Spolok výhrevne Vrútky v Uľanke

Druhú júlovú sobotu, 10.7.2021, Spolok Výhrevne Vrútky pripravil jazdu po trati č. 170 do žst. Uľanka. Názov akcie „S cecaňou za turistikou“ napovedá, aký rušeň vrútockí nadšenci postavili do čela vlaku. Bol to múzejný T 478.2011 (749.246-5). Aj keď som túto bardotku už fotografoval vo Zvolene , jej prednosti vtedy zakrývala jej sestra na príprahu. Preto som nezaváhal a vybral sa do Uľanky, kde mal výletný vlak naplánovaný trojhodinový pobyt.

Rozhodne som neoľutoval, napriek poludňajšej páľave a teplote blížiacej sa k tridsiatke. Okrem samotnej súpravy sa v stanici, kde už osobné vlaky nezastavujú, dali vidieť aj žilinské rýchliky i nákladné vlaky, vedené okuliarnikmi vo farbách ZSSK i Carga.

Súprava vlaku pozostávala okrem rušňa zo 4 muzeálnych vozňov. Okrem štvorosého Bai z r. 1960 viezol vlak dva rybáky Baa-k a zaujímavý služobný vozeň D 6 – 0497 železničného múzea, o ktorý sa členovia Spolku starajú. Rušeň samotný po jazde dlho neoddychoval, lebo už nasledujúci piatok sa z Vrútok vydal Severnou Uhorskou železnicou do Budapešti.

Výletný vlak prichádza do cieľovej stanice Uľanka. Okrem pána výpravcu (s rozvinutou červenou zástavkou v predpisovej polohe) ho víta aj odstavený odstraňovač porastov, známy ako Bobor.

Pohľad na T 478.2011 v čele vlaku Osobitný Os 31481 ŽMSR

Hneď po príchode vlaku sa rušeň odvesil a obehol súpravu.

Po prestavení rušňa na opačný koniec vlaku bol posun prerušený, pretože stanicou prechádzal R 946 Fatran zo Zvolena do Vrútok. Rýchlik vedený 757.010 som zachytil v okamihu, kedy boli oba rušne v jednej úrovni. Vďaka ostrému protisvetlu vznikla zaujímavá fotografia s odrazmi na naleštených krásavcoch.

Okrem prestavenia rušňa bolo treba preposunovať aj služobný vozeň tak, aby bol pri spiatočnej ceste opäť na konci vlaku. To sa aj stalo, hneď po prejazde rýchlika.

Rušeň obchádza zabrzdený odstavený služobný vozeň, aby ho mohol pripojiť z opačného konca vlaku.

Privesenie služobného vozňa na koniec vlaku, za vozeň Bai.

Posun skončil, vlak je zoradený na spiatočnú cestu. Výletníci sa s ním môžu bezpečne vyfotiť.

Výrobný štítok bardotky prezrádza jej vek. Rok 1969 už mladšie generácie ani nezažili…

Vlak zoradený na spiatočnú cestu do Vrútok, kam pôjde už ako Osobitný Os 31482 ŽMSR. Za rušňom sú 2 vozne Baa-k, za nimi s bielym pruhom Bai

Zaujímavý služobný dvojosáčik D 6-0497 väčšinou odpočíva v depe. Vrútočania ho vytiahli prevetrať tak trochu aj preto, aby odhalili prípadné závady pred uvažovanou opravou.

Pohľad do vnútra vozňa D 6-0497 odhalí už obnovený interiér, skrášlený aj pridanými historickými tabuľkami.

Detail nástupných dverí vozňov Bai a Baa-k. Staršia generácia si ešte pamätá systém s trojitým patentom kľučky, zámky a červenej závory.

Kým som sa venoval foteniu, aktéri jazdy sa výdatne občerstvili. Uľanská stanica aspoň na čas ožila, rozvoňala vôňou grilovaného obeda.

Železničná stanica Uľanka zohrala dôležitú úlohu cez SNP, pri bojoch pancierových vlakov. To pripomína pamätná tabuľa na výpravnej budove. Vtedy sa ešte stanica aj obec volala Ulmanka, podľa mena zakladateľa obce, Ulmana. Stanica bola premenovaná v r. 1951, po premenovaní obce, ktorej nemecky znejúce meno zrejme niekomu nevyhovovalo. Dnes je už obec súčasťou Banskej Bystrice.

Na stanici je pekné súsošie sochára Jána Hučka, nazvané „Ústup do hôr“, zobrazujúce odchod povstalcov do lesov. Bolo odhalené v r. 1969, je teda rovnako staré ako vrútocký rušeň. Sochy z pieskovca sú realistické, realite zodpovedá aj ich orientácia, stúpajú Starohorskou dolinou. Zaujal ma kontrast odhodlaného výrazu mužských postáv, nesúcich raneného na nosidlách, oproti výrazu ženy s dieťaťom, ktorá sa obzerá späť a v tvári sa jej zračí strach…

Všetko dobré musí skončiť, aj výlet do hôr. Vlak odchádza zo stanice, v pozadí nad stanicou sa dvíha masív Krížnej, ktorým začína hôľny hrebeň Veľkej Fatry. Oblaky, ktoré sa nad ním pred odchodom vlaku zjavili, zohrajú samozrejme kľúčovú úlohu pri poslednej fotografii…

Vrútockých výletníkov som pri návrate zachytil na Uľanskom viadukte. Na fotografii vidno stúpanie trate, ktoré tu dosahuje 17,5 promile. Hoci mi počas celého pobytu vlaku slnko nemilosrdne pražilo rovno na hlavu, na tých pár sekúnd preletel ponad viadukt štandardný fotomrak. To už tak býva, keď sa človek príliš teší na nejaký záber…

Titulná fotografia: Žst. Uľanka s výletným vlakom Spolku výhrevne Vrútky

Fotografie © Peter Sládek