, ktorý zbadá a ktorý nemá bezpečnostný pruh, namaľovať ho…
Odniesla si to aj jedna brnenská laminátka, z ktorej takmer dokončený pruh musel acetónom dať dolu…. a že nech si to brňáci namaľujú sami, že nebudeme na nich plytvať farbu… Mimochodom kvalita takto maľovaných pruhov aj zodpovedala použitým prostriedkom (rebrík, štetka, …) a kvalite poverených pracovníkov :lol:.
Kontrola zemných zvodov. (Martin K.)

Revízia trakčných motorov. (StanoG., Pavel O.)

Revízia zberačov, odpojovačov a hlavného vypínača…

Kontrola radiča odbočiek na laminátke. (Andrej P.)

Čistenie usmerňovačov stlačeným vzduchom v „pantografe“- vtedy sa ešte udržovali v Bratislave (Peter Č.).

Po každej oprave nastúpila kontrola vykonanej práce majstrom – v pozadí (Marian P. + majster Slavo F.)

Okrem praxe nás naši majstri odborného výcviku brávali aj na exkurzie, aby sme železnicu spoznali čo najviac. Jedna takáto exkurzia mala smer Žilina, Poprad… Ubytovanie sme mali v chate SOUŽ na Štrbskom plese. Majstri sa o nás vzorne starali a dokonca nám aj večeru uvarili, ibaže v guláši tej feferónky bolo trošku viac, ako bola predstava. No tekutiny z okolitých bufetov napravili aj horiace hrdlá…
Spoločná foto v depe Žilina pri Gontkulákovi na pomníku.

Železničné skvosty v Žiline… M250.0023, M 262.0194 a vedľa Leopoldovská mládežnícka perla T 679.1078, ktorá jazdila na Pn vlakoch BA – LE – ZA – Vrútky.

A pred nimi skvosty našej triedy – Vlado a Palo.

Dušan študuje pred chatou SOUŽ na Štrbskom Plese edičný plán NADAS.

Keďže nielen železnicou je študent živý, v triede sme mávali veselo. Ak som to počítal, tak každý druhý vedel hrať na nejaký hudobný nástroj, takže vyhrávalo sa všade… aj na študentských festivaloch.
Trampská kapela vo Zvolene.

Potom nastúpila príprava na maturity. Najprv praktické. Každý tam, kde praxoval. Potom teória a odborné predmety. A samozrejme medzitým stužková…


Naše maturitné oznámenia – boli sme tvrdohlaví, nevedeli sme sa dohodnúť, ktorá lokomotíva bude na oznámení a tak sme mali dve varianty…
V tom čase sa maturitné témy vyhlasovali rozhlasom – chvíľa napätia pri prenosnom rádiu… (Vlado M., Vojto H., Drahoš L.).

…a témy sa už píšu na tabuľu.

Po vyučení niektorí z nás zamierili na Vysokú školu dopravnú do Žiliny. (Andrej P., Ivan V.)

Prešlo 22 rokov od ukončenia školy a u železnice z nás pracuje iba pár. Niektorí ako rušňovodiči a iba jeden v pôvodnej profesii – Mechanik silnoprúdových zariadení…
Vlado M. ako „posledný mohykán“ z našej triedy v depe na hlavnom…

Rovnaká partia, ako na Gontkuláku, ale staršia o 22 rokov skúseností na BS 80 pred SOUŽ Bratislava v roku 2005 (v druhom rade s fotoaparátom je náš prvý triedny učiteľ…).

A ešte jedna spomienka, triedny vytiahol na svetlo po viac ako dvadsiatich rokoch najväčšiu ospravedlnenku od študenta v svojej kariére – na fotke s ním a s ňou pózuje jej tvorca Dušan.

Dnes pravdepodobne železničné spoločnosti o kvalitných mladých ľudí nestoja. Nábor nových budúcich železničiarov sa už nerobí. Ale čas ukáže, že je to krátkozraké rozhodnutie. Onedlho začne byť nedostatok kvalitného personálu, lebo starí odchádzajú do dôchodku a mladých prichádza málo… Pred dvoma rokmi sa posielali rušňovodiči do predčasného dôchodku a dnes sú na staniciach letáky, ktoré lákajú uchádzačov o túto profesiu…

PS: Aj vy ste študovali (alebo študujete) pre železnicu a máte príbehy a skúsenosti? Napíšte! Zverejníme…

Prečítajte si aj tieto príbehy z našich spomienok…:
Z našich spomienok – VI. časť: Spomíname na Rendez
Z našich spomienok – V. časť: Ako sme do Podbrezovej pre Býčka išli
Z našich spomienok – IV. časť: Deset let od ničivých povodní v České republice
Z našich spomienok – III. časť: Princezné S 499.2001 a 263.002 v Bratislave
Z našich spomienok – II. časť: Fototipy a zastavenia trochu zvláštnej doby
Z našich spomienok – I. časť: Ako sme začínali

Text: Marian „Pavúk“ Paulini
Snímky: Andrej, Duko, Palo, Pavúk a ostatní spolužiaci
Spracoval: Mernoše

Pridajte sa do diskusie!

Žiadny komentár k: Z našich spomienok – VII. časť: Ako sme sa učili pre železnicu

eminem zo dňa 13.9.2007 23:09

Rušňovodiči IV-E2 na SPŠ-Dopravnej v TRNAVE(1982-1986) zdravia BA-mechanikov.

My sme sa jednoznačne zhodli že na table musí byť Gorila. Veď nie nadarmo sme sa na nich vláčili do Prahy, cez víkendy boli Hungárie a Slov. Strely obsadené aj na dva mesiace dopredu. Fírovia boli celkom radi lebo tam potom neotrvovali „cvičný“ :good: 😡 .

Milovali sme proste moderné elektrické veci a nenávideli staré črepy a preto sme od samej radosti po maturite vyhodili z tretieho poschodia asi 100-150kg prevodovku „MÍLIUSKU“ tušim že to je v M152 (810) -opravte ma ak sa mýlim.
Zapichla sa do zeme aj 30cm.
Prostinák(zástupca riaditeľa) chodil okolo nej týždeň lež vymyslel ako ju dostať naspeť do školy.
Tolko pák, lán a kladkostrojov som v živote nevidel. No proste sme mali z toho dobrú PRČU celý ten proces sledovať počas pomocníckeho kurzu ktorý bol po maturite.
Mladosť – pochabosť.

Z nás zostal len jeden fíra v Leopoldove na nákladných peršingoch 🙂 , a ďalší posunuje v cementárni v Rohožníku 😀 a tretí posunuje v Hurbanovskom pivovare. :coffee:
Dvaja sú výpravcovia :he: a jeden cvaká lístky. :pipi:

Vedel by som veľa toho popísať ale bez fotiek by to nebolo ono. A vtedy mali foťaky len prominenti.

Reagovať

LuKo zo dňa 14.9.2007 0:03

Jako vzdy, super clanek a jeste lepsi fotky 🙂

U nas v Cesku uz pry zacali chodit naborari. Ale je pry vzdy sranda, kdyz prijde do plne ucebny, nez staci odvypravet, co vsechno povolani firy obnasi a jake jsou pozadavky, 3/4 lidi odejdou, pak kdyz rekne platove ohodnoceni, zbyde jen par skalnich zajemcu 😀

Reagovať

andersen zo dňa 14.9.2007 16:07

Ale zasa máte dosť bohatú fototéku. V časoch môjho štúdia, o 20 rokov skôr , sme mal 2 triedy jedného ročníka . SEŠ , terajšia SPŠD Trnava, prev. a ekonom. žel. dopravy , r. 1957 – 1961. Paralelka B. trieda bola chlapčenská, ale naša nakoniec v 4. ročníku končila s 21 dievčatami a 9 chlapcov. Takže u nás bolo veselšie. A všetky spoločensko – športové akcie začínali z iniciatívy našich dievčat.
Spomínali sa žlté pásy na rušňoch, čiary ponoru. Ja by som brniakom tú mašinu nechal dvojmo natretú. Veď to vymyslel s. Podlena, pôvodne lodník, keď úradoval na FMD v Prahe.
Fotoaparáty klasické boli k dispozícii, samozrejme, že nie tak ako teraz za 5 tis. Sk. Ja som si kúpil ako prvák z prvého štipendia Smenu za 280.- Kčs. Problém bol so spracovaním filmu a pozitívov. Predsa len pre študentov to bolo zdĺhavé, pracné a nákladné. Teraz je to pohodlnejšie, ovšem tá technika je aj drahšia. 😉

Reagovať

Pavuk zo dňa 14.9.2007 21:01

hmm, za celý čas, ktorý sme študovali sa na celej škole objavili 3 dievčatá a to tam bolo asi 8 štúdijných odborov… dnes je situácia samozrejme iná. Čo sa týka fotenia, tak rovnako, aj my sme začínali fotiť na Svemách, Viliách, ktoré stáli rádovo 300 – 400 Sk a fotili sme čiernobielo, filmy sme si vyvolávali sami a postupne sme si opatrili aj zväčšováky – tuší ešte niekto čo to je 😀 … Takto boli náklady prijateľné, iba sme v škole zaspávali po prebdenej noci vo fotokomore, lepší foťák bola Practica, ten sa dal do 3 000 kúpiť – dve výplaty, v porovnaní by jeho dnešná cenová hladina bola asi 30 000… Ja som obetoval svoje posledné prázdniny, aby som ho mal… Fotenie nie je otázkou peňazí, ale filozofie a ani kvalitný foťák nezaručí super fotky. PS: čo je hlavne treba je kalendár a zápisník, ak by som si vtedy nepísal čo – kedy – kde, tak dnes nemám z čoho čerpať….

Reagovať

Tommyst zo dňa 14.9.2007 21:40

Ja momentálne študujem/študoval som pre žsr lenže pred dvomi rokmi sme sa odlucili od žsr a od vtedy to stale upadá. Aspon ze tento rok maturujem.

Reagovať

742 zo dňa 15.9.2007 8:43

1975-78 Eb2 🙂 :good: :byebye:

Reagovať

Rocker zo dňa 15.9.2007 11:51

Pekný článok aj zaujímavé foto 😀
Akurát sa mi zdáte,že ste tam boli nejakí slušní,nevidím tam žiadne flašky :glo 😀
(Ale ten Vlado na foto s Palom sa zdá byť trochu 😀 )

Pozerám že VŠDS v Žiline,nóo dvere na Ačku,veru ťažko sa otvárajú 😀

Reagovať

eminem zo dňa 15.9.2007 19:47

no za mojich čias 1982-1986 boli aj tri stovky majland pretože som od rodičov dostal dvadsať korún na týždeň. A ztoho som si platil desiate a mesačný lístok na vlak. Na 21km trať stál 21SK.
Sačkové mlieko (0.25litra) stálo 80halierov, rohlík 40 halierov a fajčiť nebolo za čo.
Liter „čuča“ stál tuším 10Sk.
A keď som si chcel v žiline v modelárskom obchode na rohu kúpiť mašinu za cca.250ČSK musel som na štreku trhať dva týždne zelinu ako brigádnik.
Ale časy sa nemenia——teraz na model Bastarda od Rocca tiež musím makať dva týždne!!!!!!!!

Reagovať

Pavuk zo dňa 16.9.2007 22:24

pekne si to s tými cenami zhodnotil, aby som mal vtedy ja na svoje záľuby, tak som každú sobotu roznášal noviny (30 Sk za roznos), ale v tých časoch mali učni aj jednu výhodu, že dostávali od firiem s ktorými mali podpísanú učňovskú zmluvu každý mesiac „výplatu“ v prvom ročníku cca 80 Sk, v druhom tuším 120 Sk, v treťom 150 Sk a vo štvrtom, keď sme už pracovali v depe, tak boli výplaty niekedy aj 600 Sk mesačne. A cez prázdniny vtedy nebol problém zohnať brigádu, ja som chodil každé prázdniny do tehelne…

Reagovať

andersen zo dňa 18.9.2007 16:01

tak z týchto dôvodov som prestúpil z priemislovky strojníckej na dopravnú. Nakoľko , rysovať do polnoci nejaký zložitý rys a ráno o tretej hod. ho pokaziť, to sa mi vôbec nechcelo. A hlavne vydávať veľa peňazí za drahé rysovacie súpravy už vôbec nie.
A v elektrotech. odboroch zase rysovanie s farebnými tušmi rôzne schémy el. obvodov.
Mimochodom, v tých časoch internát stál 65 , a strava na mesiac 300.- Kčs. Voľné soboty vtedy ešte neboli, a tí, ktorí zostali cez víkend na internáte, mali prilepšenie v tom, že im tí kamaráti, ktorí išli domov, dali stravenky. Tak sme mali nedeľné obedy mnohokrát dvojmo .
Štipendium som mal okolo 250 Kčs, podmienka bola priemer známok lepší ako 2,5. Najlepší mesiac bol október, vtedy sme dostali štipendium dvojmo, za september. Len bolo treba dovtedy vydržať. :byebye:

Reagovať

gabi_foto zo dňa 3.2.2008 16:59

Dostala som sa sem cez google nahodou, pozna niekto z vas pana Milana Simecka,ktory pracoval v strojarnach potravinarskeho priemyslu v ba?

Reagovať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Zadajte správnu hodnotu *