Vlakom do Náckovej Štiavnice 2022

Na konci pracovného týždňa, v piatok 22. 4. 2022, sa po dvojročnej covid-pauze konal 16. ročník tradičného baníckeho podujatia zvaného „Náckova Štiavnica“. Jeho súčasťou býva už tradične jazda historického vlaku zo Zvolena do Banskej Štiavnice a späť. Dopravu historickým vlakom zabezpečoval KHT Zvolen so súpravou zloženou z motorového vozňa M 131.1053 „Hurvínek“ a prívešáku BDlm. Hurvínek mal za sebou dlhší oddych kvôli covidovým obmedzeniam. O neverejnej skúšobnej jazde, ktorá bola náhradou nekonanej jazdy mikulášskej, som písal v r. 2020.  Hoci Hurvínek stál, roky mu bežali. A tak sa na jar 2021 zadrelo vstrekovacie čerpadlo, ktoré bolo treba opraviť. Opravoval sa aj náhon rýchlomera, kladky plynu a vykonávala bežná údržba.

Od pôvodného zámeru sledovať jazdu vlaku autom ma odradila oprava diaľničného mosta pri Hronskej Breznici. Oprava už tiež tradičná, veď vlani boli uzavreté prvé dva pruhy a teraz druhé dva.  To spôsobuje aj 20 minútové zápchy, v piatkové popoludnia aj dlhšie. A tak, keď som navyše zistil, že naša múdra vláda práve zrušila vo vlakoch povinné náhubky, bolo rozhodnuté: Hurvínka budem na jeho púti sledovať inými vlakmi. Hoci ich frekvencia (po rozhodnutí inej múdrej vlády) na trati č. 154 do B. Štiavnice pripomína noty na bubon (4 páry denne), vyskladal som itinerár, ktorý sľuboval, že že skoro nič neprepasiem. Človek mieni, meškanie vlakov a počasie mení, ale niečo z plánu sa podarilo. A keď aj nie, tak predsa aj cesta je cieľ… 

Jazda Náckovej Štiavnice funguje nasledovne: Hlavní aktéri (prevažne členovia Banského spolku) sa zvezú pravidelným vlakom z Banskej Štiavnice do Hronskej Dúbravy, kde presadnú na historický vlak KHT Zvolen, ktorý ich vyvezie späť do Štiavnice. Tam prebieha hlavný program podujatia. Každého záujemcu o program, či jazdu samotnú samozrejme odvezie vláčik už zo Zvolena. A hlavne dovezie aj späť.

Pre čitateľov miestnych pomerov neznalých dodávam, že Nácko je legendárna postava Banskej Štiavnice. Či skutočne žil, neviem. Iba ako legendu ho poznám od detstva aj ja. Také niečo medzi českým Járou Cimrmanom a bratislavským Schöner Nácim. Podobne ako oni, má už aj Nácko svoju sochu – priamo v centre mesta, na Trotuári. Ak ho náhodou stretnete živého, nebudete mu celkom rozumieť. Hovorí totiž miestnym nárečím, ktorého zvyšky sa zachovali dodnes.

Priblížim teda niečo z jazdy aj Vám, ktorí ste sa zúčastniť nemohli.

Na osobitný vlak v podaní M 131.1053 a prívesného vozňa Bdlm som si počkal na zvolenskej stanici. Jeho pristavenie avizoval aj „pragotron“ na 1. nástupišti, ako keby šlo o bežný vlak. Súprava čakala pred návestidlom na uvoľnenie koľaje tak dlho, až z hustnúcich oblakov nezačali padať prvé kvapky dažďa. Ten už piatkovú akciu neopustil. Ešteže sú vo Zvolene všetky peróny kryté…

 Historický vlak s Hurvínkom v čele sa konečne ukázal pod zvolenským zámkom.

Súprava vlaku bola pristavená k 1. nástupišťu. Na jej čele sa skvie písmeno Z, to znamená, že Hurvínek pôjde hnacou nápravou vpredu. V Hronskej Dúbrave vykoná úvrať, aby šiel do kopca hnacou nápravou vzadu.

 Hurvínek si viezol aj prívešák, aktuálne adaptovaný na bufetový vozeň.

 Ja som sa do Hronskej Dúbravy presunul vlakom 6120 zo Zvolena do Hornej Štubne. Hrkotanie v krabičke 812.011 mi retro zážitok v Hurvínkovi nahradilo plnohodnotne. Dokonca sa mi drevené, no anatomicky tvarované sedadlá v 74 – ročnom M 131.1 zdajú pohodlnejšie, než rovné dosky obalené látkou v jeho modernejšom nástupcovi.

 V Hronskej Dúbrave som zastihol súpravu už po vykonanej úvrati, s motoráčikom otočeným stanovišťom P dopredu. Hnacia náprava sa tak ocitla vzadu, čo v stúpaní po mokrých koľajniciach do Štiavnice iste pomôže. Aj vetrák motora bude vpredu, čo ale v apríli pri 12 °C ešte nehrá rolu.

 Historický vláčik neostal v H. Dúbrave sám. Na koľajisku to o chvíľu vyzeralo ako na výstave. Koľajové krabičky na fotke zľava: Bageta 913.029 ako Os 5754 z Banskej Štiavnice, 812.011 ako Os 6120 Zvolen nákl. st. – Horná Štubňa, druhá bageta 913.036 ako Os 5719 Levice – Zvolen os. st. A úplne vpravo náš M 131.1053 s Bdlm, aktuálne označený ako Štiavnická Anča,ako osobitný Os 30512 ŽMSR.

 Z vlaku z B. Štiavnice sa vyhrnuli účastníci akcie a prestúpili do historickej súpravy. V čele sprievodu niesli nesený nerezový súdok s PHM a hneď za ním kráčal Nácko.

 Zástup účastníkov v slávnostných baníckych uniformách vyzeral dôstojne. Aj tu platí staré známe, že šaty treba vedieť nosiť, ale na rovnošatu ešte aj mať postavu.

 A keď sa už zdalo, že je vlak plný ľudí, vošlo sa ich ešte viac… Popred tabuľku „Bufet“ práve prešiel Nácko.

Nakoniec sa všetci vošli a vláčik sa s trúbením pohol smerom na Banskú Štiavnicu.

 O chvíľu vláčik zmizol v diaľke. Zostala po ňom len dymová clona, ktorá na okamih zahalila aj čakajúcu bagetu do Štiavnice.

 Do Štiavnice som sa presunul vlakom 5755, ktorý ale z dôvodu čakania na prípoje odišiel s 15 minútovým meškaním. Na fotografii vedľa neho stojí DMJ 861.039 smerujúca z Hornej Štubne do Zvolena.

 Hoci som mal v Štiavnici naplánované fotenie aj mimo stanice, slabý, no vytrvalý dážď, bez vidiny zlepšenia rozhodol o kratšej staničnej variante a mojom návrate do Zvolena. Meškanie vlaku a následný ostrý obrat mi ešte aj túto variantu skrátili na jeden záber. Je na ňom súprava ešte v postavení po príchode.

 Do Hronskej Dúbravy som sa vrátil tou stou bagetou, už ako Os 5756,  s pravidelným odchodom zo Štiavnice o 16:00. Hoci to znie neuveriteľne, je to posledný spoj z okresného mesta smerom nadol… Moje obavy, či kvôli meškaniu stihnem v H. Dúbrave prípojný vlak Os 5723 z Levíc do Zvolena, sa ukázali zbytočné. Ochotná vlakvedúca mi vyzradila, že môj prípoj mešká 50 minút… Čakanie v daždivom počasí na prázdnej stanici nie je snom ani priateľa železnice. Mohol som len študovať tabuľu odchodov v prázdnej čakárni a utešovať sa tým, že počas krátkeho výletu som mal zastihnúť štvrtinu z vlakov ktoré tu zastavujú (od 14:30 do 17:09).

 Pri čakaní som si zaspomínal na časy mojej mladosti, kedy to na stanici žilo. Na staničnú reštauráciu, na prestupy z rýchlikov, na vodákov s gitarami a oplotený sklad ich lodí vedľa výpravnej budovy. Rýchliky tu už nezastavujú, reštaurácia je zavretá a na Hrone hneď za koľajiskom pribudla nová MVE, ktorá sa už smutne preslávila ako hať smrti. Na opačnom brehu Hrona vedie diaľnica, ktorej hluk doliehal až na stanicu a po ktorej prešla za ten čas, čo som čakal, snáď tisícka áut a stovka kamiónov. Stanicou prešli za ten čas jeden manipulák a jeden rýchlik… Ten na fotke ale prešiel skôr, ešte pred mojím odchodom do Štiavnice, dokonca sa priamo v stanici križoval s protiidúcim.

Svojho prípojného vlaku som sa nakoniec nedočkal. Predbehol ho Os 6125 z Hornej Štubne s odchodom o 17:09, ktorým som docestoval domov. Poznatok z cesty? Mimo prázdnin, kedy už našťastie jazdia letné vlaky, je pre nejaké turistické výlety železnica do Štiavnice v podstate nepoužiteľná. Nielen pre nevhodný CP na lokálke, podobný náhodným výstrelom, ale aj pre meškania na hlavnej trati, ktoré sa prenášajú a komplikujú prestup.  A to sa jedná len o 31 km zo Zvolena do Štiavnice. O nejakom dochádzaní do práce škoda uvažovať…

Hurvínek sa neskôr večer šťastne vrátil do Zvolena. Bez poruchy, čo po dlhšej covidpauze nemuselo byť samozrejmosťou. Na záver pripájam poďakovanie všetkým, ktorí sa o túto jazdu pričinili.