RENDEZ 1998 – 2013, časť 1.

V júni minulého roku som sľúbil viacdielnu reportáž, akési retro zo všetkých stretnutí historických železničných vozidiel za posledných 15 rokov na starom depe Bratislava východ. Lenže osud mi akosi zamiešal karty trocha inakšie, ako som si plánoval…. Pobyt v nemocnici a vzápätí na liečení a od manželky striktný zákaz dlhšieho pobytu za počítačom spôsobili viac ako želateľné oddialenie týchto reportáži. Spracovanie dnes ide síce pomalšie, ale predsa sa nakoniec dopracovávam k vytúženému cieľu.

Prezentovali sa na nej niektoré rušne, ktoré sa na Slovensku objavili len pri tejto príležitosti, iné sme mohli na nasledujúcich stretnutiach historických vozidiel na Rendezi v ďalších rokoch vidieť opätovne. Akcia na rozdiel od výstavy v Leopoldove bola dvojdňová, konala sa v sobotu 11. a nedeľu 12. septembra.

Druhá polovina roku 1993 bolo obdobie, kedy som postupne prešiel z čiernobielej fotografie na farebnú, no na tejto akcii som fotografoval naposledy na obe záznamové média. Viac pre istotu ako pre potrebu.

Rakúske železnice predstavili Dávida a Goliáša – zeleného Licaona a čiernu „hrbaňu“ 310.23, obe lokomotívy samozrejme v prevádzkovom stave, ale tiež historický elektrický rušeň radu 1080.011 a najmä pre Bratislavu významná bola súprava tzv. preßburgerbahnu zložená z elektrického rušňa 1072.01, pôvodného označenia Ewp 1 (Graz/AEG 1331/1913), rekonštruovaného na prelome rokov 1959 a 1960 do súčasnej podoby a troch vozňov – C4iph 42 900 (pôvodné označenie BCah 1208), C4iph 42 903 (ex Cah 1501) a C4ih 42 950 (ex BCah 1201). Prvé dva vozne pochádzajú z roku 1916 od výrobcu Waggonfabrik in Stauding, tretí z roku 1912 bol vyrobený vo vagónke baróna Františka Ringhoffera v Prahe na Smíchove. Elektrický rušeň Ewp 1 premával na medzimestskom úseku Gross Schwechat – Kopčany napájanom striedavým napätím 15 kV, 16 ⅔ Hz, vagóny boli naopak bežným hosťom v Bratislave.

Dopravu návštevníkov výstavy z hlavnej bratislavskej stanice do depa zabezpečoval „parný pantograf“ tvorený na jednej strane rušňom 310.433 a na druhom konci bol rakúsky zelený Licaon. Pri 5. nástupišti stojí vláčik do depa pripravený na odchod.

Očarujúci lokálkový vláčik je asi v polovici cesty medzi hlavnou stanicou a rušňovým depom.

Na druhom konci „parného pantografu“ bol zeleno-čierny Licaon zo stajne rakúskych múzejných parných rušňov. Ak sa dobre pamätám, tak to bola prvá a súčasne aj posledná návšteva tohto rušňa v Bratislave.

Na hlavnej stanici stojí jediný zelený rušeň radu 475.1142 s vlakom do depa , napravo od neho vykukuje rušeň 301.443.

V depe vozila návštevníkov prototypová rosnička 710.001 v novom zelenom kabáte s krémovými pruhmi podľa pôvodného vzoru po vyrobení. Vľavo od nej vidíme ako prišiel „pendel“ z hlavnej stanice. Píše sa rok 1993 a tak väčšina rušňov nosí ešte kabáty v unifikovanom nátere podľa jednotlivých trakcií, ktorý zjednocuje žltý 60-cm pás okolo celej karosérie. Zmena nastane až o dva roky neskoršie, ale ani tento náter zväčša pôvodný podľa jednotlivých radov nebude definitívny a nastúpi ďalší korporátny náter ZSSK, zatiaľ čo nákladná spoločnosť si stále bude zachovávať nátery pôvodné.

Veľmi zaujímavým exponátom bol rakúsky historický rušeň 1080.011, ktorý je dosť podobný československým strojom z tridsiatych rokov. Rovnako ani tento elektrický rušeň sme už v Bratislave neskôr nevideli.

Z točne vidíme zľava už spomínaný maďarský rušeň čísla 204, vedľa neho stojí ďalší maďarský stroj radu 375.562 a za ním český rušeň 423.041 a úplne napravo najvýkonnejší rušeň 556.036.

Pri pohľade mierne doprava v susedstve legendárnej „bobiny“ E499.0001 stoja ďalšie dva maďarské historické parné rušne – čierny radu 424.287 a zeleno-čierny 109.109.

Za krásnou 375.562 stojí albatros 498.106, ktorý vytvoril rýchlostný rekord parných lokomotív práve v čase, kedy bol domácim v tomto rušňovom depe. Na točni sa práve predvádza ostravská 423.041.

Prvú remotorizáciu pielstika na dvojmotorový typ realizovalo lokomotívne depo Brno, nové motory boli vstavané pod pôvodné kapoty, rovnako ako aj pri druhom zeleno-bielehom prototype. Pre ďalšie prestavby sa použili už len rám a podvozky, nadstavba bola nová. Podobne sa v období rokov 1998 až 2009 modernizovali aj na Slovensku pielstiky na rad 736, resp. 736.1.

V nedeľu na poludnie pri návrate zvláštneho parného vlaku z rakúskeho Gänzendorfu predviedli rušne 475.196 a 310.23 v úseku z Devínskej Novej Vsi na hlavnú stanicu na Slovensku prvýkrát paralelnú jazdu. Takto oba rušne krátko pred vjazdom do tunela zachytil fotoaparát s farebným filmom.

A takto vyzerali oba rušne z opačnej strany trati, tentoraz v čiernobielom podaní.

„Hrbaňa“ 310.23, vrcholné dielo známeho rakúskeho konštruktéra Karla Gölsdorfa, je fascinujúca a tak som využil aj túto príležitosť ju odfotiť pri príchode do depa.

Predvádzanie rušňov na točni sme videli na Slovensku asi prvýkrát, ale bolo veľmi úspešné a tak v nasledujúcich rokoch sa stalo na veľkých akciách samozrejmosťou. Zelený rušeň pražského Technického múzea mal na točni úspech nie len pre svojou netradičnú zelenú farbu.

Za točňou sa zišli vedľa seba predstavitelia vrcholov konštrukčných škôl parných rušňov – špičku československej zastupuje jedničkový „albatros“ 498.106, vrcholom rakúskej školy predstavovanej Karlom Gölsdorfom je o päťdesiat rokov staršia „hrbaňa“ 310.23.

Staršie prevedenia rušňov 424 MÁV sme poznali z prevádzky v okolí Bratislavy a tiež jazdili aj v Čechách.

Nezadržateľne sa približoval veľmi významný medzník v živote slovenských železníc – 150. výročie príchodu prvého parného vlaku na územie Slovenska, ktoré pripadalo na 20. august 1998. To bola obrovská výzva pre MDC na prípravu a zorganizovanie veľkolepej akcie, aká nemala doteraz na Slovensku obdobu. Rozbehla sa renovácia tých najhodnotnejších exponátov z radov hnacích vozidiel a osobných vozňov s cieľom uviesť ich do prevádzkového stavu, a súčasne tiež revitalizácia bezútešne zanedbaného priestoru starého depa Bratislava východ ako základného pracoviska MDC.

Oslavy boli rozložené do niekoľkých miest nesporne spojených s tradíciou železničnej dopravy s vyvrcholením osláv v Bratislave, kam prišiel prvý vlak ťahaný rušňom Bihár dňa 20. augusta.1848.

V svojich reportážach používam výlučne vlastné fotografie, ale túto reportáž som s radosťou doplnil veľmi peknými fotografiami Michala Borského, ktorými som nie len že zaplnil môj „prázdny“ priestor jázd zvláštnych parných vlakov v okolí Trenčína, tratí v okolí Harmanca a Hornej Štubne a najmä v okolí Zvolena, ale taktiež vhodne doplnil moje fotky z centrálnych osláv v Bratislave.

Vrútocké „sergeje“ 781.312 a vlakový T679.1168 vchádzajú s nákladným vlakom smerujúcim z Vrútok do Banskej Bystrice, do stanice Harmanec jaskyňa. Foto: M. Borský.

Z opačnej strany od Bystrice prichádzajú zasa dva „pomaranče“ s ďalším nákladným vlakom, v čele ktorého je T678.0012, vlakový je T679.019. Foto: M. Borský.

V Harmanci došlo k výmene rušňov a tak do Bystrice pokračoval „Sergej“ 781.312 so zvolenským „pomarančom“ T678.0012. Rovnako ako červený Sergej, tak i oranžovo krémový pomaranč sa veľmi pekne vynímajú oproti svetlému skalnému masívu nad stanicou. Foto: M. Borský.

Do Vrútok na príprahu deviatkového pomaranča sa vracal sergej T679.1168, ktorých objektív fotoaparátu Michala Borského zachytil na traťovom úseku medzi stanicami Harmanec jaskyňa a Čremošné. Foto: M. Borský.

Z Trenčína do vrútockého depa bol vypravený vlak v čele so šľachtičnou 475.196, ktorý objektív fotoaparátu Michala Borského zachytil v sobotu 8. augusta pri výjazde z Trenčína so siluetou tamojšieho hradu.

Skvostným a unikátnym exponátom bol renovovaný modrý šíp M274.004 a opravený prívesný vozeň Calm 5-0038. Nepredvídaná závada na generátore, ktorá vznikla tesne pred oslavami, nedala vyniknúť nádhernému brumlaniu pôvodného spaľovacieho motora. Ten si mohli vychutnať fanúšikovia až neskoršie po oprave generátora. Súpravu zo Žiliny do Vrútok tak neplánovane ťahal motorový vozeň 830.161.

Za točňou pózujú prevádzkové motorové vozne, v pôvodných náteroch 810.600, 830.237 a 811.007, 820.039 mala spodné plenty čiastočne krémovej farby a 850.045 zasa v špecifickom nátere „harlekýn“.

Časť vystavených motorových rušňov – zľava rosnička 710.041, za ňou stojí 701.002, vedľa veľký hektor 721.059 a za ním malý hektor 720.073, vedľa karkulka 726.082 a za ňou 725.057, favorit 731, a za ním pielstick 735.256.

Michal Borský odfotografoval neďaleko Príboviec v sobotu 8. augusta v plnej jazde šľachtičnú 475.196 pri ceste do Zvolena….

… a o krátky čas v mieste bývalého hradla Kremenisko, známeho fotomiesta na tejto krásnej trati, ktoré pred 14 rokmi bolo neuveriteľne železnične krásne. Foto: M. Borský.

Historický vlak zo Zvolena do Banskej Bystrice s albatrosom 498.104 zachytil objektív Michala Borského v sobotu 8. augusta na traťovom úseku medzi stanicami Čremošné a Horná Štubňa obec.

V nedeľu 9. augusta Michal Borský vyfotografoval albatrosa pri Úľanke. Foto: M. Borský.

Krásne prostredie so zvolenským zámkom kazí zanedbaný priestor s burinou pri vjazde do rušňového depa. Na fotografii Michala Borského odchádza šľachtičná 475.196 v nedeľu 9. augusta zo Zvolena do Vrútok. Foto: M. Borský.

Súprava mimoriadneho vlaku v čele s 331.037 a rovnako čerstvo opravenými dvojnápravovými vozňami vychádza zo zvolenskej nákladnej stanice.

„Parný pantograf“ s rušňami 331.037 a 422.0108 smerujúci do Sliača, Vlkanovej a Banskej Bystrice, zastavuje na zastávke Zvolen mesto. Foto: M. Borský.

Keď si odmyslíme modernú komunikáciu na ľavej strane fotografie a súčasnú tabuľu s názvom zastávky, môžme sa so zažmúrenými očami preniesť do atmosféry prvej republiky. Foto: M. Borský.

Dvoma fotografiami toho istého autora sa prenesieme do miestneho rušňového depa, kde si pripomenieme dva historické motorové rušne – Nohabku M61.004, ktorá reprezentovala na výstave maďarské železnice a sergeja 781.312. Foto: M. Borský.

Keby som mal len jedno miesto pre spomienkové foto z výstavy vo zvolenskom depe, tak určite zaradím túto nádhernú síglovku označenú pôvodným číslom 269 vyrobenú v roku 1872 a s neskorším radovým označením 335.095 MÁV. Možno pripomenúť, že aj 269-tka bola neskoršie súčasťou tzv. 100 ročného vlaku MÁV. Foto: M. Borský.

Z Popradu boli vypravené vlaky dva. Prvý so šľachtičnou 475.196 do Košíc a druhý po miestnej trati s 331.037 do Kežmarku. Pre väčšiu atraktivitu boli vlaky vypravené súčasne.

Z Košíc do Popradu šiel zvláštny vlak v čele s jedničkovým albatrosom 498.104, ktorý objektív fotoaparátu zachytil pri vjazde do zastávky Gánovce.

Mini výstava hnacích vozidiel na košickej stanici. V čele jedného radu pózuje okuliarnik 754.070, už v novom nátere uplatňovanom ŽSR od roku 1995.

Pre mňa bola najatraktívnejším exponátom v Košiciach práve rosnička 710.006 v zeleno-krémovom nátere veľmi podobnom náteru pôvodnému, žiaľ nie je len ona doslova natlačená medzi ostatné vystavené rušne.

V Margecanoch zachytávam odchod šľachtičnej 475.196 späť do Popradu.

Z Margecian sa presúvam do Kysaku, aby som vyfotografoval odchod albatrosa do cieľovej stanice Košice.

Zvláštne jazdy s Kométou č. 22 a prívesným letným vozom č. 12 sa uskutočnili medzi stanicami Poprad a Veľký Slavkov.

V popradskom depe boli historické a prevádzkové vozidlá normálneho rozchodu sústredené na dvoch koľajach, vpredu stoja ešte neprevádzkový papagáj 477.013, za ním 433.023 a pomaranč T679.019, na vedľajšej koľaji motorový vozeň „hurvínek“ M131.1053, za ním ťapka 721.127 a favorit 731.038.

Vozidlá úzkeho rozchodu boli sústredené na koľajách TEŽky – veľmi zaujala vzhľadovo opravená s novým náterom „električka“ EMU 48.001 (pôvodné označenie 7 TEVD, Ringhoffer/Škoda 1930) v podobe po rekonštrukcii zo začiatku šesťdesiatych rokoch.

„Maďarka“ 331.037 pred chvíľou prišla z Kežmarku. Objektív fotoaparátu ju zachytil po vystúpení cestujúcich ako odchádza do popradského depa.

Posledná fotografia prvej časti ukazuje dvojičku 131.014/013 s konvojom historických vozidiel krátko pred odchodom v Poprade, ktorý smeruje na ústredné oslavy 150. rokov železníc na Slovensku, ktoré sa budú konať o týždeň v mieste príchodu prvého vlaku na územie Slovenska, do Bratislavy. Ďalšie vozidlá sa ku konvoju pripoja vo Vrútkach.