Výroba podvalov v podniku KŠ Prefa v Štětí
So železobetónovými podvalmi sa začalo experimentovať už pred 1. svetovou vojnou, v roku 1908 boli pokusne použité i v Prahe. ČSD v zriaďovaní skúšobných úsekov v 20. rokoch minulého storočia pokračovali, avšak širšie sa začali uplatňovať až o tri desaťročia neskôr. Za túto dobu prešli značným vývojom, vzniklo mnoho typov a vyrábali sa vo viacerých podnikoch.
Podnik KŠ Prefa v Štětí pri príležitosti úspešného ukončenia skúšobnej prevádzky novej výrobnej linky usporiadal 15. júna malú slávnosť, na ktorej sa odborná verejnosť mala možnosť oboznámiť s celým výrobným procesom podvalu PKK13. Tento podval, ktorého vývoj začal v roku 2013, ešte pod hlavičkou spoločnosti SKANSKA, patrí medzi posledné typy schválené pre použitie v sieti Správy železníc.
Celkový pohľad do výrobnej haly.
Podval má dĺžku 2,6 m, hmotnosť 317 kg, nominálny rozchod 1437 mm a je určený pre trate s rýchlosťou do 160 km/h. Prvý skúšobný úsek s týmito podvalmi bol zriadený v októbri 2017 medzi žst. Nymburk hl.n. a Kostomlaty nad Labem, kde bolo vložených 500 kusov do oblúka s malým polomerom. Osvedčili sa, a tak výrobca pristúpil k výstavbe novej haly s modernou výrobnou linkou. Túto uviedli do skúšobnej prevádzky 23. septembra 2021 a už v nej vyrobených 3000 podvalov bolo na jar zabudovaných medzi žst. Pardubice-Rosice nad Labem a Stéblová.
Formy sú usporiadané v troch sekciách, do ktorých betón vlieva autonómny betónovací stroj (betón doň je privážny z priľahlej betonárne).
Výrobná linka je z veľkej časti automatizovaná a robotizovaná. Jej charakteristickou črtou je systém dlhej dráhy, kde v jednej z celkovo troch sekcii je 128 foriem, 32 za sebou, v štyroch radoch. Formy majú integrovanú vibráciu a predpätie z výstuže podvalov sa do nich neprenáša (je prenesené do podlahy). V jednom cykle je možné vyrobiť 384 podvalov, čo je súčasne i max. denný výkon podniku, nakoľko podvaly je možné odformovať už po 18 hodinách od zaliatia foriem betónom.
Zariadenie na predpínanie výstuže.
Po odformovaní tvorí 32 podvalov jeden celok.
Stroj na rezanie a otáčanie podvalov.
Jednotlivé podvaly oddeľuje kotúčová píla.
Po narezaní sú podvaly automaticky otáčané do správnej polohy.
Pred vystrojením prechádzajú podvaly kontrolou rozmerov laser-optickým skenovaním.
V záverečnej fáze prechádzajú podvaly vystrojovacou dráhou.
Stohovanie podvalov je robotické.
Skladovanie podvalov je taktiež robotizované.
Pridajte sa do diskusie!
6 komentárov k: Výroba podvalov v podniku KŠ Prefa v Štětí
johny_pal zo dňa 13.7.2022 9:16
Návštevník
Zaujimave. No jo, ale co so starymi betonovymi podvalmi, ake je ich vyuzitie? Recyklacia ci smetisko?
PeterSklicko zo dňa 13.7.2022 15:53
Ked sa cele betonove budovy aj so zakladmi daju „prehnat“ cez drvicku, tak urcite aj podvaly sa recykluju.
mikulik zo dňa 14.7.2022 7:53
pekna a zaujimava reportaz
…..takze takto prichadzaju „svele“ na svet
tratovak diky 🙂
tratovak zo dňa 15.7.2022 6:56
ŽB podvaly končia v drtičke bežne. Ale dajú sa aj druhotne využiť napr. na stavbu múrov a pod.
Altsohler zo dňa 18.7.2022 16:58
Spolupracovník
A ja že v Štětí vyrábajú štětovnice – a ono pražce… 🙂
tratovak zo dňa 5.8.2022 10:23
Ako to tak býva – hľadal som niečo iné a narazil som na článok v časopise Železniční technika 5/1984, kde sa píše, že prvé experimenty s drvením bet. podvalov u ČSD boli v Severozápadnej dráhe a následne bola v rokoch 1981-83 vypracovaná v ÚVAR Brno úloha „Likvidace betonových pražců“. Výsledkom bolo zriadenie prvej linky na drvenie podvalov u ČSD, v Bíline, v areáli TSS UNL.
Takže dá sa povedať, že drvenie podvalov u nás už má určitú tradíciu…