Váš železničný portál
Registrovať sa

„Pomaranče“ pod Tatrami

História 22.2.2012 18:40 M262.061 Zobrazené: 4252

V druhej polovici minulého roka uplynulo už dvadsať rokov od zrušení prvých dvoch rušňov radu T678.0 v rušňovom depe v Poprade. A zároveň i päťdesiat rokov od vykonania TBS druhého prototypu T678.002 ako prvého svojho radu.

Nasledujúca reportáž si nekladie za cieľ detailne mapovať prevádzku týchto nádherných legendárnych rušňov so stojatým osemvalcovým motorom s charakteristickým nezameniteľným zvukom v podtatranskom depe. V rámci rodinných letných alebo zimných dovoleniek vo Vysokých Tatrách som určitú časť dovolenky trávil v spoločnosti fotoaparátu popri železnici a tak tu predkladám pohľad cez objektív môjho fotoaparátu na ich prevádzku v tejto oblasti.

V podtatranskom depe bolo spolu päť týchto rušňov. V poslednom období ich prevádzky bol turnusovaný len jeden stroj a to na vozbu pracovného vlaku OTV nazývaný „Jerevan“. Ostatné boli využívané na pracovné vlaky alebo pri napäťových výlukách a v zimnom období po snehovej nádielke jazdili so snehovou frézou, spočiatku sa však zúčastňovali aj na vozbe nákladných vlakov smerom na Plaveč.

Prvý „pomaranč“, ktorý som vyfotografoval, bol stroj T678.0016 (ČKD 5650/1964, prevzatý dňa 4.6.1964). Zhodou okolností to bol aj prvý stroj, ktorý sa do podtatranského depa dostal 2. júna 1978 natrvalo a to z Prešova.


„Pomaranč“ T678.0016 hravo 15. apríla 1985 zdoláva s pracovným vlakom OTV „Jerevan“ stúpanie pred Štrbou.

Druhým pomarančom, s ktorým som sa stretol pri fotografovaní, bol stroj T678.0004 (ČKD 5638/1962, prevzatý 2.11.1962) a to prakticky až po ďalších dvoch rokoch. Do Popradu prišiel ako druhý stroj svojho radu 10.9.1979 a to po násilnom poškodení v Družstevnej pri Hornáde, keď patril depu Spišská Nová Ves. Tu bol opravený a už tu zostal natrvalo.


Rušeň T678.0004 vchádza v apríli 1987 s pracovným vlakom do Štrby.

Tretí preplňovaný osemvalec, s ktorý som pri fotografoval, bol druhý prototyp T678.0002 (ČKD 5074/1961, prevzatý dňa 4.12.1961). Nula dvojka do popradského depa prišla naopak ako posledná 15. novembra 1985 zo susednej Spišskej Novej Vsi.


Súprava pracovného vlaku OTV v čele s T678.0002 prechádza stanicou Štrba v auguste 1987.

V auguste 1987 som v depe zastihol ďalší rušeň T678.0009 (ČKD 5643/1962, prevzatý dňa 4.1.1963). Do Popradu bola deviatka na trvalo predisponovaná z Prešova 7. decembra 1980 ako tretí v poradí. Keď som urobil túto fotografiu som netušil, že tento stroj bude mojím najfotografovanejším osemvalcom z pod Tatier.


Rušeň T678.0009 v auguste 1988 v popradskom depe čaká na údržbu alebo odstránenie závady alebo možná má už tento úkon za sebou, za ním v hale je niektorý z popradských vozňov M240.0.


T678.0009 na príprahu osobného vlaku EOs 1532 s vlakovou bobinou E499.0079 pri napäťovej výluke v úseku z Popradu do Štrby. Bobina už nesie skúšobne unifikovaný zelený náter so 60 cm žltým pásom. Poprad, 2. marca 1988.


Ten istý záber ešte raz vo farbe.


Vlak sa rozbieha, o chvíľu je tu koniec nástupišťa a začiatok stúpania a tak je nutné sa poriadne rozbehnúť…. .

Predposledným „pomarančom“, ktorého sa stal Poprad trvalým domovom, bol stroj T678.0014 (ČKD 5648/1964, prevzatý dňa 5. 2.1983) a rovnako ako T678.0009 do Poradu došiel z Prešova. Odfotografovať sa mi podarilo po necelých dvoch rokoch po nula deviatke, 21. februára 1990 na Štrbe, v spoločnosti šesťnápravového elektrického rušňa.E669.3001.

V dňoch 20. a 21. októbra 1989 sa konali v Poprade oslavy sto rokov trati do Kežmarku a zároveň sto rokov popradského depa. K tejto príležitosti bol pracovníkmi depa u pomaranča 016 obnovený jeho pôvodný oranžový náter so sivou strechou. Označenie rušňa na čelách bolo už podľa novej normy. Ostatné stroje okrem 014-tky mali na čelách stále Krišpínove číslo. Bočné presvietené čísla malo všetkých päť rušňov pôvodné až do svojho vyradenia.

S „Jerevanom“ 23. februára 1989 vychádza zo Štrby T678.0016 ešte v celočervenom nátere s 30-cm žltým pruhom na čele.


Šestnástka na výstave vozidiel nových trakcií v popradskom depe v oranžovom nátere nesie dočasne označenie 775.016-9.

V pondelok 19. februára 1990 za krásneho slnečného zimného dňa sa konala na úseku z Popradu do Štrby ďalšia z mnohých napäťových výluk. Osobný vlak 1532 v čele s vlakovou lokomotívou E499.0083 odviezol z Popradu do Štrby ako ináč než pomaranč.

Osobný vlak 1532 s príprahovým pomarančom T678.0009 krátko pred odjazdom z Popradu. Škoda, že fotografia nemôže ponúknuť aj zvukový koncert netlmeného stojatého preplňovaného osemvalca počas jazdy po štrbskej rampe.


Súprava vlaku EOs 1532 po príchode na Štrbu.


Cé-nula sa presunula na popradské zhlavie a na spiatočnej ceste odvezie počas napäťovej výluky nákladný vlak. Spoločnosť jej tvorí motorový vozeň M131.370 Traťovej dištancie.


Pod magickou kulisou Vysokých Tatier odchádza pomaranč T678.0009 na príprahu rušňa E669.2 s nákladným vlakom zo Štrby.


Krátko po odchode nula deviatky prešiel Štrbou aj vlak OTV „Jerevan“ s oranžovou cé-nulou 775.016.

V tomto roku som mal na červené osemvalce šťastie ešte dvakrát. Prvý krát to bolo 10. augusta a boli to naraz dva stroje – 0004 a 0009. Cé-nula 009 v ten deň išla do Východnej pre štyri vozy so štrkom a po príchode a prejdení na opačný koniec súpravy sa cúvaním presunula pod Štrbu.


Oba rušne T678.0009 i T678.0004 sú odstavené na koľaji vedľa bývalého skladu.


Na Štrbe zostal pomaranč 0004, zatiaľ čo 0009 sa vypravil do Východnej pre vozy so štrkom.


Po príchode do Východnej zastavil pomaranč vedľa výpravnej budovy známej svojou výzdobou. Po vykonaní potrebného posunu súprava odišla späť do Štrby.


Po návratu na Štrbu cé-nula 0009 zastavila pred dopravnou kanceláriou.


Pri obchádzaní súpravy, keďže pomaranč 0004 stál stále na pôvodnom mieste, vznikla fotografia dvoch pomarančov na Štrbe.


Keď pracovný vlak s nula deviatkou odišiel na trať, odišla i nula štvorka späť do Popradu.


Pracovný vlak je už na mieste a čaká na ďalšie pokyny k posunu.


Pomaranča pri návratu do Štrby predbieha po nesprávnej koľaji nákladný vlak vedený „šesťkolákom“ E669.2068.

Druhé stretnutie sa uskutočnilo krátko na to už 24. augusta. Jej účastníkmi bola opäť nula deviatka, ale na miesto nula štvorky bola oranžová šestnástka.


Nula deviatku opäť na výluke, tentoraz povyše zastávky Lučivná.


Po nesprávnej koľaji prechádza okolo pomaranča osobný vlak v čele s bobinou E499.0063.


Kúsok bližšie k Štrbe bol s pracovným vlakom OTV pomaranč 775.016.

Rok 1991 bol ešte stále v znamení prevádzky cé-nul. Údržbu trakčného vedenia je potrebné neustále vykonávať a tak pracovné vlaky Elektroúseku sú v neustálej permanencii a v tomto období ich vozia stále obľúbené pomaranče. Je to ale už posledné obdobie, čo chvíľa ich nahradia dva šesťnápravové čmeliaky radu T669.1.


Pomaranč T678.0002 stúpa 21. júla 1991 po štrbskej rampe od Važca tesne pred vjazdom do Štrby s pracovným vlakom OTV.


Nasledujúci deň 22. júla čaká v spoločnosti niektorého malého hektora radu 720 (T435.0) pomaranč nula dvojka, aby mohol sunúť pracovný vlak z Popradu do priestorov Elektroúseku v Spišskej Sobote.


V depe už odstavený pomaranč T678.0004 čaká na rušiaci príkaz. RD Poprad, 23. jún 1991.

V druhej polovici septembra nasledujúceho roku som bol v oblasti Tatier znovu a pretože bolo stále dobré počasie na prácu údržbe trolejového vedenia a tak výluky medzi Popradom a Štrbou pokračovali. Ďalšie štyri fotky pochádzajú z 20. septembra 1991.

Druhý prototyp T678.0002 snáď z dôvodu odbúrania nežiaduceho pobytu počas odstupovania ako príprahu od vlaku, tentoraz tlačí súpravu rýchlika do stanice Štrba.


Pomaranč nula dvojka čaká pred staničnou budovou na záťaž, ktorú by odviezol do Popradu.


Po ukončení napäťovej výluky vykonáva oranžový pomaranč už na čelách označený už T678.0016 posun so súpravou pracovného vlaku OTV.

Stretnutia s pomarančmi v ďalších rokoch už neboli také príjemné. Ešte nedávno dobre udržované a čisté rušne boli odstavené v depe, kde ich už nečakalo nič dobré. Stáli už bez výkonu a čakali na zrušenie a fyzickú likvidáciu. T678.0004 bola pre poruchu motoru v zime 1990/1991 odstavená a nakoniec 10. septembra 1991 zrušená. V tomto roku bola zrušená aj T678.0009 a to k termínu 13. decembra. Oba stroje boli odpredané na likvidáciu súkromnej firme do zahraničia. V januári 1992 stáli spolu s ďalšími zvolenskými pomarančmi v rušňovom depe Nové Zámky.


Ten januárový deň 1992 bola zima a hmla. Z koľajníc novozámockého depa povedie cesta vraku popradskej T678.0009 do miesta, kde na ňu čaká už len horák autogénu. Má to byť rakúsky Linz. A to bude definitívny koniec popradskej T678.0009.

1. septembra 1995 boli v popradskom depe len stroje T678.0002, 0014 a 0016, vzhľadovo ešte relatívne kompletné, ale už takmer rok zrušené. To sa uskutočnilo rušiacim rozkazom zo dňa 28.10.1994.


Krátko pred zrušením dostala nula dvojka na čelá nový žltý 60 cm široký žltý pás. Keď som ju fotografoval 25. februára 1994, stála za halou depa.


Zrušená „štrnástka“, tiež s novým žltým pruhom na čelách, stojí u plotu depa 1. septembra 1995 a čaká na likvidáciu.


Na začiatku 90-tých rokov slávna a po celej vtedajšej republike známa „šestnástka“, teraz už zrušená čaká, či vynakladané úsilie niektorých pracovníkov popradského depa na jej záchranu bude úspešné.


11. februára 1996 bol z 0014 už len zúbožený vrak čakajúci na likvidáciu, ktorá sa realizovala v Haniske pri Košiciach.


T678.0016 je k tomu istému dátumu stále kompletná okrem odcudzených silových káblov trakčných motorov a zdá sa, že jej osud bude predsa len iný a priaznivejší.


Šestnástka“ s novým lakom po zvolenskej výstave odstavená v popradskom depe 20. januára 2000. Jej „domovom“ sa pravdepodobne stane Dopravné múzeum v Bratislave.

Z piatich rušňov T678.0 v Poprade sa do dnešných dní dochoval stroj T678.0016, ktorý sa na začiatku deväťdesiatych rokov spolu so zvolenským strojom T679.0015 prezentoval na viacerých železničných akciách v bývalom Československu. V Poprade dostal v priebehu roku 1996 nový lak a pri oslavách 150. výročia železníc na Slovensku bol vystavený ako neprevádzkový exponát vo Zvolene.


V súčasnej dobe je pomaranč T678.016 neprevádzkovým exponátom v Dopravnom múzeu v Bratislave v tesnej blízkosti hlavnej stanice. Na fotografii je jeho stav z mája 2003.

© Text a foto M262.061 © 2012

Pridajte sa do diskusie!

Žiadny komentár k: „Pomaranče“ pod Tatrami

t6791225 zo dňa 22.2.2012 19:13

Tak to jsou luxusní šlehy, děkuji za ně :he: 🙂

Reagovať

Lubino zo dňa 23.2.2012 3:16

kua 30 rokov zijem v PP a ani som do teraz nevedel ze take nadherne masinky sme tu mali :sorry:

Reagovať

Juraj Streber zo dňa 23.2.2012 3:34

no paráda pane :byebye:

Reagovať

Michal Timko zo dňa 23.2.2012 10:43

Bohatá reportáž s cennými fotkami.Nemám slov…
Vynikajúce 🙂

Reagovať

E669 zo dňa 23.2.2012 16:09

🙂 🙂 super. O Zvolene a okoli je pomerne vela reportazi,ale tento poprad…tiez nemam slov. historicky cenne foto :byebye:

Reagovať

477.013 zo dňa 24.2.2012 8:31

Veľmi pekná reportáž.Veľké vďaka za ňu.Som z Popradu no éru týchto strojov som nezažil no vďaka tejto reportáži ste mi priblížili ako vyzerala prevádzka s týmito strojmi u nás pod Tatrami.Pomaranče aj tak veľmi obľubujem.Keby sa tak popradská 0016 mohla vrátiť späť ku Papagájovi.Ešte raz vďaka.

Reagovať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Zadajte správnu hodnotu *