Váš železničný magazín
Registrovať sa

Polročné vysvedčenie

Zahraničie 15.7.2019 21:26 Igor Bukovinsky Zobrazené: 487

Nasledujúcu výberovku fotiek zo Škótska uvádzam trochu netradične – takmer v polovici roka, v siedmom mesiaci. Ako voľajaké polročné vysvedčenie z Vysočiny. Netradičná je aj preto, lebo všetky fotky sú z mobilu a sú rozpité v tradícii optiky jabĺčka. No ale inak to nešlo, na nič lepšie popri robote nie je čas. Keďže sa momentálne pohybujem v Inverness-shire a Strathspey, výber pochádza najmä z Aviemore a okolia.

Slochd

Najvyšším miestom britskej železničnej siete je Drumochter Pass neďaleko Dalwhinnie a nasleduje ho Slochd (An Sloc) s nadmorskou výškou v prechode 401 m n. m. Nachádza sa na rozhraní Strathspey a Strathdearn. Prechod je zaujímavý tým, že železnica prechádza v tesnej blízkosti cesty A9, ktorú budú v blízkej budúcnosti rozširovať na štvorpruh. Vozovka je v najužšom mieste z jednej strany v tesnej blízkosti trate a z druhej v blízkosti žulového vrchu Carn nam Bain-tighearna (vrchol 635 m n.m.). Samotná trať prechádza v najužšom mieste cez krátky zárez a nie je tu veľa priestoru na rozšírenie. Aby to bolo skomplikované ešte viac, medzi traťou a cestou vedie cyklotrasa č.7, ktorá je doslova zovretá týmito koridormi. No a napokon je na ľavej strane trate (uvádzam voči severu, t.j. do Inverness) vedenie vv, ktoré je v súčasnosti v rekonštrukcii a prepája trafostanice v Tomatine a Boat of Garten.

Na okolí v posledných rokoch vzniklo veľké množstvo veterných fariem. Nové vedenie zabezpečí dostatočnú prenosovú kapacitu siete, do ktorej sa pripájajú stále ďalšie veterné generátory. Vláda zavrhla uhoľnú energiu a aj keď osobne nie som fanúšikom gigantických vrtúľ na kopcoch, energiu je potrebné odniekiaľ zobrať na napájanie všemožných nezmyslov v domácnostiach.

Jednou z možností ako vytvoriť priestor pre rozšírenie cesty A9 je odstrelenie časti kopca po pravej strane a sám som zvedavý, ako to spravia. Odstrelenie by znamenalo zničenie Hlavy Nemca.

Hlava je… tu použijem úryvok zo svojej pripravovanej a neustále prerábanej knižky o whisky, ktorá snáď niekedy v desiatom živote uzrie svetlo sveta:

„Zima vtrhla do Škótska vo veľkom štýle a počasie bolo pod psa. Krajinou sa prehnala búrka Caroline a zanechala za sebou odstavené vlaky a chaos na cestách. Vietor od rána divel rýchlosťou vyše 100 míľ za hodinu a do vetra striedavo padal sneh a dážď. Celý deň bola tma ako vo vreci. Sadol som do auta a vyrazil do Inverness. Pri Aviemore sa počasie natoľko zhoršilo, že som bol sotva schopný pokračovať. Za Carrbridge sa sneženie zmenilo na hrozivú bielu fujavicu. Autom lomcovalo, viditeľnosť sa znížila takmer na nulu a cestu lemovali biele stromy. Boli poprehýbané od ťažkého snehu a vedľa cesty vytvorili nepreniknuteľnú hradbu. Všetky autá pokračovali krokom a opatrne sa blížili k Slochd Mhuic.

Priesmyk stráži Hlava Nemca. Skala v tvare hlavy nemeckého vojaka s typickou helmou, ktorá visí na skalnom brale pri ceste.  Je veľká niekoľko metrov a zdá sa, že ju tam niekto prilepil.

Nie každý verí, že ju vyrobila príroda. Podľa niektorých hlavu do brala vytesal pilot Luftwaffe, ktorý v priesmyku počas vojny havaroval. Úplne nepravdepodobné to nie je. Nad Škótsko občas zablúdil nejaký ten pilot Junkersu a pri jednej príležitosti dokonca zbombardoval pálenicu whisky na pobreží Severného mora. Sklady so sudmi alkoholu zachvátil požiar, ozývali sa výbuchy a whisky tiekla potokmi . Divé vtáctvo sa pri udalosti opilo do kolien a takto mal aspoň niekto z náletu pochybný úžitok.

Iná legenda o pôvode Nemcovej hlavy hovorí, že to bol nemecký vojnový zajatec z prvej svetovej vojny, ktorý hlavu vysekal na pamiatku svojho zosnulého druha.

Dokonca som počul verziu, že ide o hlavu rímskeho legionára a nie Nemca.

Nech je ako chce, hlava sa v helme stále usmieva a upiera kamenný pohľad na juh. Dlho sa pozerať nebude, lebo do skaly sa koncom roka nemilosrdne zahryzli vrtné súpravy geológov pri prieskume podložia pre rozšírenie cesty.“

Tu je náš zárez a pohľad na juh. Cez štrbinu sa prešmykol LNER do Londýna. Asfaltový prúžok je kúsok cyklotrasy. Signalbox stál napravo a vzal ho čas. Slučka zostala, ale dnes je riadená na diaľku.

Pri pohľade z výšky je na obrázku vlak niekedy okolo poludnia a smeruje na juh. Počasie je dosť ponuré a v priesmyku sa často láme. Cestu hore kopcom rozšírili vrtné súpravy a hrboľatá cesta vedie v trase vojenskej cesty, ktorú v 18. storočí vytýčil generál Wade. Tento úsek viedol zo Slochdu do neďalekého Tomatinu v dĺžke asi troch míľ. V pozadí je vedenie vv v pôvodnej podobe, zachytené pred výstavbou obslužnej cesty. Auto sa mihlo na ceste A9.

Takmer rovnaké miesto, iný deň a optimistickejšie počasie. Dokonca rovnaký vlak. V diaľke je vidieť vrcholy pohoria Cairngorms. Všimnite si stojaci kameň na svahu vľavo.

Jedna z pásových súprav geológov. Trať je vľavo, približne v strede obrázku. Presvitá aj cesta A9.

Smerom na juh do Carrbridge a Aviemore trať klesá cez kamenný viadukt, pomenovaný podľa priesmyku. Ovečky pri trati sú úplne bežné a tieto sa dostali nebezpečne blízko ku koľajam.

Viadukt pri pohľade zo západu. Popod stavbu tečie slabý pramienok. Roklina končí v svahu pod cestou A9. Bola nedeľa, slabá premávka a nechcelo sa mi čakať na vlak. Pozornejší si všimnú telekomunikačný pylón v pozadí, ktorý je aj na predchádzajúcich obrázkoch.

Na severnej strane Slochdu klesá trať ponad rieku Findhorn a vstupuje do Tomatinu. Je slnečná príjemná nedeľa a zo začiatku jari sme sa preniesli na jej vrchol. Na moste je jednotka 172.

Viadukt je aj priamo v Tomatine, doslova pár krokov od Findhornu. Po trati ráno prechádzala ucelenka cementu do Inverness, ťahaná Američankou Colas.

Z Tomatinu do Aviemore

Koľajisko v Aviemore na jar prešlo rekonštrukciou. Mám pocit, že sa zjednodušila koľajová schéma, prerobili odstavnú koľaj s novou prístupovou cestou a kompletne prerobili signalizáciu. Z oboch koncov zmizli mechaniky, ktoré zostali v prevádzke iba u historickej železnice. Na hlavnej trati boli nahradené svetelnými predzvesťami a hlavnými svetelnými návestidlami v sólo konfigurácii, a to pre každú z koľají slučky. Časť trate pre Strathspey Railway sa zmenila iba minimálne na južnom záhlaví.

Takýto bol stav po strhnutí starej servisnej koľaje. Stanicu opúšťa trieda 66. Mechanika patrí Strathspey Railway a jej trať môžeme vidieť za plotom. Po nociach a počas dvoch víkendov správca infraštruktúry Network Rail kompletne vymenil lôžko a koľaje severného záhlavia.

Dve zelené 66ky sypú štrk na severnej strane…

…a tu sú v akcii.

Stav po položení servisnej koľaje a tiež sú tu vidieť zemné práce pod budúcu prístupovú cestu k odstavnej koľaji. Na výkon čaká podbíjačka Swietelsky Rail.

Jar občas priniesla zvláštne scenérie. K mystickej atmosfére podvečernej Vysočiny chýbal akurát vlak.

Práce na hlavnej trati neovplyvnili prevádzku na historickej železnici. V marci a apríli Strathspey Railway posielala do služby najmä čiernu 46512ku (Class 2MT), ktorý cúva z popolníka.

Dojku alternovala Class 812 Caledonian Railway.

Špeciálne vlaky na trati do Boat of Garten sú v Aviemore pomerne častým hosťom, spravidla cez víkendy. Okrem Belmond Royal Scotsmana zavítali do stanice aj iné zážitkové spoločnosti. Súpravu na obrázku viedla dvojica traktorov 33 vo farbách British Railways. Pre mňa osobne ide o najkrajší náter v ére britských železníc. Obrázok vznikol v skoré ráno a obľúbené stroje som nemohol nechať bez povšimnutia.

Pohľad z opačnej strany trate. V pravej časti je Craigellachie. Skala, ktorá označovala hranicu klanu Grantovcov a bola ich signálnym bodom v časoch nebezpečenstva.

Belmond Royal Scotsman väčšinou vozí 66ka. Mašinka stojí za bránou a čaká na ďalší výkon. Tieto stroje vznikli pôvodne pre nákladnú dopravu, ale evidentne dobre slúžia aj na dlhých a ťažkých súpravách Royal Scotsmana. Na obrázku je južné záhlavie stanice v Aviemore a poza lokomotívu brzdí pravidelný vlak do Inverness na hlavnej trati. Aj na Strathspey Railway sa diali v Aviemore čiastkové zmeny. Marí sa mi, že sa zmenila konfigurácia koľají a zrejme na pamiatku rekonštrukcie pribudla pri prerobenom lôžku dvojitá mechanika.

Súpravu Scotsmana prevzala lokomotíva zo Strathspey Railway a previezla ju do Boat of Garten. O chvíľu bude narážať na súpravu. Vľavo je svetelná predzvesť severného záhlavia hlavnej trate.

Späť na južné záhlavie a pohľad z lávky ponad trať na jednosvetelné návestidlá slučky v Aviemore a zvyšky snehu tohtoročnej biednej zimy v žľaboch pohoria Cairngorms.

Parné sny

V máji poctila Aviemore vzácna návšteva. Parný vlak spoločnosti Steam Dreams na dvojdňovom turné z Londýna do Edinburghu. Vlak sa tu krátko zastavil počas druhého dňa svojej cesty  z Edinburghu do Inverness. Bol vedený dvojicou legiend parnej trakcie: lokomotívami Flying Scotsman a Mayflower.

Flying Scotsman je súčasťou britskej železničnej pýchy a preslávil sa ako expresný vlak z Londýna do Edinburghu. Vrchol slávy zažil v medzivojnovom období, v čase Veľkej železničnej štvorky (GWR, LNER, LMS, SR). Nejde iba o vlak ako taký, ale aj o lokomotívu rovnakého mena, ktorá slúžila pod vlajkou LNER a pre ktorú ju navrhol Sir Nigel Gresley. Lokomotíva uzrela svetlo sveta v roku 1923 a išlo o veľký Pacifik spoločnosti LNER Class A1/A3 (britská konfigurácia 4-6-2). Na Vysočinu sa pozrel pokiaľ mi je známe iba druhýkrát v histórii a celú akciu sprevádzala dosť veľká publicita.

Nie je to prekvapujúca informácia, lebo trať cez Aviemore v dobe Veľkej štvorky patrila pod krídla konkurenčnej LMS a po trati funeli Čierne päťky (4-6-0 Class 5) od Williama Staniera.

Parný vlak sa vrátil do Edinburghu vedený iba Mayflower, lebo pre technické problémy na kolti musel Flying Scotsman zostať v Inveness. Podstúpil opravu a naspäť sa vrátil ako špeciálny vlak s jedným vozňom.

Triedu B1 (konfigurácia 4-6-0) pre spoločnosť LNER navrhol nemenej známy konštruktér Edward Thompson, ktorý bol šéf konštruktérom u LNERu v období rokov 1941 až 1946. Táto lokomotíva vznikla trochu neskôr ako Flying Scotsman – na začiatku druhej svetovej vojny. Vtedy išlo o populárny koncept tzv. Mixed Traffic lokomotívy, ktorá slúžila na všetko od nákladných vlakov po expresy. Medzi posádkami bola B1 dosť obľúbená a jej konštrukcia vznikla ako odpoveď na nemenej obľúbenú Čiernu päťku od susedov v LMS.

Čakanie na vlak spoločnosti Steam Dreams vylepšila súprava HST, ktorá už pre Scotrail po zácviku posádok pracuje na normálnych výkonoch. Parný vlak sa so súpravou vlakov Intercity v Aviemore križoval. Na servisnej koľaji je vidieť stavebnú aktivitu.

No a tu je v plnej kráse. Vlak viedol Flying Scotsman, nasledovaný Mayflower. Parné lokomotívy Strathspey Railway pri týchto obroch vyzerali ako hračky.

Detail na prechádzajúci Pacifik…

… a Mayflower druhú v poradí. Za povšimnutie stojí tender Lietajúceho Škóta, cez ktorý sa dalo prejsť do súpravy. Zelená britským lokomotívam vždy slušala.

Vlak naberá rýchlosť do stúpania, ktoré vyvrcholí na priesmyku Slochd.

Zozadu vlak bankoval traktor vo vínovej schéme spoločnosti West Coast.

Obrázok z návratu lokomotívy z Inverness je extra nekvalitný. Vzal som ho z videa, ale nemohol som odolať dať ho do výberu.

Záver

Toľko teda z hlavnej trate a Strathspey Railway v Aviemore, kde sa stále niečo deje. K dvom lokomotívam historickej železnice by sa mala tento rok pripojiť aj Čierna päťka LMS čísla 45025 z roku 1934. V Aviemore podstupuje opravu a spoločnosť na jej dokončenie stále zháňa peniaze. Či z brán depa vyjde po vlastnej osi podľa plánu – uvidíme čoskoro. Okrem toho sa na trati mihla nová lôžková súprava Caledonian Sleeperu. V čase, keď sú lôžkové vlaky v Európe takmer na vymretie je to potešujúca správa. V každom prípade ide o dobré námety na ďalšie výberovky snáď niekedy v budúcnosti.

Igor Bukovinsky

Pridajte sa do diskusie!

1 komentár k: Polročné vysvedčenie

Flying zo dňa 17.7.2019 11:08

Igor, velke dakujem za tento clanok. Vratil som sa v case.

Reagovať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Zadajte správnu hodnotu *