Pod Vysokými Tatrami sa nakrúca film o Tomášovi Baťovi

POD VYSOKÝMI TATRAMI SA TENTO ROK NAKRÚCA FILM O TOMÁŠOVI BAŤOVI (1876-1932), svetoznámom československom producentovi obuvi. Na deň letného slnovratu zavítala do Tatier parná krásavica 431.032 nazývaná „ventilovka“, aby sa stala jednou z hviezd nového veľkofilmu. A tak som sa do môjho rodného kraja vybral túto vzácnu návštevu fotograficky zaznamenať. V Tatrách som sa už v roku 2001 zúčastnil ako fotograf pri nakrúcaní scén s parnými vlakmi do filmu Doktor Živago, príbehu lásky od Borisa Pasternaka. Vtedy sa zhostili roly filmových hviezd zvolenská lokomotíva 422.0108, Uhranka 331.037 z Bratislavy ako aj Kačenka 310.433, v tom čase z Vrútok.Tento raz bol v hre Zelený Anton zo Spolku Výhrevne Vrútky. Nakoniec padla voľba na rušeň 431.032 z Českej republiky. Zlé jazyky tvrdia, že ponuka od našich západných susedov zvíťazila kvôli nižšej cene. Človek zo skupiny filmárov mi však potvrdil, že Zelený Anton bol vyrobený neskôr než obdobie, v ktorom sa dej filmu odohráva. Rušne radu 431.0 jazdili aj na Slovensku. Prišli na Slovensko od rakúskeho výrobcu až v rokoch Druhej svetovej vojny, konkrétne 1942-1944. Avšak rakúska verzia (rad 378 Rakúskych spolkových železníc sa vyrábal v rokoch 1927-1931). U nás boli spomínané rušne označené 431.001-025. Povojnové reparácie pririekli Slovensku ešte ďalších šesť strojov, tie niesli označenie 431.026-031.

Spomínaná 431.032 mala iný osud a od slovenskej várky sa aj technicky mierne odlišuje. Jej osud opisujem pod jednou z fotiek v albume.

Pri výrobe filmov z minulosti sa často dotýkame vierohodnosti použitej techniky. Životopisný film o Tomášovi Baťovi je však umelecká fikcia, hoci sa tvorcovia pridržiavajú faktov, nejde o dokument. A to si potrebujeme uvedomiť aj čo sa týka výberu parných rušňov a osobných vozňov. Viem, že to železničný fanúšikovia len ťažko strávia. Tu naozaj nejde o pohľadnicové zábery, ale o atmosféru a emócie. Filmári mi dovolili nazerať cez plecia štábu na obrazovku. Vjazdy sa veľa ráz opakovali. Fanúšik by očakával, že sa filmoval vlak pri slnečnom násvite a pod uhlom 45 stupňov. Vôbec nie, filovalo sa z nenasvietenej strany, kameraman sa zameriaval na spodnú časť vlaku, na nápravy, zaznamenávali sa dymové a zvukové efekty pri bŕzdení a rozbiehaní. Nakrúcalo sa síce na lokálnej trati, ale dej sa odohrával na hlavnej trati v oblasti dnešného mestečka Svit. Aby sme zachovali autenticitu, potrebovali by filmári pristaviť rušne 365.3, kde ich však vziať, keď skončili na šrotovisku. Spomínal som nakrúcanie filmu Doktor Živago. Tiež sa mi pošťastilo o akcii vopred sa dozvedieť. Scény s parnými rušňami sa nakrúcali tri dni, bol som pri tom. Vo filme bola nakoniec dvojsekundová sekvencia zvolenského Malého býčka.

Hoci som si pri fotení všímal najmä železničnú stránku nakrúcania, kvôli kompletnosti uvediem aj zopár reálií týkajúcich sa filmu. Autorom scenára je Pavel Bok, režisérom Jan Pachl a producentom Adam Dvořák. V hlavnej role vystupuje Martin Hofmann. Filmári pri nakrúcaní filmu neboli veľmi zdieľni, bol som rád, že mi dovolili fotografovať. Informácie som si neskôr vyhľadal na webových stránkach. Predbežný názov filmu je Úsvit (zrejme inšpirácia od mestečka Svit, ktoré Baťovci založili), jeho výrobné náklady presiahnu 4 milióny eur. Do kín sa mal dostať v roku 2021, keď bolo 145. výročie narodenia Tomáša Baťu. Pandémia spôsobená koronavírusom a finacovanie jeho výrobu zdržali.

Za miesto „prvého kontaktu“ s ventilovkou som si vybral majestátne miesto pod Kriváňom. Konvoj na čele s bobinou E499.062 zo Železničného klubu Tatran odišiel 20. júna 2022 z Letohradu a cez Ústí nad Orlicí a Čadcu sa zjavil pod Tatrami krátko pred poludním na deň letného slnovratu. Čakanie na tento vlak na mieste prevoňanom horskými trávami bolo upokojujúce, lebo fotenie v horách a večná dilema, či slnko počas prejazdu vlaku nezatieni oblak, je často adrenalínová záležitosť.

Mal som čo robiť, aby som stihol z miesta prvej snímky dôjsť včas na ikonický fotospot pod Štrbou. Líštička (moja Toyota Yaris hybrid) dostala zabrať a snímka sa podarila, aj keď je kompozične veľmi netradičná. Išiel som autom po vychodenej cestičke poľnohospodárskych mechanizmov, ak by mal niekto výhrady…

Pod najvyšším tatranským štítom Gerlach…

Ventilovka na železničnej stanici v Poprade-Tatrách. Na tomto mieste sa najčastejšie stretávame s belasým elegánom, rušňom 477.013 z popradského Klubu železničných historických vozidiel. Papagáj má moderný výzor, kdežto ventilovka je klasika. Kontrast architektonickej moderny s tradičnou parnou lokomotívou je výrazný. A povedzme si, že aj uchvacujúci. Vedľa komína parnej mašinky vyčnieva Kriváň. Zo všetkých snímok tohto albumu si cením práve túto najviac.

Z Popradu-Tatier do Kežmarku ťahal súpravu rušeň 746.004 zo Strediska riadenia trakcie Spišská Nová Ves. Aj pod Lomnickým štítom mi Slnko preukázalo priazeň.

Romantický pohľad na krajinku pod Tatrami ako z ríše snov. Rozkvitnuté pole, odfukujúca ventilovka a huncovská historická vodná elektráreň z roku 1910. Vznikla v čase, keď na pozemskej oblohe žiarila Halleyiho kométa. Odvtedy neprestajne funguje a to v podobe, v akej ju vybudovali. Koľkokrát mi napadlo, že by som mohol elektráreň zakomponovať do snímky s vlakom. A príležitosť sa naskytla… Na účely filmovania bola 21. júna 2022 zavedená v úseku Kežmarok – Studený Potok v čase 18:00 – 22:30 výluka. Cestujúcich odviezli autobusy v rámci Náhradnej autobusovej dopravy (NAD).

Akčná snímka z nakrúcania. V hlavnej role Martin Hofmann (1978). K jeho najznámejším filmovým výkonom dosiaľ patril Luďan zo seriálu Most!

Súpravu historického vlaku tvorili osobné vozne Ca 4-8797 a ABa 4-2668 vyrobené spoločnosťou Schweizerische Wagon Schlieren.

Petr Duštíra si tiež vo filme zahral vo svojej autentickej role. Pracuje totiž ako rušňovodič a vedno s Frantom Pašekom  tvoria nerozlučný tandem a o ventilovku sa starajú ako o oko v hlave. Som rád, že týchto dvoch pánov poznám a že sme priateľmi. A priateľom som aj s Dominikom Honzíčkom, ktorého vidno v búdke.

Pár slov o ventilovke 431.032. Vyrobila ju fabrika na lokomotívy S.t.E.G vo Viedni v roku 1927 pre BBÖ pod číslom 378.60. Svoj aktívny život ukončila v apríli 1977 v depe Gmünd. Postupne prešla do vlastníctva súkromnej spoločnosti Eurovapor. V roku 1992 dostala nový kotol vyrobený v nemeckom Meiningene. V roku 2016 ju kúpila spoločnosť Vonwillerka, s.r.o., dostala označenie 431.032 a jazdí na nostalgických vlakoch v ČR. Od jari do jesene v roku 2019 jazdila pre Košickú detskú historickú železnicu na Slovensku. Stretli sme sa s ňou v Čiernej nad Tisou, na Telgárte, v Bardejove, dokonca i v Podolinci a Starej Ľubovni. Sledoval som všetky jej cesty na Slovensku. A dočkal som sa po troch rokoch aj snímok s tatranskými končiarmi.

Plnou parou vpred počas zapadajúceho Slnka pod čiastočne zahalenými tatranskými štítmi… Pohľad, ktorý parných vlakofilov poteší.