Váš železničný portál
Registrovať sa

Návšteva depozitára NTM v Chomutove

História 12.10.2011 7:20 administrator Zobrazené: 4291

V sobotu 10. septembra som využil druhú možnosť návštevy depozitára pražského Národného technického múzea (NTM) v Chomutove. Ten je umiestnený v dvoch rotundách zrušeného rušňového depa. Doteraz som mal len čiastočnú predstavu o rušňoch a ďalších vozidlách umiestnených v depozitu. Už počas prehliadky depozitu som zistil, že je tu oveľa viac zaujímavostí, ako na ktorejkoľvek lokparáde. A tak som o chomutovskom depozitu pripravil malú reportáž.

Ešte v 80-tých rokoch minulého storočia bolo Lokomotívne depo v Chomutove plné života. Pravda, parné rušne tam už nejazdili, ale motorovými vozňami a rušňami sa tam len hemžilo. S poklesom dopravných výkonov vo na železnici všeobecnosti sa dostavila aj nutná reštrukturalizácia a kedysi veľké a dôležité depo sa stalo naraz nepotrebným. Túto stavbu našťastie nestihol osud niektorých zrušených rušňových dep ako napríklad depa vo Všetatoch, z ktorého po opustení je dnes doslova životu nebezpečná ruina. Národné technické múzeum v Prahe si chomutovské depo vybralo ako depozitár pre svoje historické vozidlá. Stavba je stále v dobrom technickom stave a tak sú v jej útrobách ukryté skvosty čakajúce na svoje znovuzrodenie.

Na jednotlivých koľajniciach depa sú vedľa seba umiestnené parné, elektrické a motorové rušne, motorové vozne, osobné a rýchlikové vozne a tiež vozne nákladné a dve dreziny. Niektoré exponáty sú po renovácii, napríklad parné rušne 322.302, 310.0118, 524.184, 534.027, 423.001, 556.0510. Rýchlikové rušne radu 475.1142 a 498.106 sa do depozitára dostali až ako neprevádzkové po „prepadnutí“ kotla. Väčšina motorových rušňov sa nachádza v poslednom prevádzkovom stave, v ktorom boli prevzaté od prevádzkovateľov. Podobne sú na tom aj rušne elektrické, výnimku tvoria renovované stroje 180.002 a doslova historické rušne E423.001 a E436.004 pre už nejestvujúcu jednosmernú napäťovú sústavu 1 500 V, ktorá bola používaná na tratiach Tábor – Bechyně a Rybník – Lipno. Motorové vozne M262.012 a 075, M286.008 sú prevzaté v stave, v ktorom dojazdili, voz M240.046 sa zdá byť opravený, pred veľmi náročnou opravou je vrak vozňa M273.006. U ťahaných vozidiel je situácia opačná. Zreštaurované sú vlastne len oba salónne vozne a chladiaci vozeň na prepravu piva s plochou strechou, ale ten už teraz vyžaduje minimálne nový lak. Ostatné – najmä prívesné vozne k motorovým vozňom, čaká náročná oprava. Renovované sú aj ručná a motorová drezina. Prívesné vozne 020 a 022 sa po vzhľadovej stránke zdajú byť ešte prijateľné.
Nechajme už prehovoriť fotografie, tie najlepšie ukážu stav jednotlivých exponátov. Keď som zostavil celý príspevok, musel som čo to vypustiť – sú to práve tie neopravené osobné a nákladné vozne. Fotografie niektorých vozidiel som doplnil fotografiami z doby, keď ich objektív zachytil buď ešte v pravidelnej prevádzke alebo už ako múzejné stroje na výstavách v minulom storočí.


Prvým strojom, ktorý uvidíme, keď vojdeme do prvej rotundy, je nákladný elektrický rušeň E469.117. V depozitu je v poslednom nátere a s posledným prevádzkovým označením 121.017.


V poslednom období rušeň 121.017 slúžil väčšinou ako záložný za neschopné modernejšie rušne radu 163 na osobných vlakoch medzi stanicami Most a Děčín. Na obrázku vchádza s osobným vlakom z Mostu dňa 23. mája 2009 do stanice Děčín hlavní nádraží len s trojminútovým meškaním. Vpravo je odstavená „bobina“ 141.004.


Pod posledným prevádzkovým označením 180.002 sa vlastne skrýva prvý prototyp šesťnápravovej elektrickej lokomotívy v rýchlikovej verzii zo Škody Plzeň radu E698.001 z roku 1958. Po zmene prevodu v roku 1960 bola preznačená na E669.002 a pri zmene radového označenia pre výpočtovú techniku dostala označenie na 180.002.


S radovým označením T211.0 sa predstavuje posunovacia motorová lokomotíva s mechanickým prevodom známa pod prezývkou „prasiatko“. V depozitári je umiestnená ešte s označením 700.548 v netradičnom, ale slušivom nátere.


Pre tento exponát sa lepšie hodí názov „posunovací mechanizmus“ ako motorová lokomotíva. Bývalé ČSD ju pod označením T200.002 zakúpili v roku 1931 pre staničný posun, ale nakoniec v roku 1946 ju odpredali do vlečkovej prevádzky, v ktorej sa udržala až do roku 1973.


V depozitári nie sú sústredené len rušne, ale aj vagóny a to ako osobné pre parné rušne, tak aj prívesné pre motorové vozne, ale aj nákladné. Pre motorové vozne radu M240.0 boli vyrobené tieto elegantné štvornápravové vozne radu Balm, neskoršie označené radom 020, uschovaný vozeň v poslednom prevádzkovom stave a nátere Českých dráh má číslo Btx769 020.149-1.


Variant „prasiatka“ s hydrodynamickým prenosom výkonu označeného radom T211.2 zastupuje v depozitu stroj s posledným prevádzkovým označením 702.520 od VVÚř Praha. Rušeň vyrobili Turčianské strojárne Martin.


Rad 423.0 postupne nahradzoval slabšie a málo výkonné parné rušne na vedľajších tratiach a lokálkach, a to najmä rušne radu 97, 197 a 178 K.K.St.B, čo sú vlastne rušne 310.0 a 422.0. V depozitu v Chomutove sa nachádza prvý rušeň tohto radu 423.001.


Na jednej koľaji spolu so rušňom 423.001 je umiestnený na plošinovom vozni kotol z lokomotívy 331.046.


Ďalším zaujímavým exponátom je nákladný rušeň radu 534.027, ktorý bol na prelomu 70-tých a 80-tých rokov minulého storočia uvedený do vystavovateľného stavu.


Rušeň 534.027 bol vystavený ako neprevádzkový exponát na vtedajšiu dobu veľkolepých oslavách 130. výročia trati Praha – Děčín – Drážďany v roku 1981 spolu s ďalšími parnými lokomotívami vtedajších československých dráh, ale aj desiatkou parných rušňov vtedajších DR (Deutsche Reichsbahn).


Ručná inšpekčná drezina bola vyrobená pred rokom 1850 a svojmu účelu slúžila až do roku 1922, kedy ju Ministerstvo železníc venovalo Národnému technickému múzeu.


Motorové lokomotívy radu T466.0 známe pod prezývkou „Pielstick“, ktorú rad dostal podľa spaľovacieho motora, v depozitári zastupuje rušeň 735.057 (ex T466.0057).

Tendrové lokomotívy radu 524.1 sú reprezentuje stroj 524.184.


Zaujímavým železničným vozidlom je inšpekčná motorová drezína, ktorú pre bývalú súkromnú spoločnosť Ústecko-teplickú dráhu (ÚTD) vyrobila firma Ringhoffer v Prahe v roku 1910. Slúžila až do roku 1929, kedy bola odovzdaná NTM.


Na tej istej koľaji stojí v pomerne dobrom technickom stave motorový voz zo šestdesiatych rokov radu M240.046. Do depozitára sa dostala po havárii spaľovacieho motora.


Priam legendárnymi motorovými vozňami boli a aj zostanú štvornápravové vozne radu M262.0, ktoré tu zastupuje voz M262.012 v síce v pôvodnom vyfarbení a písmenami P a Z na čelách, ale technické detaily zodpovedajú až neskorším úpravám počas prevádzky.


Jedným z dvoch salónnych vozňov je v depozitu voz Az 1-0045. Pre ÚTD ho v roku 1900 vyrobila firma Ringhoffer a do zbierok NTM bol odovzdaný v roku 1966.


Pre zabezpečenie prevádzky osobnej dopravy si nechala spoločnosť Ústecko teplickej dráhy v roku 1870 v lokomotívke Hartmann v Chemnitz vyrobiť deväť rušňov označených radom IIIa menom. Vystavený rušeň niesol meno Donnersberg (v českom preklade je to Milešovka, najvyšší vrch v Českom stredohorí) po zoštátnení v roku 1924 dostal krišpínové radové označenie 322.302.


Rušeň 322.302 bol ešte v roku 1981 vystavený v hale Národného technického múzea v Prahe na Letnej, ale pri rekonštrukcii haly múzea bol premiestnený do depozitára v Chomutove. Rovnako aj vľavo stojací rušeň 310.0118 s tabuľkou s nápisom „Na zdar“, bol v tom istom čase tiež v hale NTM.


Rušeň radu 310 zastúpený v depozitu strojom 310.0118, bol to typický rušeň pre miestne a lokálne trate, v poslednom období ich života boli používané už len na posun v rušňových depách.


Rušne radu 354.1 boli vyrábané viac ako 20 rokov vo viacerých sériách, ktoré sa od seba odlišovali ako tvarom, tak samozrejme konštrukčnými vylepšeniami. Rušeň 354.1217 patrí medzi posledné vyrobené stroje. Tieto stroje prezývané „všadebolky“ boli určené pre dopravu predovšetkým osobných vlakov.


Na tomto obrázku vidíme rušeň 354.1217 vystavený v septembri 1979 v depe České Velenice pri príležitosti konania historického seminára „Parní lokomotivy“ usporiadaného pri príležitosti ukončenia dielenských opráv parných rušňov u ČSD a 110. výročia založenia ŽOS České Velenice.


Rušeň 354.1217 pri filmovaní v stanici Siladice na začiatku 80. rokoch s patrične „dobovo“ upraveným komínom.


Motorové vozne M262.0 boli vyrábané v troch sériách. Už predstavený vozeň M262.012 je zástupcom prvej série, vozeň M262.075 zastupuje druhú výrobnú sériu, ktorý okrem technických vylepšení sa vzhľadovo odlišuje bočnými vstupnými dverami do priestoru rušňovodiča.


Elektrický rušeň radu 423.001 bol vyrobený v roku 1927 pre jednosmernú napäťovú sústavu 1 500 V. Pre svoj veľký výkon 1 200 kW zabezpečovala najťažší posun na pražskom hlavnom nádraží a po jeho prepnutí na napätie 3 000 V sa stal nepotrebným a bol predisponovaný do južných Čiech na trať Rybník – Lipno, ktorá bola prevádzkovaná s napätím 1 500 V.


Objektív fotoaparátu zachytil rušeň E423.001 na výstave v depu Tábor 18. júna 1983 pri príležitosti 80. výročia trate Tábor – Bechyně.


Rušeň E436.004 bol vyrobený v roku 1928 firmou Českomoravská – Kolben s určením pre nákladnú dopravu na pražských elektrfikovaných spojkách. Po prepnutí 16.5.1962 pražského uzlu na napätie 3 000 V bol osud tohto stroja rovnaký rušňu 423.001. Stal sa tu nepotrebným a bol predisponovaný do južných Čiech na trate s napätím 1 500 V.


Rušeň E436.004 je vyfotografovaný v Bechyni na zvláštnom vlaku do Tábora 18. júna 1983 pri oslavách 80. výročie tejto krásnej trate.


Dvojnápravová elektrická lokomotíva E225.001 bola vyrobená v roku 1903 firmou František Křižík pre viedenskú mestskú dráhu. V rámci reparácie po prvej svetovej vojne sa dostala späť do Československa a v roku 1927 bola upravená pre prevádzku na napäťovej sústave 1 500 V a jazdila na posune na pražskom hlavnom nádraží. Po jej zmene na 3 000 V posunovala v depe Praha střed na oddelenom úseku. Po zrušení bola postavená v depe na pomník a neskoršie odovzdaná do zbierok NTM.


Elektrický rušeň radu E406.0501 vznikol zásadnou prestavbou pôvodne akumulátorovej lokomotívy E413.2102 OKR – Doprava v rokoch 1983 až 1985. Do zbierky NTM bola prevezená v decembri 2006.


Parný rušeň Gartenau bol vyrobený v roku 1887 pre mestskú dráhu v Salzburgu, kde jazdil až do roku 1911, kedy ho odkúpil cukrovar v Doloplazoch nedaleko Prostějova. V roku 1955 bola odovzdaná do zbierok NTM. Do rekonštrukcie budovy NTM bol vystavený po boku rušňov 310.0118 a 322.302.


Spolu 408 vyrobených motorových rušňov radu T478.3 v zbierke NTM zastupuje rušeň 753.016 (T478.3016).

Najrozšírenejšími parnými lokomotívami boli „štokre“ radu 556.0. V zbierke sa nachádza neprevádzkový posledný vyrobený rušeň 556.0510.


Rušne 556.0 boli vyrábané v závode Škoda v Plzni, ale v 50-tých rokoch továreň niesla v svojom názve meno bolševického lídra Lenina – ZVIL Plzeň (Závody Vladimíra Iljiče Lenina) a aj znak na dymovom deflektore nie je klasický znak Škody okrídlený šíp, ale ozubené koleso s hviezdou vo vnútri.


V druhej rotunde ako prvý exponát je dvakrát zalomená hnacia náprava zo štvorvalcového rušňa 375.025.


Pri vstupe do druhej rotundy nás ale ako prvý zaujme univerzálny rušeň 475.1142. Ten počas posledných rokoch prevádzky jazdil v slušivom zelenom nátere, ktorý si zachoval aj po zaradení do zbierok NTM.


Rušeň 475.1142 v prevádzke v polovici 70-tých rokov v stanici Plzeň Gottwaldovo nádraží v zelenom nátere.


Známy „sergej“ je zastúpený strojom 781.592 (T679.1592) v poslednom prevádzkovom stave.


Elektrické rušne E422.0 nazývané tiež ako „vreckové bobiny“, boli v roku 1956 vyrobené pre trate Bechyně – Tábor a Rybník – Lipno, teda pre trate s napätím 1 500 V v počte 4 kusov. Druhá z nich, E422.002 je v depozitu taktiež v poslednom prevádzkovom stave.


V prvých desaťročiach prevádzky boli parné lokomotívy označované menami, neskoršie k menu pristupovalo aj ďalšie označenie podľa zvyklostí tej ktorej železničnej spoločnosti. Rušeň 422.025, ktorý NTM získalo z cukrovaru v Břeclavi, nosil na bočných vodných nádržiach meno „Arcivévoda Karel“.


Rušne T435.0 nazývané „hektor“, neskoršie pre odlíšenie od radu T458.1 „malý hektor“, boli prvými štvornápravovými motorovými rušňami sériovo vyrábanými v polovici 50-tých rokov. V zbierke NTM je uchovaný prvý stroj tohto radu T435.001.


Parné rušne radu 434.2 vznikli takmer dokonalou prestavbou rušňov rakúskeho radu 170 a boli v prevádzke na celom území dnešnej Českej republiky, na Slovensku boli pomerne vzácne. V prevádzke sa udržali prakticky až do konca éry parných rušňov. V zbierke je rušeň 434.2298.


V depozitu sa nachádzajú už aj vozidla, ktoré sú na tratiach ČD i ŽSR v bežnej prevádzke – brnianska „laminátka“ E489.0050 (230.050).


Prevádzkový múzejný stroj T444.0101 po havárii spaľovacieho motora bol prevezený do depozitára v Chomutove.


Z rušňového depa Brno Heršpice bol do depozitára po vyradení prevzatý motorový voz 850.008 (M286.0008).


Motorový vozeň M273.006 bol vyrobený v Královopolskej strojárni v Brne v roku 1936 a už v roku 1952 bol prestavaný na prívesný voz a za nedlho zmenený na pojazdnú jedáleň Železničného staviteľstva a v roku 2007 bol venovaný do zbierok NTM. Uvedenie vraku patriaceho do skupiny motorových vozňov „Modrý šíp“, aspoň do vystavovateľného stavu bude stáť veľa úsilia a ešte viac finančných prostriedkov.


Motorové vozne M475.0 mali postupne nahradiť motorové vozne radu M262.0. K ich výrobe bol použitý licenčný spaľovací motor firmy Pielstick, ktorý bol na jednej strane dôvodom jeho vzniku, ale zároveň aj jeho hrobom. Motorový voz sa v dobe normalizácie nedostal do sériovej výroby a oba prototypy zostali osamotené a ako atypické boli vyradené. Prvý z nich M475.0001, je zachovaný v zbierke NTM.


Prvou lokomotívou vyrobenou po oslobodení znárodnenými Škodovými závodmi dňa 22. decembra 1945 bol práve stroj radu 534.0301. Tento fakt dokladá tabuľka umiestnená na kryte parného valca.


Rušeň 534.0301 bol opravený pokiaľ možno čo do najvernejšej podoby po vyrobení, ale bol stále využívaný v bežnej prevádzke. Na fotografii vychádza z vlečky v okolí Plzne.


Z celého radu deponovaných vozňov pripomeniem ešte dva. Prvým je rýchlikový služobný vozeň Da 6-5010 vyrobený v roku 1930 vo vagónke baróna Františka Ringhoffera v Prahe na Smíchove v roku 1930.


Druhým je renovovaný chladiaci vozeň Lp 510217 na prepravu piva s plochou strechou a brzdárskou búdkou vo farbách plzeňského pivovaru. Ako ale vidieť, už dnes potrebuje ďalšiu opravu. Vozeň s označením b 221343 K.K.St,B. vyrobila taktiež Ringfofferova vagónka v roku 1896.


V samostatnej dvojkoľajnej časti druhej rotundy sú vystavené tri rušne. Prvým je najvýznamnejší parný rušeň radu 498.1 nazývaného „albatros“. Rušeň 498.106 v roku 1964 vytvoril československý rýchlostný rekord parných lokomotív. Na Železničnom skúšobnom okruhu u Velimi dosiahol rýchlosti 162 km/h. Vtedy bol v stave rušňového depa Bratislava a pri dosiahnutí rekordu dňa 27.8.1964 ho viedla skúsená bratislavská čata Procházka – Houba.


Na fotografii z 10.septembra 1983 sa „albatros“ 498.106 začína rozbiehať zo stanice Praha Vysočany so zvláštnym vlakom do Lysej nad Labem pri príležitosti 110. výročia tejto trati.


Ďalšia lokomotíva je taktiež legenda našich tratí – „bobina“ E499.089. V depozitári je vystavená v stave, v akom skončila prevádzku na tratiach ČD.


Posledným rušňom je ďalší „malý hektor“ T435.087 v zelenom nátere, ktorý bol skúšobne vybavený novými „kývačkovými“ podvozkami.


Vonku mimo haly stojí nákladná elektrická lokomotíva radu 181.030 (E669.1030).


Do chomutovského depozitu bol pre záujemcov z depa historických vozidiel ČD v Lužnej vypravený zvláštny vlak vedený parným rušňom radu 464.008. Na obrázku rušeň vo zvyšku depa dočerpáva vodu z hydrantu.


Na obrázku je historický vlak zložený zo šiestich krásne renovovaných vozňov Bam krátko pred odjazdom na chomutovskej stanici.


Zvláštny parný vlak sa rozbieha na spiatočnú cestu do Lužnej.

Okrem tu uvedených vozidiel sa v depozitu nachádzajú ešte asi dve desiatky ďalších vozidiel, predovšetkým osobných vozňov – štyri osobné dvojnápravové vozne radu Ci (Ci4-0315, 0321, 0326, 0328), dva novšie typu Rybák a služobný vozeň tohto typu, služobný Dsd pre nákladné vlaky, krytý nákladný vozeň s plochou strechou, štvornápravový služobný vozeň radu D, rýchlikový vozeň Ba a ležadlový Bac, Prívesné vozne sú tu dva dvojnápravové Blm a BDlm, štvornápravový s dverami v strede vozňa k „modrým šípom“ Balm a kombinovaný BDtax 022-001 pre motorové vozne M240.0. Všetky vozne sú uložené prakticky v stave, v akom dojazdili a vyžadujú nevyhnutnú opravu. To sa týka najmä prívesných vozňov Blm, BDlm a Balm. Výnimku snáď tvorí ďalší salónny vozeň. Okrem vozňov sú v depozitu ešte motorové rušne 770.069 a 771.069 v stave po ukončení prevádzky, na opravu čakajúca motorová posunovacia lokomotíva typu BN 60, úzkorozchodná parná lokomotíva uložená v nákladnom vozni a „želva“ pre údržbu a opravy trakčného vedenia. Okrem vozidiel uložených v oboch rotundách je vonku pred prvou rotundou ešte jeden a pol desiatky ďalších vozidiel – najmä nákladné vagóny, jeden rýchlikový prestavaný na obytný vozeň pre pracovné vlaky, osobný vozeň nemeckej výroby, prívesný tender a snehový pluh.

Neutešená finančná situácia spravujúcej inštitúcie dáva tušiť, že s vozidlami uloženými v depozitu sa len tak ľahko nestretneme na výstavách historických vozidiel alebo historických osobných alebo nákladných vlakoch a tak zrejme, keď ich budeme chcieť vidieť, nezostáva iná možnosť ako návšteva depozitára.

Text a foto: © 2011 M262.061

Pridajte sa do diskusie!

Žiadny komentár k: Návšteva depozitára NTM v Chomutove

Matej Jurik zo dňa 12.10.2011 11:57

geniálny článok škoda, že niečo podobné nevybudovali aj unás na Slovensku

Reagovať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Zadajte správnu hodnotu *