Váš železničný portál
Registrovať sa

Vlakom do Chorvátska, alebo 12 hodín na koľajniciach

AktualityFotoreportážeReportážeTip na výlet 7.9.2020 0:04 Mates Pleško Zobrazené: 5864

Keď začiatkom júna prišiel RegioJet s informáciou, že zavádza nové diaľkové vlaky na relácii Praha – Rijeka, spôsobil tým obrovské množstvo záujmu nie len potencionálnych zákazníkov, ale aj médií. Priame vlakové spojenie medzi Českom, Slovenskom a Chorvátskom tu už niekoľko rokov chýbalo a po konci leta môžeme zhodnotiť, že firma okolo Radima Jančuru natrafila na dieru na trhu.

Prvotný plán počítal, že vlaky budú jazdiť iba tri krát do týždňa. Po spustení predaja lístkov si zákazníci svojim záujmom vyžiadali, aby jazdili každý deň, veď len za prvý deň predaja sa predalo niekoľko tisíc lístkov. A ich prosby boli vypočuté. Prvý vlak bol vypravený 30.6. pričom spočiatku jazdili tri vlaky do týždňa v každom smere, od 11.7. už každý deň.

Vlak jazdí na trase Praha hl.n. (17:20) – Pardubice (18:15) – Brno Židenice (19:42) – Brno hl.n. (19:48) – Břeclav (20:23) – Bratislava hl.st. (21:17) – Bratislava Petržalka (21:43) – Csorna (22:51) – Ljublana (05:19) – Rijeka (08:56). To sú stanice, kde vlak pravideľne zastavuje pre nástup/výstup cestujúcich, okrem toho ešte zastavuje v staniciach Rajka (výmena rušňovodičov), Porpác (úvrať vlaku), Hodoš (výmena rušňa za rušeň slovinských železníc), Ilirska Bistrica (pohraničná kontrola slovinskej polície), Šapjane (pohraničná kontrola chorvátskej polície a výmena rušňa chorvátsky železníc). Vlak tak na svojej ceste vystrieda tri rušňe. Z Prahy do Hodoša, prvej slovinskej stanice ťahá súpravu Siemens Vectron RegioJetu. V Hodoši si vlak preberajú Slovenske železnice, ktoré sú na území Slovinska aj dopravcom. V Chorvátsku si vlak preberajú Hrvatske železnice, ktoré sú rovnako aj dopravcom vlaku. V Maďarsku ide vlak na licenciu Continental Railways Solutions, táto spoločnosť dodáva zároveň aj rušňovodiča a vlakvedúceho na území Maďarska.

To boli v skratke základné informácie o vlaku, teraz sa poďme podrobnejšie pozrieť na samotnú cestu. Spolu s partiou, všetko ľudia ktorí sa motajú okolo železnice sme si naplánovali 4 dňový výlet na ostrov Krk, no a samozrejme nakoľko okrem mňa a ešte jedného člena posádky všetci aktívne na železnici pôsobia ako vlakvedúci alebo rušňovodič a zbytok posádky vrátane mňa je tiež koľajnicou po hlave udretý voľba padla pochopiteľne na cestu vlakom. Vybrali sme sa v dátume 26.8. z Prahy a pre návrat sme si zvolili deň 30.8. S nákupom lístkov nebol žiadny problém, nakoľko nás bolo spolu 7, zarezervovali sme si dve lehátkové kupé vedľa seba. Väčšina posádky nastupovala už v Prahe, dva kusy pristúpili v Břeclavi a ja som sa ako posledný pridal v Bratislave.

Vlak bol zložený z dvanástich vozňov a to 9x Bcmz, čiže lehátkové vozy, 2x Bmpz (Astra), 1x ABmz s možnosťou prepravy bicyklov. Do čela sa z Prahy postavil Vectron 193.762, v Hodoši štafetu prebral Moped 342.024 a za Chorvátov sa do čela postavila Švédka 1141.377.

Vlak do Bratislavy prišiel s meškaním 25 minút, čo je počas leta úplným štandardom, dôvodom sú napasované jazdné doby, krátke pobyty v stanici a veľký počet nastupujúcich cestujúcich. Treba však povedať, že pri vlaku, ktorého jazdná doba je niečo okolo 15 hodín je to meškanie zanedbateľné a do Chorvátska sme prišli s mankom iba 4 minúty, čo podľa zamestnancov bolo najmenšie meškanie za celú dobu prevádzky vlakov. Netreba zabúdať na to, že vlak dva krát kontrolujú policajné orgány a tie povedzme si pravdu, nejaký cestovný poriadok nijako nezaujíma.

Informačný panel ukazuje príjazd vlaku do Rijeky aj s 20 minútový meškaním

Pri nástupe do vlaku ma už čakala posádka na čele s team leadrom, aby ma privítala na palube vlaku. Musím sa priznať, spôsobil som trochu nervozity medzi nimi, nakoľko som oficiálnou cestou požiadal prostredníctvom hovorcu spoločnosti RegioJet o možnosť fotografovania vo vlaku a prehliadku vlaku za pomoci posádky, čo mi bolo umožnené a týmto by som sa chcel za túto možnosť aj RegioJetu poďakovať. Po nástupe sme vyrazili smer Maďarsko, aby sme sa niečo okolo 30 minút motali po Bratislave. K nášmu meškaniu nenapomohli ani dve pomalé jazdy 10 kilometrovou rýchlosťou na výjazde zo stanice Bratislava Nové Mesto a na vjazde do Petržalky. 12 vozňovému vlaku predsa len trvá, kým takéto miesto v tak pomalej rýchlosti prejde. V Petržalke nikto nenastúpil, rušňovodič počas čakania na oprotiidúci nákladný vlak od Rakúska zatiaľ maďarskému kolegovi poumýval okná a po vykrížovaní s vlakom od Rakúska sme dostali voľno na odjazd a pobrali sme sa smer Rajka. Prejazd Rusovcami bol plynulý bez zastavenia a tak sme po cca 15 minútach od opustenia Petržalky pristáli v Rajke. Rýchla výmena majstrov za riadiacim pultom Vectrona, dostávame voľno a uberáme sa do maďarského vnútrozemia. Najbližšia zastávka je mestečko Csorna. Nijak významné mesto na to aby v ňom zastavoval takýto vlak. Keď som sa snažil zistiť, prečo tam vlak stojí, dozvedel som sa, že je to z dôvodu blízkosti veľkého mesta Gyor a RegioJet chcel takto dať možnosť aj maďarským občanom využiť tento vlak. Po zastavení prichádza rovno aj súhlas k odjazdu, nakoľko nikto nenastupoval, pobyt trval asi 10 sekúnd a už sme opäť v pohybe. Vyrážame po trati smerom k mestu Szombathely. Do neho však neprídeme. Druhá stanica od tohoto mesta je stanička Porpác, stanička v zajatí troch priľahlých obcí, ktorá pre nás slúži ako úvraťová stanica. Prichádzame do nej asi 5 minút po polnoci, úvrať trvá niečo okolo 15 minút.

Vectron 193.762 po obehnutí súpravy v stanici Porpác

Po vykonaní úvrate sa vydávam spolu s team leaderom na obhliadku vlaku. Podľa jeho slov je vlak vyťažený na cca 50%, čo sa s ohľadom na to, že je koniec augusta a dovolenková sezóna sa chýli ku koncu úplne pochopiteľné, popravde ja som čakal, že bude ešte prázdnejší. Čo sa týka hygieny vo vlaku, tá je na pomerne slušnej úrovni. Neoddeliteľnou súčasťou vlaku sú všadeprítomné dezinfekcie na ruky, ktoré sú rozmiestnené v každom vozni na začiatku a konci uličky a rovnako aj na toaletách a umyvárňach.

Dezinfekcia na ruky pre cestujúcich

Pri čítaní recenzií na cestu som narazil na mnoho sťažností na špinavé, prípadne upchaté alebo úplne nefungujúce toalety. Tu si však treba priznať jednu vec, a že za stav toaliet si zodpovedajú cestujúci. V našom vozni boli toalety čisté a funkčné a aj keď som sa námatkovo pozeral na toalety v iných vozňoch, nenašiel som žiadne výrazné nedostatky. Rovnako aj umávarne na ruky v lehátkových vozňoch boli plne funkčné, čiže o základnú hygienu vo vlaku bolo dostatočne postarané.

Umyváreň na ruky v lehátkovom vozni Bcmz

Vo vlaku je umožnená aj preprava bicyklov, čo niekoľko z cestujúcich aj využilo.

V stojanoch boli uložené 4 bicykle

Čo sa týka miest na sedenie, tie vo vlaku neboli využité takmer vôbec. Vo vlaku boli zaradené dva vozne Bmpz (Astra), z toho jeden úplne prázdny a jeden bol obsadený štyrmi cestujúcimi. V vozni ABmz boli všetky oddiely prázdne. Tieto vozne sa prevažne využívajú na relácii Praha – Bratislava a v spojoch, ktoré neboli úplne vypredané cestujúci radšej volili pre cestu do Chorvátska lehátkové miesta. Predsa len, sedieť 15 hodín na sedadle nie je práve najpohodlnejšie.

Prázdne kupé triedy Business

Ľudoprázdna Astra

Informačný systém vo vozni Bmpz (Astra) 

Čo sa týka služieb občerstvenia na palube, tie spĺňali štandardy spoločnosti RegioJet tak, ako aj na iných linkách až na jednu malú zmenu. Každý cestujúci má možnosť si objednať jedlo vopred, ktoré pri nástupe dostane od stewarda do svojho kupé. Na výber bol napríklad Caesar šalát, rezníky so zemiakovým šalátom atď. Na palube bola možnosť si buď v mobilnom bare alebo priamo vo vlakovom bistre objednať kávu, čaj, alko a nealko nápoje, koláče a podobne. Káva priamo z bistra bola ako vždy vynikajúca. RegioJet už od začiatku svojej prevádzky stavuje na istotu a predáva taliansku kávu Illy, ktorú ja osobne mám rád a musím povedať, že ju vedia pripraviť dobre. Rovnako aj ich koláče sú fantastické a preto som si nemohol nechať újsť možnosť jeden si dať.

Capuccino pripravené vo vlakovo bistre

A k nemu aj fantastická tvarohovo čokoládová torta, moja najobľúbenejšia

Plnevybavené palubné bistro je schopné splniť všetky požiadavky cestujúcich

Po prejdení vlaku a občerstvení v bistre som sa vybral späť do kupé za partiou, aby som prečkal cestu a príchod do stanice Hodoš, kde bol v pláne prvý preprah rušňa. Tam sme dorazili o druhej hodine ráno, pričom súprava z Chorvátska už čakala v stanici. Po príchode vlaku od Prahy a odvesení Vectrona prechádza na druhú súpravu a rovno s ňou odchádza smerom do maďarského vnútrozemia a ďalej do Prahy. V prípade, ak by mal vlak od Prahy vysoké meškanie, toto meškanie by sa následne prenieslo aj na vlak do Prahy.

Preprah v stanici Hodoš. Vpravo súprava do Rijeky po odstúpení Vectrona, vľavo súprava do Prahy na ktorú Vectron práve nabieha.

Moped 342.024 spoločnosti Slovenske železnice po nastúpení na súpravu a vykonaní skúšky brzy v stanici Hodoš

Po odchode zo stanice Hodoš som sa pobral späť do svojho kupé, aby som si trochu zdriemol, čo pochopiteľne v podmienkach partie nebolo až tak možné 🙂 Zábava v kupé bola v plnom prúde, v iných sa rovnako nespalo a tak som za celú cestu naspal zhruba dve hodiny. O šiestej ráno prišiel budíček od stewardov v podobe kávy a croissantu a blížila sa stanica Ilirska Bistrica, posledná stanica na území Slovinska a s tým spojená pohraničná kontrola. Cesta krížom cez Slovinsko prebiehala úplne hladko, stav infraštruktúry bol pomerne slušný, vlak takmer nikde nestál a tak sa nám podarilo znížiť meškanie na minimum. V Ilirskej Bistrici sme postáli necelých 20 minút, dvaja cestujúci boli pre problémy s dokladmi z vlaku slovinskou políciou vyvedení a následne sme mohli pokračovať smer Šapjane, prvej stanice na území Chorvátska. Do nej sme dorazili o trištvrte na osem a započal sa proces kontroly dokladov. V tejto stanici prebehol posledný preprah rušňov, kedy si nás na posledných pár desiatok kilometrov prevzala Švédka 1141.377

V tejto stanici sa nachádza styk dvoch napäťových sústav a síce slovinskej 3 kV jednosmernej a chorvátskej striedavej 25 kV 50 Hz. Rušeň od Slovinska príde do stanice so stiahnutým zberačom, styk sústav sa nachádza presne v polovici staničných koľají. Po zastavení na neho nabehne chorvátsky rušeň ktorý ho odtiahne za výhybky. Po postavení vlakovej cesty sa chorvátska mašina rozbehne a potlačí slovinskú mašinu pár metrov a následne zastaví. Slovinská mašina samovoľne prejde stanicou pod jednosmernú sústavu kde opäť zdvihne zberač a čaká na ďalší vlak, ktorý bude brať z Chorvátska. Takto isto to funguje aj na opačnej strane stanice v smere do Slovinska.

Pohraničná stanica Šapjane

Chorvátska Švédka ťahá slovinský moped od vlaku za výhybky

Švédka potlačila Moped smerom k slovinskej napäťovej sústave. V tomto momente Švédka zastaví aby sa vrátila späť za výhybku a mohla nastúpiť na súpravu smer Rijeka

Švédka nastúpená na súprave. V pozadí môžeme vidieť slovinské rušňe pod jednosmernou napäťovou sústavou

Pohľad na začiatok jednosmernej sústavy 3 kV používanej na slovinských tratiach

Po opustení stanice naša cesta trvala cca ešte 20, kým sme prišli do pre nás výstupnej stanice, ktorá bola mimoriadne stanička Opatija-Matulji. V tejto stanici vystupovali všetci, ktorí mali zaplatenú cestu nadväznými autobusmi. Z dôvodu rekonštrukcie cesty pred stanicou v Rijeke nebolo možné dostať autobusy priamo tam a tak bolo zvolené toto náhradné riešenie. V tejto stanici sa k perónu zmestilo cca 7 vozňov z 12tich a tak sme o zábavu mali postarané. Z dôvodu rýchleho presunu do autobusu som už bohužiaľ nemal časový priestor v tejto stanici fotografovať. Autobus nás úspešne odviezol na ostrov Krk, kde sme si dopriali zaslúžené 4 dni a tri noci oddychu, aby sme sa následne vydali na cestu späť.

Ak by sa ma niekto opýtal, či cestu vlakom do Chorvátska doporučím, tak poviem áno, ale. Pre niekoho môže byť dlhá, pre niekoho nudná a pre niekoho absolútne nepohodlná. Pre partie kamarátov, ktorí sa idú spoločne zabaviť je cesta priam vyšitá, pre tých, čo majú radi železnice a dobrodružstvá o to viac. Neviem však posúdiť, ako takúto cestu zvládajú rodiny s deťmi, sám deti nemám a neviem reálne zhodnotiť, či je to pre deti vhodné. Niekoľko však ich s nami cestovalo aj tam aj späť a nezaznamenal som žiadne probléme či nervozitu.

Na záver môžem zhodnotiť, že týmto krokom RegioJet otvoril nové možnosti cesty k moru, projekt si našiel svojich priaznivcov ale aj odporcov, myslím si však že o zákazníkov nebude mať núdzu. Čo by som možno vytkol je skladba vozňového parku. Predsa len, staré lehátkové vozne po DB by potrebovali renováciu interiéru, nakoľko už na dnešnú dobu nepôsobia moc moderne. Rozumiem, že tento projekt bol urobený narýchlo ako reakcia na pokles cestujúcich a výkonov počas obdobia pandémie, pevne verím, že za ten rok čo nám ostáva do novej dovolenkovej sezóny vozne prejdú nejakou tou rekonštrukciou tak, aby odrážali moderné cestovanie hodné 21. storočia.

Pridajte sa do diskusie!

3 komentáre k: Vlakom do Chorvátska, alebo 12 hodín na koľajniciach

Rita zo dňa 7.9.2020 12:44

Dobry ja som isla tyzden pred Vami bola to dobra cesta ale strasne zima klima isla celu noc proste zima to ja nemam rada inak vyborne . Ja som isla priamo do Rijeky prisla kamaratka pre mňa. Na buduci rok ideme autom ale ked nie tak týmto vlakom urcite kolačik bol vyborny hned mineralka ale berieme si kupe same pre seba keby sme usli viaceri. Inak super meskali sme hodinu ale nevadi

Reagovať

Mates Pleško zo dňa 7.9.2020 14:18

Redaktor

Dobrý deň. Pokiaľ ste mali problémy s klimatizáciou, mali ste kontaktovať palubný personál, ktorý by Vám určite klímu pomohol nastaviť. Hodinové meškanie pri takto dlhej trase je zanedbateľné, mnoho krát bolo spôsobené hraničnými kontrolami, ktoré dopravca nijako neovplyvní.

Reagovať

Kamil Klco zo dňa 7.9.2020 16:23

Dobrý deň
Neuvažujete do budúcna pridať vozne pre osobné auta?

Reagovať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Zadajte správnu hodnotu *