Váš železničný magazín
Registrovať sa

Rušňoparáda trochu inak

HistóriaReportáže 18.4.2018 20:01 Pavel Chomjak Zobrazené: 1911

Počas víkendu 14. a 15. apríla 2018 sa v košickom rušňovom depe uskutočnilo podujatie Rušňoparáda 2018. Železničným fanúšikom a aj širokej verejnosti je dobre známe skôr pod názvom Zobúdzanie Katky, teda prvým zakúrením v kotle parnej úzkorozchodnej lokomotívy U 36. 003 na začiatku sezóny spojené s výstavou železničných vozidiel a ďalšími atrakciami. Na tohtoročné, v poradí už osemnáste pokračovanie, pozývali organizátori prostredníctvom plagátu sľubujúc bohatý program tak v rušňovom depe, ako aj mimo neho v podobe jázd mimoriadnych vlakov v okolí Košíc.

Z ponuky usporiadateľov rušňoparády som si v rámci svojich možností zvolil fotografovanie historických vozidiel v Prešove a v traťovom úseku medzi železničnou stanicou Kysak a zastávkou Trebejov. Lenže ako to už na podobných „fotošialenstvách“ býva, nezostalo len pri dokumentovaní mimoriadnych vlakov, ale do hľadáčika sa dostali prakticky všetky vlaky, ktoré išli okolo. A doma počas triedenia a popisovania množstva snímok sporadicky vznikol nadpis  fotoreportáže, ktorej prehliadku práve začínate.

SOBOTA 14. apríla

Ráno po príchode na stanicu som zamieril na prvé nástupište, aby som sa porozhliadol, kde by mohli stáť a či už vôbec sú v Prešove plagátom prezentované vozidlá na jazdu nostalgického vlaku do Košíc. Po zdolaní schodov z podchodu stál konvoj rovno predo mnou a na celom peróne bolo ticho ako o polnoci. Ale tento zdanlivý kľud netrval dlho. Pred odchodom vlaku do Kysaku sa za účasti náhodných cestujúcich v blízkosti lokomotívy T 466.0254 ozval zvuk jej spaľovacieho motora, pričom pozornosti publika neušiel ani parný rušeň 477.013. V inej časti stanice mimo nástupíšť postávalo odstavené eso 363 .144, ktoré zaisťovalo trakciu pre dopravu muzeálnych vozidiel medzi Popradom a Prešovom.

 

Po príchode do Kysaku nasledoval peší presun k mostom ponad rieku Hornád, kde som mal naplánované fotografovať mimoriadne a ďalšie okoloidúce vlaky. Než som tam ale došiel, do stanice vchádzal  nový vectron ZSSK s vlakom R 604. Pôvodne som tento rýchlik z časových dôvodov nemal v pláne fotografovať, ale loko rady 383 som si nakoniec nenechal ujsť napriek tomu, že som nebol na najvhodnejšom mieste.  No ďalšej mašinke 383 sa pri rozbiehaní vlaku EN 443 už dostalo náležitej pozornosti.

 

Chôdzu k mostom príjemne spestrovali prechodiace nákladné vlaky, ktoré napriek tomu, že bola sobota, jazdili ako na objednávku. A samozrejme, nechýbali ani vlaky osobnej dopravy. Na nasledujúcich snímkach sú lokomotívy 131 008/007, 361 107 s Os 3451, 131 065/066 a z mosta cez Hornád vykukuje riadiaci vozeň 971 002 poschodovej súpravy smerujúcej do Prešova ako Os 8708.

 

Konečne nadišla chvíľa, kedy sa v diaľke na košickom zhlaví železničnej stanice Kysak objavila silueta očakávanej elektrickej motorovej jednotky EM 475.1045/1046 a svižne sa približovala. Žabotlama čoskoro prehrmela cez mohutný oceľový most a za niekoľko okamihov sa v ľavotočivom oblúku za zastávkou Trebejov vytratila z dohľadu. Príjemný zážitok o trinásť minút neskôr umocnil excelentný prejazd parnej lokomotívy 477.013 so súpravou mimoriadneho vlaku s postrkovým motorovým rušňom T 466.0254. Historické vozidlá po príchode do Košíc čakala prezentácia na rušňoparáde v depe a mňa po ich fotografickom zdokumentovaní cesta domov.

 

Príchod sobotňajšieho mimoriadneho parného vlaku z Košíc určoval cestovný poriadok na neskoré popoludnie, vlastne už na podvečer o 16.32 h. Po iné roky prichádzal papagáj na tomto vlaku do Prešova v opačnom postavení, teda zásobníkom uhlia vpred, resp. laicky povedané ako keby cúval. V Prešove personál so svojimi vozidlami nocoval a na druhý deň ráno opäť odviezol nostalgický vlak do Košíc, pri čom sa papagáj opäť ukázal v plnej kráse tak, ako každý očakával, teda komínom vpred. Tento rok však bola zmena, o ktorej bude reč neskôr. Na nasledujúcich siedmych zámeroch je zdokumentovaný príchod vlaku do Prešova, riadiaci pult rušňa T 466.0254, mazanie ložísk „pary“ 477.013, T 466.0254 po odstavení osobných vozňov a dve fotografie odchádzajúceho konvoja z Prešova s vlakovou mašinkou 363.144..

 

NEDEĽA 15. apríla

V sobotu som cestou na vlak pred Kysakom zistil, že po výrube drevín na násype trate sa dá fotografovať aj na dovtedy stromami husto zarastených miestach. Keďže na nedeľu dopoludnia bolo hlásené slnečné počasie a novo objavené „fotomiesta“ boli vhodné na zdokumentovanie ranných diaľkových vlakov, do Kysaku som cestoval osobákom idúcim o hodinu skôr ako v predchádzajúci deň. Počas presunu zo stanice k trati mi zapózovala už odstavená, ale po výkone ešte rušňovodičom obsadená rakaňa 182 072. V sobotu tento stroj so súpravou nových nákladných vozňov v Prešove prechádzal priamo okolo mňa, ale stál som v nesprávnu chvíľu na nesprávnom mieste.  Nejaké vážnejšie fotografovanie rakane v Kysaku však neprichádzalo do úvahy, aby som došiel včas tam, kam som mal namierené. Ale vo foťáku bol takpovediac prvý bonusový záber. Ako prvý vlak som v nedeľu mal možnosť vyfotografovať IC 510 s gorilkou 350 006, za ním išiel do Prešova nie veľmi esteticky pôsobiaci (rozumej posprejovaný a špinavý) pantograf 460 053/054 a sériu snímok z tohto miesta ukončil vectron 193 205 s vlakom RJ 1012 idúcim do Prahy. Deň sa začal nádejne.

 

Presunul som sa na lúku (kedysi obrábané pole) už v katastri obce Trebejov a očakával som návoz parnej lokomotívy 498.104 do Prešova, ktorá mala dopravovať mimoriadny vlak z metropoly Šariša do Košíc. Vďaka tomu, že konvoj buď meškal alebo bol zmenený cestovný poriadok jeho jazdy, bolo priam povinnosťou zhotoviť neplánované zábery. Albatrosa spolu s upraveným cisternovým vozňom do Prešova dotiahla gorila 350 001, ktorá mala na starosti pri spiatočnej ceste do Košíc dopravu požiarneho vlaku.

Vdychujúc vôňu dymu z parnej mašinky som pozoroval pasúce sa kone na lúke za traťou a rozmýšľal nad práve videným.  V diaľke sa však ozval známy zvuk píšťaly a čoskoro cez most prešiel osobný vlak 8709 do Košíc dopravovaný zelenožltým peršingom 163 107. Napadlo ma, ako dlho bude asi ešte trvať alebo koľko kilometrov ešte najazdí, než dostane počas väčšej opravy korporátny náter. O niekoľko minút za osobákom celkom solídnou  rýchlosťou okolo mňa prešiel nákladný vlak vedený dvojičkou rady 131. Podobne ako v sobotu bola frekvencia nákladných vlakov veľmi dobrá.

Po prechode nákladného vlaku padlo rozhodnutie na zmenu miesta, ale nerealizované, pretože neďaleko pred  zastávkou, ale z opačnej strany, sa opäť ozvala píšťala peršinga, takže na akékoľvek chodenie niekde inde už nebol čas. O niekoľko sekúnd sa spoza plota vynoril ďalší konvoj, resp. súpravový vlak, ktorý mal namierené do Margecian. Za elektrickým  rušňom 162 003 sa viezla parná mašinka 464.008 a tri roztomilé dvojnápravové vozne. Trať z nástupnej plošiny posledného vozňa sledovala vlaková čata.

 

 

Blížil sa čas, kedy mali ísť podľa cestovného poriadku ďalšie dva rýchliky. Najprv Trebejovom presvišťala 604-ka do Bratislavy s loko 383 102 a za niekoľko minút sa s malým meškaním objavila v novom šate gorila 350.014 pri vedení nočného vlaku EN 443 z Prahy do Humenného. Na konci súpravy boli zaradené dva autovozne.

Blížila sa chvíľa, kedy mal prechodiť Trebejovom prvý historický vlak tohto dňa a to elektrická motorová jednotka EM 475.1045/1046. Záujemcovia o cestovanie v žabotlame mohli túto možnosť využiť na trase Košice – Malá Lodina – Košice. Oku lahodiaca súprava sa elegantne vynorila z oblúka, prešla zastávkou a opäť sa stratila za mostom pred železničnou stanicou Kysak. O tri minúty neskôr ma čakalo ďalšie prekvapenie v podobe banána 150.213 vo firemnom nátere, ktorý v sobotu a v nedeľu odviezol niekoľko pravidelných osobných vlakov medzi Košicami a Popradom. Na zábere v tejto reportáži brzdí 213-ka s osobným vlakom 3451 do zastávky Trebejov. Po odchode osobáka nastala medzi jazdami vlakov v obidvoch smeroch menšia prestávka. Prerušila ju dvojička 131 071/072 s vlakom dopravujúcim železnú rudu, za ktorým o čosi neskôr išiel ďalší nákladný vlak, opäť vedený dvojičkou.. V Kysaku mi takmer ušiel peršing 162 003 vracajúci sa z Margecian do Košíc a pred návratom do Trebejova som v záreze na košickom zhlaví vyčkal na odchod regionálneho rýchlika 767 dopravovaného rušňom 350 015.

 

Ako som už naznačil, záver môjho príjemne prežitého dopoludnia sa uskutočnil v zastávke Trebejov, kde som ale už nebol sám ako doposiaľ. Prítomnosť fotografov bola pomerne hojná a naozaj medzinárodná. Okrem chalanov z Čiech a Slovenska do Trebejova zavítal aj fanúšik parných lokomotív z Rakúska. Náhodné stretnutia so známymi z podobných akcií sú vždy príjemné a ani tento krát to nebolo inak. Pri rannom stretnutí s kamarátom z Českej Třebovej sme ešte realizovali každý svoj plán, ale záver dopoludnia sme už strávili spoločne.

Najprv sme fotograficky zaznamenali prechod žabotlamy EM 475.1045/1046 smerujúcej do Košíc. Ešte sme ani „nestrávili“ predchádzajúce chvíle a už sa na nás z opačnej strany valila gorilka 350.014 s rýchlikom 606 do Bratislavy. Ďalší vlak zamestnávajúci  naše fotoaparáty bol osobák 7813 idúci z Popradu do Košíc, ktorému trakciu zabezpečoval peršing 163 106.  A sedem minút po odchode osobného vlaku 7813 sa okolo nás prehnal prvý vectron ZSSK 383 101, ktorý viedol vlak IC 521.

A prichádzalo finále! Na obzore nad Kysakom sa objavil dym – neklamný znak toho, že sa v železničnej stanici dáva do pohybu vlak, ktorému pohyb zaisťuje parná lokomotíva. Najprv sa v príjemnom slnečnom svetle predstavil albatros 498.104 s mimoriadnym vlakom z Prešova a krátko na to, ale už pod mrakom, prešiel zastávkou historický parný vlak z Margecian v čele s lokomotívou 464.008. Ako tretí v poradí išiel požiarny vlak : gorila 350 001 s cisternou.

Plán rušňoparády sa naplnil a bolo načase pobrať sa domov. Čakať takmer trištvrte hodiny na vlak v Trebejove sa nám nechcelo a tak sme sa do Kysaku vydali pešo, veď je to len malá vzdialenosť. Cestou sme si opäť vyfotografovali už opustenú rakaňu 182 072. Nízka oblačnosť umožnila zhotoviť snímok lokomotívy s vodným žeriavom, ktorý tak vhodne doplnil atmosféru dňa. Stretnutie s kolegom Pavlom sme oslávili výborným čapovaným zlatistým Šarišom, ktorý po podanom fotografickom výkone chutil znamenite. Na záver pred rozlúčkou sme ešte spoločne zvečnili jeden z najnovších prírastkov do flotily rušňov ZSSK a.s. vectron 383 104 pred zastavením s vlakom R 601 v Kysaku.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

 

Počasie cez víkend prialo, akcia sa vydarila a ako ste na snímkach videli, rušňoparáda na trati má najlepšiu príchuť, ak je okorenená jazdami parných lokomotív. V každom prípade organizátorom Rušňoparády 2018, ale hlavne všetkým ľuďom za starostlivosť o železničné historické vozidlá  a ich prezentáciu verejnosti patrí veľké  ĎAKUJEME!

Text a foto: Pavel Chomjak

Pridajte sa do diskusie!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Zadajte správnu hodnotu *