Visutá lanová dráha Tatranská Lomnica – Lomnický štít
Názov tejto webovej stránky Railpage je zložený z dvoch slov. Rail v preklade znamená koľaj a page zasa stránku, spolu to možno chápať niečo ako stránku o železniciach, teda o koľajovej doprave. Mestská doprava, ktorá je tiež prevádzkovaná na koľajach, má svoju inú stránku, takže teda môžme spresniť, že ide o dopravu železničnú. Železničná doprava sa ale prevádzkuje na dráhe a podľa Zákona o dráhach sa dráhy delia na koľajové, trolejbusové a lanové. Lanové dráhy, myslím tým práve tie visuté, o ktorých je táto reportáž, sú neoddeliteľnou súčasťou dopravy osôb vo Vysokých Tatrách. Spracovanie reportáže mi prišlo v septembri na um počas dovolenky v Tatrách v okamihu, kedy som navštívil Tatranskú Lomnicu a šiel som sa pozrieť na objekty lanovky.
Úsek Tatranská Lomnica – Skalnaté Pleso
Výstavba prvého začala v roku 1935 a do prevádzky bol tento úsek odovzdaný 22. decembra 1937, teda práve pred 75 rokmi. Tatranská Lomnica leží v nadmorskej výške 898 m, Skalnaté Pleso v 1 764 metroch nad morom, výškový rozdiel je 866 metrov.
Visutá lanovka sa začína v Tatranskej Lomnici, kúsok za Grand hotelom Praha. Menej známe je, že na projektovaní tejto budovy sa podieľal aj azda najznámejší slovenský architekt Dušan Jurkovič.
Údolná stanica zo strany lanovky na začiatku deväťdesiatych rokov. U nástupišťa je kabína číslo 2 s reklamou VÚB, pred budovou sú uložené nákladné lanovky.
Kabína č. 1 vchádza k nástupišti v Tatranskej Lomnici, august 1986.
Na prvom úseku bolo spolu 9 podpier, na obrázku je podpera č. 1 spolu s kabínou č. 1 v auguste 1986.
Typický obrázok druhej poloviny osemdesiatych rokov v Lomnici. Odchádzajúca kabína č. 2, napravo je borovica, ktorá tejto časti dávala a ešte dnes dáva charakteristickú atmosféru.
Kabína č. 2 sa nachádza u podpery č. 2.
Do stanice Štart vchádza nákladný vozík.
Kabína č. 2 z kabínkovej lanová lanovky (KLD)kúsok za stanicou Štart.
Pohľad z KLD na vrcholovú stanicu prvého úseku a na časť podpery č. 8 a podperu č. 9.
Skalnaté Pleso. Takto nebezpečne najmä v zime, vyzeralo nástupište visutej lanovky počas pravidelnej prevádzky, vľavo je kabína č. 2.
Celá stavba lanovky na Skalnatom Plese v pohľade od observatória.
Nová kabína č. 2 sa blíži k podpere č. 1. Píše sa jar roku 1993.
V Tatranskej Lomnici je pod mrakom, ale vyššie vošla kabína do úplne inej pohody.
V roku 1995 boli vymenené kabíny KLD a práve z niektorej z nich ponúkam pohľad na kabínu č. 1 visutej lanovky.
Úsek Skalnaté Pleso – Lomnický štít
.
Kabína č. 3 je na nástupišti dolnej stanice na Skalnatom Plese.
Kabína ide na Lomnický štít, zatiaľ je na najnižšom mieste nad okolitým terénom, najväčší rozdiel až 250 m ju ešte len čaká.
Kabína č. 3 sa pomaly približuje k hornej stanici, v pozadí je vidieť podpera č. 10, jediná na tomto úseku.
Kabína za okamih zastaví u hrany nástupišťa stanice Lomnický štít.
Po zásadnej rekonštrukcii druhého úseku v rokoch 1988 až 1989 došlo i k výmene kabíny. Má nový dizajn i farbu, ale ich kapacita 15 osôb so sprievodcom zostala rovnaká.
Kabína prichádza do koncovej stanice, podpera č. 10 je už odstránená.
Kabína č. 3, ktorá bola v roku 1988 nahradená novou, bola v na začiatku deväťdesiatych rokov v rušňovom depe Poprad.
Stanica v Tatranskej Lomnici v roku 2012
.
Po pár krokoch od Grandu sa mi naskytá nezávideniahodný pohľad na historickú budovu lanovky, na zarastený vstupný priestor kabín lanovky náletovými drevinami.
Ani pohľad opačným smerom ma nenapĺňa optimizmom. Opäť náletové dreviny urobili svoje, len už zmieňovaná borovica stojí na svojom mieste, lana sú zhodené na zemi.
Ešte jestvujúca podpera č. 1 v tomto žalostnom stave pôsobí skôr tragikomicky ako možný budúci exponát.
Pokračujem smerom k stanici Štart, ale po podpere č. 2 a ďalších nieto ani pamiatky.
Vraciam sa späť k dolnej stanici, kde ma vítajú nie len vraky nákladných vozíkov lanovky ….
…. ale predovšetkým zničený vrak kabíny č. 2 a zdevastovaný nástupný priestor stanice.
Historická budova lanovky, ktorá sčasti nesie rukopis Dušana Jurkoviča, bezútešne chátra. Strechy sú deravé, do budovy zateká, interiér chátra. Bohužiaľ, rovnaký osud postihli aj časti visutej lanovky na Skalnatom Plese. Pre Slovensko je to hanba, v očiach turistov vidno veľký otáznik.
Ak sa v blízkej budúcnosti nezačne záchrana zostávajúcich fragmentov tohto v svojej dobe technického unikátu, tak sa o existencii lanovky dozvieme už len z tabuľky na prístupovej ceste ku Grandhotelu Praha. Je na nej táto fotografia prvej kabíny č. 1 z doby zahájenia prevádzky a stručný popis v slovenčine a angličtine.
© Text a foto M262.061
Pridajte sa do diskusie!
11 komentárov k: Visutá lanová dráha Tatranská Lomnica – Lomnický štít
Juraj Streber zo dňa 22.12.2012 9:38
pri pohľade na tieto fotografie si spomínam na svoje detstvo keď som chodieval s rodičmi do Tatier. zároveň je to však smutný pohľad na osud lanovky na Lomnický štít v spodnom úseku z Tatranskej Lomnice
rdPP zo dňa 22.12.2012 10:23
Tieto fotky a reportáž ma potešili samozrejme okrem tích pri konci reportu…Takéto zničenie takéhoto krásneho objektu!Mohli aspoň to nechať na pamiatku a nejak sa o to postarať a nie takto to zničiť!!!
eminem zo dňa 22.12.2012 18:08
Ďakujem za peknú reportáž, som si zaspomínal na školské exkurzie TLD. 🙂
Bob75 zo dňa 22.12.2012 18:52
Zdravím,
dlouho jsem pravidelným čtenářem railpage, ale tento příspěvek mě donutil se zaregistrovat a něco k tématu také říct. Je mi 38 let, od dětství jsem do Tater jezdil, dodnes jsem se nesrovnal s rozpadem federace a Tatry stále považuji za velmi blízké, domácí.. O to víc mě trápí stav, v jakém se Tatry nachází, v hlavě mám stále živé vzpomínky na to, jak to zde vypadalo dříve, všechny stezky prolezlé, moc rád vzpomínám, jak jsem se vždycky těšil, až se svezu „šalinou“ co jezdí v lese. Nádraží v Tatranské Lomnici – taková krása.. Bohužel je opravdu ostuda Slovenska, jak se k Tatrám chová. Počínaje přístupem k likvidaci kalamity, konče právě touto krásnou technickou památkou.. to co vidím na fotkách je naprosto stejné, jak jsem lanovku viděl před cca 10 lety. Ať to klidně všechno shnije, spadne, nám je to jedno.. úcta k historii nulová, přístup státu katastrofa. Ne že by to u nás bylo o mnoho lepší, ale tohle je příliš..nebýt nadšenců, nikdo se o nic nepostará. Jeden můj známý z Popradu říká, že kdyby Tatry vlastnili češi, tak jsou pozlacené.. Asi má pravdu, sice se u nás najde zdaleka nejvíce pitomců, co chodí „hore v sandáloch a lavine nezdrhnú“, ale takhle si nevážit takové krásy…
No nic, zamačkávám slzy a tímto zdravím všechny na Slovensku, kterým současný stav Tater není lhostejný.. Snad se v budoucnu něco změní..
huggate zo dňa 22.12.2012 20:49
Dobry den,
je tady hodne clanku, ktere jsou kvalitni. Je tady na tehle strankach hodne krasnych fotek! Ale tahle reportaz me taky prinutila se zaregistrovat…
Tata delal na draze. V Kosicich. Mezistanice START byla upravena pro zeleznicare, jako ubytovani. Pamatuji se, jak jsme tam jezdili cela rodina. Dopoledne, nez rodice uvarili obed, tak my, deti, jsme sjeli dolu na sankach/lyzich, a pak lanovkou, kabinkovou/VISUTOU zpatky navrch par krat. Taky mam krasne vzpominky na tu lanovku. Bohuzel. Dnes, teda, alespon tady, ve stredni Evrope si vsichni mysli, ze vsechno je pouze o penezich a byznisu. A pokud se na tom neda vydelat balik, anebo alespon se to neda vytunelovat, tak to je k nicemu.
Jeste to chvili potrva, nez si uvedomime, ze nektere veci si proste vyzaduji pozornost a peci, protoze jsou vzacne. A nejen pro par nadsencu, ale pro cely narod! Hezke Vanoce vsem…
Bob75 zo dňa 22.12.2012 21:41
Všem hezké vánoce a Tatrám zvláště, v té kabině lanovky, co je na fotce v popradském depu se snad ještě vezl J. Marvan v Andělovi na horách. Taková škoda..
Martin Betak zo dňa 24.12.2012 18:01
Veľmi dobre spracovaný článok, ktorý má veľkú hodnotu! Táto lanovka ma vždy fascinovala, keď som bol malý prežil som tam veľa zo svojho detstva a vždy mi bolo ľúto vidieť chátrať lanovku po odstávke. pamätám si ju len raz v prevádzke. Škoda že táto lanová dráha nebola zaradená do nejakého programu pre ochranu historických pamiatok.
martinn zo dňa 5.2.2013 11:50
Pekná reportáž, ukážka vynikajúcej práce Jurkoviča a Wiesnera. Kultúrna a technická pamiatka. Prežila vojnu, socializmus, neprežila však záujmy finančných žralokov. Ťažké pre nás – zopár jednotlivcov, ktorí k tejto lanovke niečo cítime. Nič neurobíme, iba sa môžeme bezmocne pozerať ako sa nám pred očami rozpadne.
Dá sa niekde kontaktovať autor modelu – Michal Kováčik?
Mikšo zo dňa 6.4.2016 16:02
Už som svoj komentár raz napísal.
Michal Korim zo dňa 19.12.2016 21:47
Na „lomničáku“ som bol niekoľkokrát v rozmedzí mnohých rokov…Ešte ste mi evokovali spomienku na dávny výstup s mojim oveľa mladším bratom (nemal ani „pätnásť“), ktorého na posledný vrcholový úsek výstupu som mal naviazaného na lane… Jeho žiariace oči a úľava, že to má šťastne za sebou mi boli tou najkrajšou odmenou… Úprimné Ďakujem autorovi článku za revokovanie spomienky…
Jaroslav Vaněk zo dňa 16.1.2017 22:43
Ten model je mi známý, ale mám za to, že puvodním autorem je pan Ivan Kováčik a bydlel v St.Smokovci v domě zvaném Kunerad. A já jsem byl u něho na návštěvě, myslím, že v roce 1986 v lednu. Já jsem byl fanda do lanovek a taky jsem měl svuj model a on taky. Kdyby byl zájem, tak já bydlím na Slovensku v Žilině a mužeme se po mnoha letech kdykoliv střetnout.