História

Prvý diel sme opustili v máji 1993, kedy bola na svete prvá generálna oprava bobiny 140.057. V rokoch 1993 až 1995 prešlo ŽOS-kou vo Vrútkach a dostalo generálnu opravu spolu 16 rušňov 140 vrátane určitých modernizácií a tiež nového PUR laku v pôvodných farbách. Rozdielna bola väčšia vzdialenosť zelených pruhov medzi oknami. Generálna oprava mala zaistiť prevádzky schopnosť na ďalších desať rokov. V prvom roku dostalo opravu EH osem bobín (140.057, 099, 059, 064, 079, 068, 042 a 087), v roku 1994 ďalších sedem rušňov (140. 052, 097, 074, 045, 062, 058 a 067) a ako posledná v roku 1995 bobina 140.076. Krátko pred tým, ako mala byť do dielní pristavená stá vyrobená bobina 140.100, bolo rozhodnuté o dodávke nových rušňov 163.101 až 111 do košického depa a zároveň bolo zastavené pristavovanie bobín do generálnych opráv.

Pred šesťdesiatimi rokmi bola v plnom prúde výroba dnes už legendárnych elektrických rušňov na napätie 3 000 V, ktorých radové označenie podľa Ing. Kryšpína bolo E499.0. Usporiadanie pojazdu B´o B´o im prinieslo populárnu prezývku - „bobiny“. Bobiny boli a sú mi bližšie ako iné elektrické rušne a tak počas dovoleniek od leta 1984 vo Vysokých Tatrách som neľutoval odkrojiť si malú časť času zo spoločných rodinných najmä letných výletov alebo zimných lyžovačiek na ich fotografovanie či už priamo na Štrbe alebo Poprade, ale i na ďalších miestach prvého hlavného ťahu. Neskoršie i v ich nových pôsobiskách vo východnej časti republiky.

Pred štvrťstoročím ešte v spoločnom štáte sa uskutočnila do tej doby svojím rozsahom nevídaná akcia osláv 150. výročia príchodu prvého vlaku na územie vtedajšieho Československa. Akcia to bola veľkolepá, prebehla počas štyroch víkendov v mesiaci júl. Nechcem na tomto mieste prezentovať fotografie z kavalkády alebo unavovať číslami a počtom rušňov, ktoré sa na nej a na výstave v areáli brnenského výstaviska ako aj břeclavskej stanice a depa zúčastnili.

Prvá časť seriálu končila na popradskej stanici fotografiou konvoja historických vozidiel z výstavy v Košiciach a Poprade smerujúceho do Vrútok a ďalej do Bratislavy. Druhý diel je spomienkou na ústredné oslavy v mieste príchodu prvého vlaku.

V júni minulého roku som sľúbil viacdielnu reportáž, akési retro zo všetkých stretnutí historických železničných vozidiel za posledných 15 rokov na starom depe Bratislava východ. Lenže osud mi akosi zamiešal karty trocha inakšie, ako som si plánoval.... Pobyt v nemocnici a vzápätí na liečení a od manželky striktný zákaz dlhšieho pobytu za počítačom spôsobili viac ako želateľné oddialenie týchto reportáži. Spracovanie dnes ide síce pomalšie, ale predsa sa nakoniec dopracovávam k vytúženému cieľu.

Po viac ako štvrťročnom pôste sa fanúšikovia dočkali prvého parného vlaku vypraveného pri príležitosti zahájenia múzejnej sezóny 2013. Celú akciu pripravili v spolupráci: Železnice Slovenskej republiky, Múzejno-dokumentačné centrum, Klub priateľov histórie železničnej dopravy Bratislava, Občianske združenie Vláčikovo, Albatrosklub Bratislava a Klub železničnej nostalgie Bratislava východ.

Všetkým obdivovateľom oblých tvarov jednotiek EMU89.0 / 420.95., tak typických práve pre šesťdesiate roky, kedy tieto legendy vznikali, a boli súputnikmi legendárnych autobusov Škoda 706 RTO a Š11, trolejbusov Škoda 9Tr a T11 a samozrejme nesmrteľných električiek Tatra T3, a samozrejme aj motorových vozňov M240.0 (dnes 820) a M286.0 a 1 (dnes 850 a 851), si dovoľujem ponúknuť virtuálnu jazdu po tatranských elektrických železniciach. Ako inak - legendárnymi tatrovkami EMU89.0, resp. 420.95. Pocestujeme tak v zimnom období plného snehu ako i v lete, ale aj na jeseň, a to v časovom horizonte necelých dvoch desaťročí, v období rokov 1984 až 2002, kedy už definitívne dopravu od obľúbených "tatroviek" prevzali zatiaľ zaznávané "tetrapaky" 425.9. Touto reportážnou spomienkou sa vrátime do Vysokých Tatier v čase pred novembrom 2004, do jej krásnej prírody, ktorá ešte nie je zničená víchricou a z následkov ktorej sa bude tatranská príroda spamätávať ešte dlho.

Názov tejto webovej stránky Railpage je zložený z dvoch slov. Rail v preklade znamená koľaj a page zasa stránku, spolu to možno chápať niečo ako stránku o železniciach, teda o koľajovej doprave. Mestská doprava, ktorá je tiež prevádzkovaná na koľajach, má svoju inú stránku, takže teda môžme spresniť, že ide o dopravu železničnú. Železničná doprava sa ale prevádzkuje na dráhe a podľa Zákona o dráhach sa dráhy delia na koľajové, trolejbusové a lanové. Lanové dráhy, myslím tým práve tie visuté, o ktorých je táto reportáž, sú neoddeliteľnou súčasťou dopravy osôb vo Vysokých Tatrách. Spracovanie reportáže mi prišlo v septembri na um počas dovolenky v Tatrách v okamihu, kedy som navštívil Tatranskú Lomnicu a šiel som sa pozrieť na objekty lanovky.