Váš železničný portál
Registrovať sa

Vlakom do Jeruzalema

Zahraničie 17.1.2011 0:30 Marián Dujnič Zobrazené: 4031

Už v detstve sa v nás rodia túžby, vďaka ktorým sa skôr či neskôr dostaneme aj k tým najvzdialenejším cieľom. Keď som bol druhák, fascinovalo ma rozprávanie nášho katechétu o Jeruzaleme. Spolužiak Tomáš, ktorý sa neskôr vysťahoval s rodičmi do zámoria sa pochválil, že o rok bude v tomto meste sláviť sviatky. Ja som si zaumienil, že do Jeruzalema pocestujem vlakom. To som ešte netušil, že slová „o rok v Jeruzaleme“, alebo „pôjdeme vlakom do Jeruzalema“ sa dennodenne premietali počas druhej svetovej vojny v mysliach obrovskej skupiny nacistami väznených Židov. Tieto slová sa stali doslova magickou formulkou. Osud zrejme chcel, aby sa aj moja detská túžba splnila. Od roku 1992 som prichádzal do Jeruzalema veľa ráz – lietadlom, no najčastejšie autobusom a dokonca dvakrát z Bratislavy vlastným autom (z Atén do Haify trajektom). Konečne až na jar 2009 som po prílete linkou Malévu z Budapešti nastúpil na letisku Ben Gurion v Tel Avive na vlak do Jeruzalema.

Izraelské železnice Rakevet Jisrael, hebrejsky כֶּבֶת יִשְׂרָאֵל‎‎, prežívajú na prelome milénia mohutný rozvoj. Budujú sa nové trate, železničná sieť sa dynamický rozrastá, pribúdajú nové vlaky a čoraz viac obyvateľov tejto krásnej krajiny volí na cestu do práce i za kultúrou a zábavou dopravu vlakom. Dĺžka železničných tratí presahuje tisíc kilometrov a do polovice tejto dekády má pribudnúť ďalších 250 km nových tratí. Hlavná trať vychádza z Tel Avivu a smeruje pozdĺž pobrežia do najsevernejšieho cípu krajiny v meste Naharia. Južná vetva vedie do Berševy a do Dimony. Jestvujú smelé plány potiahnuť južnú vetvu cez púšť Negev až do prístavu Eilat pri Červenom mori.

Jednou z najmladším tratí je trať do mesta Modi´in od letiska Ben Gurion (od roku 2007), ktoré bolo spojené s Tel Avivom v roku 2004. Úplne najnovším je 13 km dlhá prípojka z letiska Ben Gurion do kibucu Galuyot, ktorá obmedzí chronické zápchy na príchode do Tel Avivu od východu. Novú trať uviedli do prevádzky pred pár dňami – 7. januára 2011.

Trať z Tel Avivu do Jeruzalema nemá v súčasnosti taký význam ako v prvých desaťročiach po svojom vzniku. V roku 1998 bola na nej zastavená prevádzka a v rokoch 2000-2005 prešla rekonštrukciou. Najprv sa uviedol do prevádzky úsek do Beit Šemeš (2004) a v apríli 2005 do Jeruzalema na novú stanicu v južnej štvrti mesta nazývanej Malcha. Historická stanica Khan Station osirela.

Trať zo stredomorského prístavu Jaffa do Jeruzalema postavila v roku 1892 francúzska spoločnosťou Société du Chemin de Fer Ottoman de Jaffa à Jérusalem et Prolongements a bola to úzkokoľajka o rozchode 1000 mm. Neskôr ju majitelia prebudovali na normálny rozchod. Územie Palestíny patrilo v tom čase pod Otomanskú ríšu, po prvej svetovej vojne bola Palestína pod britským mandátom a od roku 1948 po vzniku Izraela …

Mapa siete Izraelských železníc


Vlaky do Jeruzalema začínajú svoju cestu na stanici Tel Aviv Savidor, ktorá plní úlohu hlavnej stanice.


Netrakčná súprava Light Viaggio od firmy Siemens smeruje cez stred Tel Avivu do mesta Modi´in.
Výhoda železničnej dopravy ja pri pohľade na zápchy na uliciach zjavná.
Izraelská vláda pochopila, že ak nemá doprava v krajine skolabovať, modernizácia jestvujúcich tratí a výstavba nových nemá alternatívu.
Foto: Arik Zhuravel, 27. júla 2010.


Pohľad z vtáčej perspektívy na trať do Modi´in pri medzinárodnom letisku Ben Gurion v Tel Avive.
Snímku mi láskavo poskytol hovorca Izraelských železníc Šahar Wiesman.
V pozadí mrakodrapy na stredomorskom pobreží Tel Avivu.
Jedna z prvých jázd netrakčných jednotiek zo Siemensu PC 802 s názvom Light Viaggio ťahaných motorovým rušňom Prima 3000.


Trať do Jeruzalema (hebrejsky Jerušalajim) prechádza najprv úrodnou nížinou okolo biblického mesta Lod a a neskôr sa začne dvíhať do Jeruzalemských vŕškov. Od mesta Beit Šemeš sa vinie malebným horským chrbtom. Pohľad z okna vlaku na biblickú krajinu je fascinujúci. Kto pozná starozákonné Žalmy príde si na svoje, príbehy ožívajú a dušička sa rozochvieva. Miestami vidno divoké vyschnuté korytá riek, ktoré ožívajú počas daždivých zím. Na prelome apríla a mája je síce vegetácia ešte zelená, no suché korytá riek naznačujú, že sa blíži leto, keď teploty v okolí Jeruzalema siahajú k štyridsiatke. A to napriek tomu, že Jeruzalem sa rozprestiera na kopcoch s výškou 700-900 metrov nad morom. Potešil som sa, keď som z vlaku zazrel šakala. Spomenul som si na zimu 1996/1997, keď som počas dvojmesačného pobytu v Izraeli bivakoval na brehu Galilejského jazera. Na malom plynovom variči som si varil lečo a zo vzdialenosti asi troch desiatok metrov ma po celý čas pozoroval krásny hnedý šakal…


Snímka rušňa radu G12 s číslom 112 je z roku 2005, keď sa dokončoval úsek blízko cieľovej stanice a získal ho môj priateľ Evyatar Reiter.
Na tomto mieste je trať už vo výške takmer 700 metrov nad morom.
V súčasnosti zachytiť vo svätom meste Jeruzaleme nákladný vlak je vzácnosť.


Už vidno prvé budovy hlavného mesta Izraela … básnik by zvolal: „Ó, Jeruzalem…“


Panorámu biblickej krajiny tvoria pôvabné píniové lesy…


… kde žije veľa spevavcov.


Do Jeruzalema jazdia od obnovenia prevádzky v apríli 2005 motorové jednotky ICE3 výrobené v Dánsku
konzorciom ABB-Scandia/Adtranz/Bombardier (1992-2002).

Tieto jednotky majú milú prezývku „gumené nosy“.


Konečná! Vystupovať! Nová železničná stanica Jerusalem-Malcha, ktorú otvorili v roku 2005.


Stanica sa nachádza v južnej časti mesta blízko Teddyho štadióna a veľkého nákupného strediska.

Historická stanica je opustená a vnútrajšok budovy zničený, to isté platí o koľajisku. Od roku 1998, keď prestali premávať vlaky, upadá, hoci sa mala stať priestorom na kultúrne podujatia a neskôr možno železničným múzeom. Od jari do neskorej jesene sa na jej priedomí konajú blšie trhy, burzy kníh, dni piva a kultúrne festivaly. Zo strany ulice zdobia priestory okien a dverí atraktívne kresby znázorňujúce zlaté časy pôvodnej stanice v Jeruzaleme, ktorú miestni obyvatelia nazývali Khan čiže „karavanserail“, čo v perzštine znamenal pôvodne útulok pre karavány. Snímku som získal v druhý májový deň roku 2009, keď sa slnko schovalo za príležitostný mrak a dovolilo mi získať záber, ktorý by bol inak v tieni.

Ďalšia snímka je spomienkou na moju prvú návštevu Jeruzalema v roku 1992, keď som sa zúčastnil celosvetového kongresu o hypnoterapii. V tom čase ešte dvakrát denne premával vlak s dvoma vozňami. Cestovalo ním málo cestujúcich, skôr fanúšikovia zo zahraničia. Verejná doprava medzi Jeruzalemom a Tel Avivom je v réžii celoštátneho autobusového dopravcu firmy Egged.


Vlaky na trati Tel Aviv – Jeruzalem ťahali až do roku 1998 motorové rušne s elektrickým prenosom výkonu
označené G12 a vyrobené firmou General Motors v USA v polovici päťdesiatych rokov.
Na snímke z 27. júla 1992 som zachytil na starej stanici „Khan“rušeň číslo 107 radu G12.
Odvtedy pretieklo veľa vody v rieke Jordán medzi Hermónom a Mŕtvym morom a táto snímka
„škatuľkovým“ fotoaparátom na film mi pripomína môj pravek vo fotografovaní železnice.


Nuž takéto snímky potešia srdiečko vlakového fanúšika.
Jeruzalemská stanica okolo roku 1900 a na točni parný rušeň Ramleh (2-6-0), výrobca Baldwin, 1890.

A teraz niečo zaujímavé pre priateľov miestnej hromadnej dopravy, konkrétne električiek. V hlavnom meste Izraela prebieha od roku 2006 výstavba električkovej trate č. 1, ktorá spojí Mount Herzl cez novobudovanú železničnú stanicu, Ústrednú autobusovú stanicu, Jaffskú ulicu v Starom meste so židovskou štvrťou Pisgat Ze´ev vo Východnom Jeruzaleme (dĺžka 13,8 km). Na trati majú premávať električky Citadis 302 od Alstomu, časť z nich už výrobca dodal.


Stav výstavby električkovej trate poblíž Jaffskej brány vo východnom Jeruzaleme (december 2009).
V pozadí Mount Scopus.


Citadis 302 z Alstomu na jednej z prvých skúšobných jázd v roku 2010.
Snímka: David Fainshtein.

Novým symbolom Jeruzalema je tzv. „Chord Bridge“ (Tetivový most), resp. Chord Stringe“ (Strunový most) od svetoznámeho dopravného architekta Santiago CalaTrawa. Po moste povedie električková trať a impozantný je aj chodník pre peších.


Strunový most v Jeruzaleme.


Túto svoju snímku z návštevy v polovici decembra 2009 som nazval mysticky:
Anjeli tancujú nad Jeruzalemom…


Zbožná sefardská židovská žena sa modlí pri Múre nárekov, na najposvätnejšom mieste judaizmu.


Olivová hora v Jeruzaleme, miesto kam prichádzajú najmä kresťanskí pútnici.
15. decembra 2009.


Jeruzalem počas šabatnej noci v máji 2009: známa Dávidova veža v Starom meste.

V Izraeli v súčasnosti prebieha výstavba rýchlej trate medzi Tel Avivom a Jeruzalemom.Po svižnom štarte sa je výstavba stala nočnou morou politikov. Náklady na výstavbu vzrástli do astronomických výšok (údajne 2 miliardy dolárov). Pohoršenie vyvolala aj informácia, že nie je jasné kam sa odvezie materiál z razenia tunelov pred Jeruzalemom. Trať sa má na krátkom úseku dotknúť aj územia, tzv. Západného brehu. 55 km dlhá trať mala byť dokončená v roku 2010 (začiatok 2001). No ak sa ju podarí uviesť do prevádzky v roku 2017, budú spokojní nielen politici ale aj aj obyvatelia. Pôvodne mali na trati jazdiť motorové rušne Prima 3000 no plány sa zmenili a trať sa bude elektrifikovať.


Viadukt v Ayalonskom údolí neďaleko križovatky Latrun som navštívil v apríli 2009. Odvtedy stavba tohto najimpresívnejšieho objektu rýchlodráhy veľmi nepokročila.
Vpravo na horizonte mesto Modi´in.

Najnovším prírastkom v rodine železničných dopravných prostriedkov sú v Izraeli netrakčné jednotky s riadiacim vozňom nazývané Viaggio Light od Siemensu. V roku 2006 podpísali Izraelské železnice s firmou Siemens kontrakt na dodávku 87 nízkopodlažných vozňov, z toho 10 vozňov s dieselovým agregátom. Výroba prebiehala v Prahe, Maribore a finalizácia sa uskutočnila v Izraeli. Tieto súpravy už vyrástli z detských chorôb a spoľahlivo jazdia. V súčasnosti sa vo Viedni vyrábajú ďalšie vozne (celková opcia je 585 vozňov).

Na snímke z 9. novembra 2008 je riadiaci vozeň PC 802 počas vykládky v prístave Ašdod.
Zo slovinského Koperu doviezla loď počas päťdňovej plavby šesť vozňov.
Snímka: Evyatar Reiter.


V tom istom riadiacom vozni PC 802 ako na predošlej snímke, som dňa 27. apríla 2009 zachytil v stanici Modi´in
rušňovodiča Borisa, prisťahovalca z Ruskej federácie.
Veľmi mi pripomínal priateľa, rušňovodiča Paliho z Prešova…


Milá spomienka na prvý májový deň na nákladnej stanici Haifa Merkaz.
Novučičkej súprave Siemens Light Viaggio vpravo s Primou 3000 s poradovým číslom 777 robia spoločnosť dve GM 12, s číslami 105 a 112.


Kontajnerový vlak prechádza cez stanicu Haifa Hof Ha Karmel.
1. mája 2009.


Zapadá slnko nad Jeruzalemom počas mojej, zatiaľ ostatnej návštevy tohto čarovného mesta v decembri 2009.
Nech túto krásnu krajinu sprevádza mier! Šalom Jisrael!

Touto reportážou sa s návštevníkmi www.railpage lúčim. Život ma vedie k iným tvorivým projektom vo svojom vydavateľstve a na nové cesty priestormi ducha. Ďakujem mojim mladým kolegom v redakcii, priateľom a priaznivcom za podporu a všetkým želám ďalší ľudský i odborný rast, radosť a spokojnosť v živote.

Pieseň Šabei´hi Jerušalajim
Pieseň Zlatý Jeruzalem (1967)
Pieseň Šema Jisrael

Text a neoznačené snímky: © 2011 PhDr. Marián Dujnič,
Snímky autorov označených v texte: © 2011 Evyatar Reiter, Arik Zhuravel, David Fainshtein a Israel Rakevet (titulná snímka)

Pridajte sa do diskusie!

6 komentárov k: Vlakom do Jeruzalema

Juraj Streber zo dňa 17.1.2011 4:33

ארץ יפה וגם תמונות

Reagovať

cernovec zo dňa 17.1.2011 13:08

Zas viem niečo viac.Poučný report,zaujímavá krajina,nádherné stroje ale najviac ma zaujali slová-rozvoj železničnej dopravy.Kedy sa to aj u nás bude hovoriť a hlavne budovať a voziť sa

Reagovať

libas zo dňa 20.1.2011 10:31

Mnoho štěstí Marian 🙂

Reagovať

rodney001 zo dňa 22.1.2011 12:24

Tiez som tam bol v roku 2008,ale ako turista.Na nadrazie som nesiel,lebo nebol cas. Marian nie si Ty Zid, ked si sa prestahoval do Izraela?Inak nic proti Zidom, to len moja zvedavost.

Reagovať

Garin zo dňa 22.1.2011 19:54

ad Rodney01: to je nekorektná otázka. Viera človeka, jeho náboženstvo sú osobnou vecou dotyčného. Erec Jisrael, alebo po našom Svätá zem, je spojená so zrodom troch monoteistických náboženstiev a táto krajina má osobitné miesto v srdci nielen veriacich Židov, kresťanov a moslimov, ale aj baháistov a mnohých, ktorí sa nehlásia k nijakému náboženstvu. Do tejto krajiny prichádza mnoho turistov, lebo je krásna a má čo ponúknuť aj mladým ľuďom, ktorým sa zunoval život konzumnej spoločnosti. Tisícky ľudí tam prichádzajú ročne, aby sa zúčastnili bez nároku na odmenu charitatívnej činnosti. Nehovoriac o miliónoch ľudí, ktorí sa každý deň modlia za mier na Blízkom východe…

Pre železničných fanúšikov je tiež krajinou, kde železnica zažíva mohutný rozmach.

Reagovať

Eduard zo dňa 31.5.2018 18:49

4O stupnov C v Jeruzaleme je trocha prehnané /75O m.n.m./

Reagovať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Zadajte správnu hodnotu *