Váš železničný portál
Registrovať sa

Výroba podvalov v podniku KŠ Prefa v Štětí

AktualityPrevádzkaReportážeVedeli ste, že... 8.7.2022 19:41 tratovak Zobrazené: 3159

So železobetónovými podvalmi sa začalo experimentovať už pred 1. svetovou vojnou, v roku 1908 boli pokusne použité i v Prahe. ČSD v zriaďovaní skúšobných úsekov v 20. rokoch minulého storočia pokračovali, avšak širšie sa začali uplatňovať až o tri desaťročia neskôr. Za túto dobu prešli značným vývojom, vzniklo mnoho typov a vyrábali sa vo viacerých podnikoch.

Podnik KŠ Prefa v Štětí pri príležitosti úspešného ukončenia skúšobnej prevádzky novej výrobnej linky usporiadal 15. júna malú slávnosť, na ktorej sa odborná verejnosť mala možnosť oboznámiť s celým výrobným procesom podvalu PKK13. Tento podval, ktorého vývoj začal v roku 2013, ešte pod hlavičkou spoločnosti SKANSKA, patrí medzi posledné typy schválené pre použitie v sieti Správy železníc.

 Celkový pohľad do výrobnej haly.

Podval má dĺžku 2,6 m, hmotnosť 317 kg, nominálny rozchod 1437 mm a je určený pre trate s rýchlosťou do 160 km/h. Prvý skúšobný úsek s týmito podvalmi bol zriadený v októbri 2017 medzi žst. Nymburk hl.n. a Kostomlaty nad Labem, kde bolo vložených 500 kusov do oblúka s malým polomerom. Osvedčili sa, a tak výrobca pristúpil k výstavbe novej haly s modernou výrobnou linkou. Túto uviedli do skúšobnej prevádzky 23. septembra 2021 a už v nej vyrobených 3000 podvalov bolo na jar zabudovaných medzi žst. Pardubice-Rosice nad Labem a Stéblová.

 Formy sú usporiadané v troch sekciách, do ktorých betón vlieva autonómny betónovací stroj (betón doň je privážny z priľahlej betonárne).

Výrobná linka je z veľkej časti automatizovaná a robotizovaná. Jej charakteristickou črtou je systém dlhej dráhy, kde v jednej z celkovo troch sekcii je 128 foriem, 32 za sebou, v štyroch radoch. Formy majú integrovanú vibráciu a predpätie z výstuže podvalov sa do nich neprenáša (je prenesené do podlahy). V jednom cykle je možné vyrobiť 384 podvalov, čo je súčasne i max. denný výkon podniku, nakoľko podvaly je možné odformovať už po 18 hodinách od zaliatia foriem betónom.

 Zariadenie na predpínanie výstuže.

 Po odformovaní tvorí 32 podvalov jeden celok.

 Stroj na rezanie a otáčanie podvalov.

 Jednotlivé podvaly oddeľuje kotúčová píla.

 Po narezaní sú podvaly automaticky otáčané do správnej polohy.

 Pred vystrojením prechádzajú podvaly kontrolou rozmerov laser-optickým skenovaním.

 V záverečnej fáze prechádzajú podvaly vystrojovacou dráhou.

 Stohovanie podvalov je robotické.

Skladovanie podvalov je taktiež robotizované.

Pridajte sa do diskusie!

6 komentárov k: Výroba podvalov v podniku KŠ Prefa v Štětí

johny_pal zo dňa 13.7.2022 9:16

Návštevník

Zaujimave. No jo, ale co so starymi betonovymi podvalmi, ake je ich vyuzitie? Recyklacia ci smetisko?

Reagovať

PeterSklicko zo dňa 13.7.2022 15:53

Ked sa cele betonove budovy aj so zakladmi daju „prehnat“ cez drvicku, tak urcite aj podvaly sa recykluju.

Reagovať

mikulik zo dňa 14.7.2022 7:53

pekna a zaujimava reportaz
…..takze takto prichadzaju „svele“ na svet

tratovak diky 🙂

Reagovať

tratovak zo dňa 15.7.2022 6:56

ŽB podvaly končia v drtičke bežne. Ale dajú sa aj druhotne využiť napr. na stavbu múrov a pod.

Reagovať

Altsohler zo dňa 18.7.2022 16:58

Spolupracovník

A ja že v Štětí vyrábajú štětovnice – a ono pražce… 🙂

Reagovať

tratovak zo dňa 5.8.2022 10:23

Ako to tak býva – hľadal som niečo iné a narazil som na článok v časopise Železniční technika 5/1984, kde sa píše, že prvé experimenty s drvením bet. podvalov u ČSD boli v Severozápadnej dráhe a následne bola v rokoch 1981-83 vypracovaná v ÚVAR Brno úloha „Likvidace betonových pražců“. Výsledkom bolo zriadenie prvej linky na drvenie podvalov u ČSD, v Bíline, v areáli TSS UNL.
Takže dá sa povedať, že drvenie podvalov u nás už má určitú tradíciu…

Reagovať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Zadajte správnu hodnotu *