Vlakom na výlet do Odesy a Podnesterska

Moja prvá návšteva Mukačeva v septembri 2019, spojená predovšetkým s fotografovaním lokomotív a vlakov na miestnej železničnej stanici, bola vcelku úspešná. Po príjemne prežitom dni som sa plánoval do tejto destinácie čoskoro vrátiť. Mal som v úmysle zhotoviť niekoľko ďalších jesenných záberov, tento raz ale mimo obvod stanice. Než som však vo víre všedných dní stihol čokoľvek naplánovať, objavila sa náhle možnosť navštíviť Ukrajinu v lákavom zájazde, ktorý organizovala Cestovná kancelária Železníc slovenskej republiky.

Väčšina účastníkov zájazdu sa zišla 19. novembra 2019 na železničnej stanici v Košiciach, odkiaľ odcestovala o 15.10 h osobným vlakom smerujúcim do Čiernej nad Tisou. Zvyšok účastníkov výpravy z Bratislavy priletel do Odesy lietadlom v podvečer nasledujúci deň. Ďalej v jazde do Čopu cez kontrolný bod so slovenskou colnou a pasovou prehliadkou na štátnej hranici pokračoval len ukrajinský lôžkový a jeden slovenský osobný vozeň. Po vystúpení z vlaku nasledovala ešte jedna bezproblémová pasová kontrola, tento raz  ukrajinská, po ktorej sme sa už ocitli síce v pomerne pochmúrnom, ale rušnom vestibule železničnej stanice. Neuplynula ani hodina a túto procedúru absolvovali aj ďalší cestujúci, ktorí vystúpili na prvom nástupišti z osobného vlaku prichodiaceho z Maďarska.  Čakanie na rýchlik 108 z Užhorodu do Odesy som si skrátil zhotovením niekoľkých staničných fotografií, ale vzhľadom na nedostatočné osvetlenie nie veľmi dobrej kvality.

Súprava zo Slovenska po príchode do Čopu je po vystúpení cestujúcich prestavená staničnou zálohou (ČME 3) do priestoru preväzovne vozňov, kde na ukrajinskom vozni pred jeho ďalšou jazdou do vnútrozemia prebieha výmena normálne rozchodných podvozkov (1435 mm) za podvozky širokorozchodné (1520 mm). Košický pešing 163 106 sa tak na určitú dobu dostal na koľaj bez trolejového vedenia. 19.11.2019

Časť informačnej tabule s odchodmi vlakov vo vestibule stanice. 19.11.2019

Rýchlik 108 premávajúci na trase Užhorod – Odesa, v ten deň dopravovaný dvojdielnou elektrickou lokomotívou VL 80ᵀ–1157, zastavil pri treťom nástupišti načas. Pred nástupom do vlaku nám na peróne „dežurna“ skontrolovala cestovné lístky, ktoré neskôr vo vlaku po odchode z Čopu pozbierala. Keďže bol už pokročilý čas, ustlali sme si, zaľahli a čoskoro aj zaspali. Tešil som sa na ráno, až vlak zastaví v železničnej stanici Žmerinka. Čas príchodu o 8.32 h dával akú takú nádej, že sa v sychravom počasí, aké panovalo počas celého výletu, bude dať aspoň trocha zmysluplne fotografovať. Veď nakoniec bola by škoda nevyužiť dvadsaťtri minútový pobyt na krátke zdokumentovanie dopravného ruchu!

Noc v príjemne vykúrenom vozni ubehla bez problémov a pri pohľade z okna na krajinu zahalenej do riedkej rannej hmly bolo jasné, že meteorológom tento raz vyšla predpoveď počasia presne. Počas jazdy uzlom Žmerinka sa viditeľnosť predsa len zlepšila a tak po zastavení vlaku som sa pobral smerom k lokomotíve, ktorú práve odpájali od súpravy. To znamenalo výmenu rušňa a ja som horel zvedavosťou, aký stroj bude obstarávať trakciu počas ďalšej jazdy. Zakrátko sa na zhlaví v oblúku objavila elegantná mašinka ČS4–052, ladne zašla na vlak a spoľahlivo nás doviezla až do Odesy.

  Rušeň VL 80ᵀ-1157 krátko po zastavení v železničnej stanici Žmerinka, ktorá usporiadaním staničnej budovy, priľahlého koľajiska, nástupíšť a aj architektonicky nápadne pripomína železničnú stanicu Plzeň.  20.11.2019

  Odstupujúca lokomotíva VL 80ᵀ-1157 od súpravy. 20.11.2019

  Na opačnej strane staničnej budovy bola v týchto chvíľach pripravená na odchod jednotka ER 9м – 501. 20.11.2019

 Lokomotíva ČS 4-052 pred ďalekou do Odesy cestou pomaly zachádza na vlak. 20.11.2019

   Okamžiky pred pripojením elektrickej vykurovacej spojky a skúškou brzdy. 20.11.2019

  Posledné minúty na nástupišti pred odchodom vlaku. 20.11.2019

Spokojný s tým, čo som počas pobytu v Žmerinke videl a mal možnosť vyfotografovať, som sa vrátil do kupé a pozorovaním ubiehajúcej krajiny z okna vozňa vychutnával pokračujúcu cestu. Po troch hodinách a dvadsiatich minútach jazdy s tromi dvojminutovými zastaveniami v staniciach Vapňarka, Kryžopil a Kodyma nasledoval netrpezlivo očakávaný dlhší pobyt – tento raz 20 minút – v uzlovej železničnej stanici Podilsk. Na pamäťovej karte pribudli ďalšie nové neopakovateľné zábery.

 

 Na tejto snímke je zachytený rýchlik 108 s rušňom ČS4-052 stojaci v stanici Podilsk vedľa nákladného vlaku dopravovaného „Jermakom“, teda dvojdielnou elektrickou lokomotívou 2ES5K (065). 20.11.2019

  Čmeliak ČME3-5545 bol zachytený počas posunu taktiež v železničnej stanici Podilsk. Inštalovaný zberač na prednej kapote má namiesto šmýkadla zariadenie na odstraňovanie námrazy na trolejovom vedení. 20.11.2019

 Detailnejší záber na strechu  rušňa ČME3-5545. 20.11.2019

 Stretnutie lokomotív z bývalej československej produkcie. 20.11.2019

Zostávajúce necelé tri hodiny pred príchodom do cieľa nám ubehli rýchlo,  priestory osobnej stanice v Odese sme opúšťali po pätnástej hodine takmer za súmraku a do hotela prišli už po tme.

Mohlo by sa zdať, že novembrová Odesa nemá turistom čo ponúknuť, ale opak je pravdou. Neskoré popoludňajšie hodiny a celý večer sme venovali prehliadke predvianočne vyzdobeného mesta,  a z množstva múzeí sme stihli navštíviť dve. Pri prehliadke prezentovaných postáv v Múzeu voskových figurín sme sa mali možnosť „stretnúť“ s rôznymi osobnosťami z celého sveta – zločincami začínajúc a šľachticmi končiac.  Zaujímavú expozíciu priebežne dopĺňa bohatá kolekcia podarených modelov významných historických budov, z ktorých viaceré si v skutočnosti môžete obzrieť priamo v meste. Veľa častokrát úsmevných zaujímavostí a informácií o vynaliezavosti pašerákov všetkého možného sme sa dozvedeli z úst milej sprievodkyne v Múzeu kontrabandu. Jedným z mnohých exponátov je aj model podzemného tunela na Slovensko – ukrajinskej hranici, ktorý v nedávnej minulosti slúžil na pašovanie tovaru.

   Expozícia v Múzeu voskových figurín. 20.11.2019

  Príjemne prežitý deň sme zakončili večerou v štýlovej pivnici u pivečka Gambrinus. Pútače pred pivnicou. 20.11.2019

Nasledujúce ráno sme sa opäť vybrali „do ulíc“ a za denného svetla si prezreli miesta, ktoré sme videli deň pred tým v nočnom osvetlení. Vzhľadom na dostatok času však bola trasa prechádzky oveľa dlhšia a bohatejšia. Mnoho  historických budov je naozaj excelentných, ich architektúra lahodí oku a história tu na vás dýcha doslova na každom kroku. Dlhšie sme sa zdržali tiež nad prístavom, ku ktorému sme sa prešli po Potemkinových schodoch. Pre menej zdatných vedľa schodiska premáva vynovená pozemná lanovka, tzv. kunifuler. Nasledoval presun v kombinácii najprv pešo, potom maršrutkou (mikrobus) do delfinária Nemo ( www.nemo.ua ), kde sa v pôsobivom vystúpení s názvom Jediná planéta prezentovali delfíny so svojimi cvičiteľmi. Keďže čas plynul rýchlejšie, ako by sme chceli, vynechali sme oceanárium s morskými rybami a utíšili hlad v miestnej reštaurácii. V popoludňajších hodinách sme sa vrátili do hotela pre batožinu a čakala nás cesta autobusom do neuznanej Podnesterskej republiky, do jej hlavného mesta Tiraspol.

  Budova divadla v Odese, 21.11.2019

   Prístav s dominantnou  budovou hotela Odesa, 21.11.2019

   Pohľad na pozemnú lanovku smerom do prístavu, 21.11.2019

  Horná stanica pozemnej lanovky, 21.11.2019

   Delfinárium, 21.11.2019

   Delfinárium, 21.11.2019

   Delfinárium. Predstavenie je snímané kamerou a reprodukované priamo nad bazénom na veľkoplošných obrazovkách v reálnom čase.  21.11.2019

 Rozbúrené Čierne more. Vlny boli niekedy také veľké, že voda špliechala až na okná reštaurácie

Na prvý pohľad chaotický nástup cestujúcich do autobusu smer Tiraspol v Odese a teatrálne colné odbavenie cestujúcich na hraniciach s Podnesterskou republikou, bol celkom dobrodružný zážitok, ktorý sme vďaka vedúcemu zájazdu ako skupina zvládli bezproblémovo. Rovnako pohodová bola vďaka vodičovi aj jazda samotného autobusu, ktorý nás v dôsledku byrokratickej kontroly na hraniciach síce so značným meškaním, ale bezpečne doviezol do cieľa.  Neskorý príchod do hotela v Tiraspole, kde sme mali rezervované ubytovanie, bol jediný nepríjemný zážitok celej výpravy. Príčinou nebolo samotné meškanie, ale stav, v akom sa najmä recepcia a tiež aj izby nachádzali. Už samotný vstup do budovy po provizórnych lávkach ponad výkopy bol povedzme problematický a vyvolával obavy. Vstupná hala pripomínala novostavbu s tonami stavebného materiálu skrytými za závesmi a najväčšiu nevôľu niektorých účastníkov výpravy vyvolali nevykúrené a vlhké izby.  Pri objednávaní pobytu v danom hoteli určite nemohol nikto ani tušiť, že tento sa v čase nášho plánovaného príchodu bude nachádzať v rekonštrukcii. I keď boli okamžite po reklamácii do izieb dodané elektrické ohrievače, nasledujúce ráno sme hotel opustili. Počas niekoľkodňového pobytu v Tiraspole sme si prezreli samotné mesto, rozsiahlu tržnicu, kostoly a dve významné pamiatky v blízkom okolí: sedem kilometrov vzdialený pravoslávny kláštorný komplex Noul Neamt v Kickani (https://www.youtube.com/watch?v=Jo56uWEcukY) a jedenásť kilometrov vzdialenú pevnosť Tighina (Bender) (https://cs.wikipedia.org/wiki/Tighina) , kam nás dopravil medzimestský trolejbus. Veľmi zaujímavá a pútavá bola tiež exkurzia v továrni na výrobu kvalitných koňakov značky Kvint.

 Symboly vzdialenej i nedávnej minulosti a súčasnosti v Tiraspole. 22.11.2019

 Zvonica v kláštore Noul Neamt. 23.11.2019

 Výhľad z veže na areál kláštora Noul Neamt a jeho široké okolie. 23.11.2019

   Strážený železničný most neďaleko pevnosti v Benderi. 23.11.2019

   Pohľad na most z areálu pevnosti v Benderi, ktorej veľká časť prešla opravou a na zvyšných objektoch rekonštrukčné práce pokračujú. 23.11.2019

   Milá sprievodkyňa v podnikovom múzeu závodu KVINT počas prehliadky. 23.11.2019

   Areál závodu Kvint je na železničnú sieť doposiaľ pripojený vlastnou, už nevyužívanou  železničnou vlečkou s pomerne bohatým koľajovým usporiadaním. Pod prístreškom ako pomník či pamätník postáva posunovacia lokomotíva TGK-2-6437. 23.11.2019

 Rampa s nádržami ako námet pre železničných modelárov.

  Nie len drevených sudov so zrejúcim koňakom je v skladovacích halách závodu Kvint neúrekom. 23.11.2019

24. novembra 2019 sme sa v dopoludňajších hodinách presunuli z hlavného mesta Podnesterska Tiraspolu naspäť do ukrajinskej Odesy. Vlak tvorila modernizovaná motorová jednotka D1M Moldavských železníc, ktorá v minulom grafikone spájala od štvrtka do nedele mestá Vilnus a Odesa. Keďže do odchodu nočného vlaku 107 smerujúceho do Užhorodu, zostávalo ešte veľa času, „bagaž“ putovala do staničnej úschovne batožín, nasledoval „rozchod“ a niekoľko hodín voľna každý využil po svojom. Popoludní sme sa podľa plánu opäť stretli a spoločne navštívili rozsiahle katakomby (http://www.odesa.sk/muzea-v-odese/), ktorých prehliadkou sa  program zájazdu naplnil.

 Staničná budova v Tiraspole od mesta, 24.11.2019

  Staničná budova s rozsiahlym koľajiskom, ktorého mĺkvu prázdnotu oživil až prichádzajúci medzinárodný vlak. 24.11.2019

Motorová jednotka D1M-004 zastavuje u prvého nástupišťa. 24.11.2019

  Opačná strana jednotky D1M-004 po zastavení v cieľovej stanici Odesa. 24.11.2019

 Riadiaci pult motorovej jednotky D1M-004. 24.11.2019

   Nebezpečná kolízna situácia vysokého nástupišťa so schodíkmi vozidla prispôsobenými pre nízke, resp. nevyvýšené nástupištia.

   Oddychujúca dvojdielna lokomotíva VL80ᵀ-1439 po príchode do Odesy. 24.11.2019

 Lokomotívy VL 40 v Odese. 24.11.2019

  Miesto vstupu do katakomb, ktoré v čase studenej vojny slúžili ako proti atómový kryt,  maskovala táto plechová búdka. Ako nám ochotný sprievodca prezradil, mala predstavovať trafostanicu. Prehliadka podzemných priestorov je úchvatná a deprimujúca zároveň!

  Neoddeliteľnou súčasťou Odesy sú aj československé električky T3 zachytené pri železničnej stanici. 24.11.2019

   Posledná fotografia z prístavného mesta Odesa patrí pôsobivo osvetlenej elegantnej budove železničnej stanice. 24.11.2019

Nasledujúce zábery končiacej sa reportáže sú zo staníc medzi Odesou a Mukačevom. V Mukačeve sme z vlaku 107 vystúpili a presunuli sa niekoľko sto metrov na západné nástupište stanice. Tu nás očakával na odchod pripravený regionálny expres, teda motorová jednotka 813 013/913 013 ZSSK, ktorá nás doviezla do východiskovej stanice expedície – do Košíc.

 

 Po viac ako dvanástich hodinách jazdy v stanici Ľvov ukončil jazdu na vlaku 107 rušeň VL80ᵀ-1458. Na snímke je zdokumentovaný pri odstupovaní od súpravy. 25.11.2019

  Po výmene strojov sa dopravy ťažkej súpravy osobných vozňov cez karpatské priesmyky do cieľovej stanice Užhorod ujala skvelá lokomotíva ČS7-183. 25.11.2019

  Deväť minútový pobyt v nenápadnej železničnej stanici Lavočne ukrytej v karpatských kopcoch sa zdá byť prehnane dlhý, no je tomu tak z technologických dôvodov. V ďalšom úseku trať prekonáva vrcholový bod a nasleduje dlhé a pomerne strmé klesanie. Preto sa tu z bezpečnostných dôvodov vykonáva úplná skúška brzdy.

  Vozmajster počas kontroly bŕzd pri skúške brzdy. 25.11.2019

 Medzi stanicami Lavočne a Volovec vlak išiel buď proti správnemu smeru alebo po nesprávnej koľaji (nepoznám traťové pomery) z dôvodu asi dokončovacích prác vo vynovenom vrcholovom tuneli a v jeho okolia. V každom prípade bolo čo obdivovať a myslím si, že sa mi podarilo na tomto zábere cez čiastočne zarosené okno zaznamenať aj trakčnú náročnosť trate. Vzhľadom na jej kľukatosť by som ju nazval Ukrajinský Semmering.

 Pobyt v stanici Goklyvij Volovec bol znova využitý na niekoľko dokumentačných záberov. 25.11.2019

  ČS7-183 v počas pobytu v stanici Goklyvij Volovec. 25.11.2019

 A sme takmer doma! Na tomto zábere je vlak 107 zdokumentovaný počas pobytu v žst. Mukačevo.

   Zriaďovacie návestidlo M 106 vedľa manipulačnej koľaje a „jazyky“, v tomto prípade vo funkcii nekompromisnej výkoľajky.

 Rozlúčková fotografia s loko ČS7-183.

Nasledujúce fotografie zhotovené počas jazdy regionálneho rýchlika z Mukačeva do Košíc s odchodom o 14.54 h dokumentujú prevádzku a ďalšie zaujímavosti z koľajiska medzi stanicami Mukačevo a Čop k článku uverejnenom na portáli railpage.net.

   Spleť koľají normálneho a širokého rozchodu. 25.11.2019

  Vlak MÁV kategórie IC z Budapešti do Mukačeva. V ľavej časti snímky v pozadí hrad Palanok v Mukačeve. 25.11.2019

    Jeden most pre dva rozchody. 25.11.2019

 Koľajová spleť za mostom. 25.11.2019

 „ Traťovka“ DGKu 661. 25.11.2019

  Križovanie s regionálnym rýchlikom z Košíc do Mukačeva. 25.11.2019

   Križovanie s regionálnym rýchlikom z Košíc do Mukačeva.  V pozadí ide ako Rv vlak lokomotíva VL11.  25.11.2019

  Križovanie regionálneho rýchlika so širokorozchodnou lokomotívou VL 11-1176. alebo každý vlak na svojom rozchode. 25.11.2019

Ďakujem pánovi Petrovi Ďurčákovi z Cestovnej kancelárie ŽSR za perfektnú prípravu a organizáciu nie len tohoto, ale aj predchádzajúcich výletov, ktorých som sa zúčastnil a za bravúrne a nekonfliktné riešenie nepredvídateľných situácií počas zájazdov!

Text a foto: Pavel Chomjak