Retro Expresom po Slovensku, mojím objektívom

DEŇ 1

Čakal ma skorý ranný budíček v hoteli v Olomouci. Po rannej rutine som sa vybral na olomoucké hlavní nádraží, kde už bol pri prvom nástupišti pristavený vlak, v ktorom som strávil nasledujúce tri dni.

Po nástupe, zoznámení sa so spolucestujúcimi a nájdení svojho kupéčka vo vozni Bc sme sa o 6:21 pohli. Na nasledujúcej fotke prechádzame oblúkom medzi odb. Dlouhonice a ŽST Přerov.

Po hodinke a pol sme zastavili v ŽST Blažovice, kde nás čakala prvá úvrať. Do čela vlaku sa postavila od tejto stanice Bardotka 751.131.

Ďalšie zastavenie nás čakalo v ŽST Bzenec z dopravných dôvodov. Počas pobytu v tejto stanici vykuklo slniečko a tak vznikla ďalšia fotka.

Ďalšie zastavenie nás čakalo až na území Slovenskej republiky, konkrétne vo Vrbovciach. Po rýchlej výmene vlakových čiat sme pokračovali Myjavskou štrekou do stanice Poriadie, kde sme sa križovali s osobným vlakom.

Pokračovali sme ďalej, až sme sa dostali na koridor. Po prejazde stanicou Nové Mesto nad Váhom sme prešli tunel Turecký vrch a chvíľu na to sme sa ocitli v Trenčíne, kde nás čakala ďalšia úvrať.

Po odpojení z koridoru prechádzame Trenčiansku Turnú, Mníchovu Lehotu a v Bánovciach nad Bebravou míňame manipulačný vlak do Trenčianskej Teplej.

Dve stanice ďalej, v Chynoranoch, nás čakala ďalšia úvrať. Z pôvodného pobytu 36 minút sa stal 5 minútový a tak nebol čas ani na fotku. Museli sme rýchlo opustiť stanicu nech nezdržíme v Žabokrekoch osobný vlak do Nitry. Po krátkej jazde zo Žabokrekov sme zastavili v Oslanoch, kde sme sa križovali s REXom do Bratislavy.

Prievidza. V tejto stanici sme odpojili Bardotku 751.236, ktorá zobrala z depa služobný vozeň Prievidzského Parostrojného Spolku a zvyšok pokračoval, po nevyužívanej trati, do Nitrianskeho Pravna. Tam nás čakala ďalšia úvrať, po ktorej sme pokračovali naspäť do Prievidze.

V Prievidzi sa Bardotka 751.236 napojila aj so služobným vozňom na súpravu a na príprahové HKV preposunovala 751.131. Pokračovali sme cez Handlovú do Hornej Štubne, kde sme pustili pred nás osobný vlak.

Po krátkej pauze a riešení technických problémov na 236-tke sme sa pohli a popri strede Európy v Kremnických Baniach sme prešli do Hronskej Dúbravy, kde nás čakala výmena rušňov. Obe Bradotky aj so služobným vozňom sa s nami rozlúčili, z dôvodu prechodnosti po trati do Banskej Štiavnice, a odišli do zvolenského depa a na našu súpravu sa napojil Somár 736.019.

Somár nás dotiahol po trati mládeže do Banskej Štiavnice. Bol za nami náročný deň a tak sme sa vybrali už iba na večeru a nákup do mesta a nastal čas ísť spať pred ďalším náročným dňom.

DEŇ 2

Krátko po piatej hodine rannej nás prebudil rachot štiavnického motoráku. Bol čas sa naraňajkovať, poskladať kupé do denného stavu a pripraviť sa na jazdu.

Niečo po siedmej sme sa vybrali na spiatočnú cestu po trati mládeže do Hronskej Dúbravy a následne do Zvolena na nákladnú stanicu.

Vo Zvolene sme vymenili Somára za naše Bardotky 751.131 a 751.236 a pokračovali sme bez zastavenia až do Košíc.

V Košiciach prebehlo dozbrojenie vody do vozňov v depe a my sme sa vybrali na nákup a obed. Dóm sv. Alžbety odbil 16 hodín a vyrazili smer Humenné a Medzilaborce. V stanici Strážske sme križovali s REXom do Košíc a tak bol čas na rýchlu fotku.

V Humennom bol čas upratať súpravu tak sme s tímom dobrovoľníkov pozametali, poumývali okná, povynášali koše, atď. Čakali sme na skončenie výluky na trati smer Medzilaborce a keď sa rozsvietila návesť ,,Voľno“ na návestidle, vyrazili sme. Tesne pred vjazdom do Medzilaboriec sme mali krátku, nevynútenú (signálom ,,Stoj“), fotozastávku.

Po príchode sme obsadili miestnu staničnú krčmu, kde sme si poriadne zaspievali a potom nastal čas ísť spať.

DEŇ 3

Po rannej káve sme vyrazili na otočku do Lupkowa.

Po návrate do Medzilaboriec sme pokračovali, až na zastavenia z dopravných dôvodov, bez prestávky do Čierneho nad Topľou, kde vznikla nasledujúca fotka.

Ďalšie zastavenie bolo v krajskom meste – Prešove. Pobyt sa nám predĺžil na 30 minút tak sme mohli urobiť zopár záberov.

Tretí a pre mňa aj posledný deň jazdy sa blížil ku koncu. Z Prešova sme išli do Margecian kde sme spravili úvrať a pokračovali na trať 173. Prvá fotografia vznikla kúsok za zastávkou Tretí Hámor a druhá v známom oblúku za zastávkou Stratená.

V stanici Dobšinská Ľadová Jaskyňa som sa musel z osobných dôvodov odpojiť a tak som tam ukončil svoju púť.

Ďakujem všetkým za prečítanie reportu. No

Veľká vďaka patrí tiež všetkým organizátorom a dobrovoľníkom, bez ktorých by táto jazda ani nebola.