Návšteva rušňového depa v Margecanoch

Je sychravé dopoludnie a je štvrtok dvadsiateho ôsmeho decembra. Ničím výnimočné, však? Až na to, že sme na košickej hlavnej stanici, stojíme pri osobnej pokladnici a kupujeme si lístok. Len tak náhodou, prichádzame podchodom k tretiemu nástupišťu a prechádzame po daždi k nášmu vlaku. A to len tak náhodou sa ocitneme v červenom žilinskom Bdt, usadíme sa do vozňa a čakáme dvadsať minút. Čírou náhodou. Naraz si spomenieme, čo vo vlaku robíme. Predsa ideme fotiť do RD Margecany!

Pershing naobliekaný troma bundami sa vo vlaku začne rozopínať a nadáva na baterky do svojho digitálneho fotoaparátu. Jedenásť dvadsať – vyrážame! Po zastávkach Ťahanovce a Kostoľany nad Hornádom sme došli až do zastávky Trebejov. Víta nás asi 10 cm snehového poprašku, hory sú nádherne zasnežené. Ideme ďalej a je tu Kysak. Jediná dedina na Slovensku, kde stoja vlaky vyššej kategórie kvôli prestupom do vlakov na trať 188 vedúcu cez Prešov do Muszyny v Poľsku. Osobným vlakom sme sa dotrmácali až do stanice Margecany, kde vystupujeme.

Obliekol som si reflexnú vestu a šli smer rušňové depo Margecany. Z Margecian odbočuje trať 173 do Červenej Skaly, ktorá ďalej pokračuje ako trať číslo 172 do Banskej Bystrice. Prechádzajúc cez koľaje a blížiac sa k depu sme sa uhýnali posunujúcemu na stanicu vlaku v zložení 812+011 do Červenej Skaly. Kým klopeme na dvere, zaujme nás rýchlomer z parnej mašiny. No o chvíľu sa otvoria dvere, v ktorých je hlavný strojmajster ŽSSK s kolegyňou. S úmyslom pofotiť si depo a jeho vozidlá v ňom nám pán vedúci dovolil fotiť v areáli. A ideme do toho!

Pred zrekonštruovanou halou nič nestojí. A dvere dovnútra sú zamknuté.

Vedľa však vidíme odstavený prívesný vozeň 011 v nových farbách železničnej spoločnosti. Pershing rozkladá môj statív a fotí.

Keď už máme pofotené, vyberieme sa okolo laboratória a nejakých skladov…

… k posprejovanému vozňu ešte v celozelenom nátere. Tento vozeň spolu s ostatnými dvoma vozňami sú určené len na vojenské účely, nijak na prepravu cestujúcich.

Od vozňov sa presúvame k pracovníkom umývajúcim motorový vozeň 812.042. S kolegom sa nevinne pozeráme na to, ako sa tu starajú o svoje motorové vozne, no v ostatných mestách tomu tak nie je. Od vozňa sa ďalej presúvame k „Favoritu“ 731.034 a prívesnému vozňu 011 farbou laku ladiacemu k motorovým vozňom 811, ktoré teraz premávajú na severe Slovenska.

Po zdokumentovaní vojdeme do haly, pred ktorou vozidlá stáli a vnútri objavíme Hektora, motorové vozne 810 a 812 a prívesný vozeň 011.

Tak, už odchádzame. Lúčime sa s depom a odchádzame smerom k staničnej budove.

Zakúpili sme si lístky. No ja si chcem odložiť vestu, tak si sadnem na lavičku, no zrazu som skoro prisadol spiacu mačku. Tú to zrejme nerozrušilo, vôbec nebola plachá! S hlásením, že rýchlik Horehronec, na ktorý sme si v osobnej pokladnici zakúpili lístok s príplatkom, bude meškať asi 15 minút, rozhodli sme sa ísť odfotiť nejaké rýchliky a aj náš rýchlik Horehronec, ktorý viezla Okuliarnatá Renátka 754.055.

Hneď po odfotení už na koľaj, kde Renátka pristavila vlak, doposunoval „Peršing“. Utekáme na vlak a dobehli sme do modernizovaného klimatizovaného vozňa B. V kupé, kam sme sa zložili, zrejme cestovali neprispôsobiví spoluobčania, pretože v koši boli tri fľašky pálenky, dvere boli vyrvaté, zaseknuté pootvorené okno a na podlahe plno smetí. Pri ceste ma zaujala už nefunkčná spojka od Gelnice (od trate 173), ktorej koľaje sú zarastené trávou a trať nevyzerá práve, žeby po nej išiel naposledy vlak včera…

No našťastie som v zdraví došiel do stanice Kysak, kde snežilo raz toľko ako predtým a kolega Pershing odišiel domov do Košíc, kde na stanici zachytil objektívom svojho fotoaparátu pár vlakov na stanici. S výletom sme boli maximálne spokojní, a podobnú reportáž vám prinesieme v priebehu dvoch mesiacov, ale z iného depa.