Nákladné eldorádo v Slovinsku – fotoexpedícia na trať Divača-Koper

Koper (taliansky Capodistria, chorvátsky Kopar, nemecky Gafers) je mesto v Slovinsku na pobreží Jaderského mora. Žije tu 23 726 obyvateľov (2002), s celou obcou, ktorej je sídlom, 49 200 obyvateľov. Koper je najdôležitejším prístavom krajiny a jediným väčším mestom na jej pobreží. Využívaný je rovnako aj pre medzinárodný obchod Česka. Mesto bolo tiež historicky známe ako „istrské Atény“.

Mesto sa nachádza v západnej časti krajiny, na pobreží Jaderského mora. Pôvodne sa rozprestieralo na ostrove, ktorý bol nakoniec spojený s pevninou. Moderný rozvoj umožnila predovšetkým rovinatá krajina na pobreží, v blízkosti ústia rieky Rižany (taliansky Risano) do mora. Zasypávaná bola časť zálivu Semedela. Pri Koperi sa rovnako do mora vlieva aj riečka Badaševica, ktorá tu najprv vyteká do tzv. Škocianskej zátoky a potom do mora.

V okolí Koperu sa rozprestierajú vrcholy Golič (taliansky Golich, 890 m n. m.), ďalej Kavčič (taliansky Monte Caucizze, 882 m), Lipnik (taliansky Lipenico, 804 m n. m.) a ďalšie.

Koper je vzdialený 11 km južne od Terstu v Taliansku, 12 km východne od Piranu a 60 km severozápadne od Rijeky v Chorvátsku. Nachádza sa na začiatku istrijského polostrova.

Podnebie je stredomorské, typické sú preň horúce letá, mierné zimy a vetry bura, jugo a maestral. Priemerná letná teplota tu dosahuje 22 °C v júli, vo februári potom 8 °C a v auguste 24 °C. August je štatisticky najteplejší mesiac. Najviac zrážok spadne na jeseň.

Pôvod názvu je nepochybne románsky, resp. latinský. Podľa jednej teórie bolo pod názvom Caput Histriae, čo v latinčine znamenalo hlava Istrie, známe už v stredoveku. Z tohto názvu sa vyvinulo neskoršie talianske Capodistria. Skrátením vznikol slovinský (resp. slovanský) názov Koper. Podľa inej teórie je pôvod názvu z latinského Insula caprae (doslova Kozí ostrov). Názov Capris sa objavuje už v 5. storočí. V chorvátčine, resp. srbochorvátčine sa tiež objavuje aj názov Kopar, ktorý vznikol najskôr analogicky k príslušnej vokalizácii polohlásky.

Asi každému foto-fanúšikovi železničnej dopravy je známe, že v Koperi končí jednokoľajná elektrifikovaná železničná trať z Divače, prechádzajúca členitou krasovou oblasťou. A keďže trať stúpa od mora, čiže v podstate od nuly do vrcholovej žst. Rodik, odkiaľ je spád na obe strany, tak je vedená po úbočí okolitých kopcov s niekoľkými tunelmi, ale aj napriek tomu je sklon trate miestami až 26 promile. Miestne osobné nádražie bolo vybudované v roku 1979 v súvislosti s vysušovaním pobrežia a získaním novej pôdy. Nákladné nádražie sa nachádza v samotnom prístave a niektoré koľaje zasahujú priamo až k historickému centru mesta.

Trať bola budovaná až po druhej svetovej vojne v súvislosti s územnými zmenami a potrebami zabezpečiť spojenie miestneho prístavu na tehdajšiu juhoslovanskú železničnú sieť. V druhej dekáde 21. storočia bola pre nákladnú dopravu trať maximálne vyťažená. Historicky do Koperu tiež viedla železničná trať s názvom Parenzana, ktorá spájala celé západné pobrežie Istrie.

V dnešnej dobe je tento jediný slovinský prístav, ktorý je napojený na žel. sieť SŽ, veľmi vyťažený a jazdí po trati okolo 20 párov vlakov denne. Komodity sú rôzne, ale hlavne uhlie, žel. ruda, autá, kontajnery.

My sme tam vyrazili na výlet v apríli, zdokumentovať hlavne hustú nákladnú prevádzku, pretože osobná doprava je mimo sezónu zastúpená len 2 pármi IC vlakov Ľubľana – Koper a Os doprava do Divače (cca. 7 párov vlakov) je dlhodobo nahradená autobusmi, aby nezavadzala nákladným vlakom. A keďže do Koperu je diaľnica, tak vlaky, ktoré tam idú, stejne nie sú moc vyťažené a človek si tam vždy bez problémov nájde miesto na sedenie.

Aspoň pre mňa je zaujímavé a pekné na fotenie to, že lokomotívy SŽ sú v červenom nátere, aj keď už sa aj tam začínajú objavovať modré stroje… A okrem štátnych SŽ tam do prístavu zachádza aj veľa iných dopravcov, ktorí majú väčšinou Vectrony v rôznych náteroch, takže o pestrosť tam nie je núdza. Ide napríklad o firmy: Metrans, LTE, SETG, PKPCI, RCA atď.

S rušňami, ktoré SŽ používa v nákl. doprave, sa tu môžeme stretnúť hlavne s Taurusmi, ktorých je v Slovinsku 30 ks, označených ako 541.001-020 a 541.101-110, a potom sú to legendárne francúzske „bridžity“ r.363, ktorých jazdí ešte okolo 30 ks. Min. dve z nich sú už v novom modrom nátere (č. 001,021) a č.005 je v žltom retro nátere.

V stredu ráno po príchode k trati hľadáme a skúmame, kde by sme mohli začať fotiť hneď ako sa slnko zdvihne nad neďaleké kopce, a tak sme zakotvili na lúke nad výhybňou Črnotiče. Po krátkom čakaní sme vyfotili taurusa 541.109 s prázdnymi autovozňami z prístavu do slovinského vnútrozemia.

Potom nasledoval presun na svah pri Výh. Črnotiče, kde je pekne z nadhľadu možné fotiť vlaky smerujúce z prístavu do vnútrozemia a v pravom hornom rohu je vidieť aj kúsok mora 😊 Dvojici taurusov 1216.141+146 ÖBB pomáhal na postrku ťažkého vlaku s cisternami ešte vectron firmy Budamar. Ako sme tu za pár dní videli, tak súkromní dopravcovia si tu navzájom pomáhali a strkali svoje vlaky podľa potreby.

Pekné miesto je aj pri zast. Rižana, kde sa zo svahu dá fotiť poobede, ale žiaľ v prvý deň nám na 363.021 s ucelenou súpravou prázdnych uhliakov do prístavu slnko neprialo ☹

Ďalší deň ráno opäť čakáme na lúke nad výh. Črnotiče, kde nás potešil Taurus 541.108 s vlakom žel. rudy, ktoré z Koperu smerujú do železiarní v Leobene alebo v Linzi.

Medzi Výh. Črnotiče a zast. Prešnica stúpa so svojim vlakom do vnútrozemia 363.013.

Pri odbočke neďaleko zast. Prešnica som zachytil 363.036 s uceleným vlakom cisterien smerujúcim do Koperu. Trať vpravo z tejto odbočky smeruje do Chorvátska cez hraničný prechod Rakitovec/Buzet, kde trať odtiaľ ďalej pokračuje až do Puly.

Na známom fotomieste nad dedinkou Hrastovlje je zachytená 193.691 firmy SETG s kont. Nex do Koperu.

Na odhlášku za kontajnermi išiel dolu kopcom na ďalšiu nakládku do prístavu aj taurus 541.013 s ucelenou súpravou Wapiek.

Potom sme sa presunuli opäť na Rižanu, počasie nám síce konečne doprialo aj tu nasvietený záber, ale žiaľ iba na vracajúci sa rušeň od postrku v podobe 541.008.

Tretí deň ráno opäť skúšame šťastie nad výh. Črnotiče a konečne sme sa dočkali „bridžity“ – síce modrej, v novom laku SŽ, ale aj tak nás 363.021 s autovozňami smerujúcimi do vnútrozemia na ďalšiu nakládku potešila.

Po presune na svah k výh. Črnotiče nás potešili za sebou na odhlášku hneď 3 vlaky, najskôr 363.002 s ucelenou súpravou krytých vozňov.

Za ňou nasledoval taurus 541.003 s uhlím, ktorému na postrku pomáhal vectron 193.741, ktorý tam bol na postrky nasadený asi turnusovo, lebo každý deň, čo sme tam boli, tak jazdil len na postrkoch.

A do tretice išiel kont. Nex relácie Koper – Bratislava v čele s Vectronom 383.220 Budamar…

… ktorému na postrku pomáhal taurus 1216.922 Adria, člen skupiny LTE.

Vlak IC 503 „Pohorje“ Ľubľana – Koper tvorený el. jednotkou 510.021/022 je zachytený za zast. Prešnica.

Poobedný flek nad výh. Hrastovlje sme tiež navštívili viackrát a vždy sa nám tam zadarilo niečo vyfotiť. V tretí deň našej návštevy sme mali šťastie najskôr na 363.020 s uceleným vlakom cisterien.

Návrat postrku z vrcholovej stanice Rodik do Koperu v podaní 363.011.

Na odhlášku za postrkom vyrazil z Rodiku do Koperu aj kont. Nex v čele s 1293.102 ÖBB.

A ešte vectron 1293.102 sa vracal strojne z Koperu do vnútrozemia.

Onedlho na to „svišťal“ dolu kopcom taurus 541.009 s prázdnymi uhlíkmi a Gigawoodmi.

Rižana po tretíkrát… Konečne sa nám zadarilo vyfotiť tu nasvietený vlak, hoci len s nie príliš atraktívnym vectronom 193.741 na postrku.

A na tretí deň večer sa nám konečne zadarilo vyfotiť nejaké vlaky aj na asi najznámejšom mieste tejto trate, a to zo skaly pred výh. Črnotiče, na koperskom zhlaví. Najprv nás potešil kont. Nex s bridžitou 363.011…

… na odhlášku za ním išiel kont. Nex Metrans v čele s 383.433+429. K tomuto kultovému fotomiestu mi nedá nedodať, že pri sedení na tomto mieste je vlak, ktorý ide do kopca, aj vidieť a aj počuť dolu vpravo asi 2 km v údolí, a potom kým opíše podkovu, ktorá trvá asi 10 km, než vlak príde k výh. Črnotiče, tak je možné tak je možné ho sledovať ešte na niekoľkých miestach ako stúpa postupne po ubočí a tento pohlad je naozaj zaujímavý a fascinujúci.

Štvrtý den našej fotoakcie bolo pekné pocasie celý den a aj jazdilo najviac vlakov oboma smermi. Za výh. Črnotiče vidíme vektrona 383.201 ZSCS, s prázdnými autovozmi z prístavu. Ide o vlak spoločnosti Budamar Logistics, ktorý v Slovinsku operuje dopravca PKPCI. Vectrony ZSSK Cargo sa v Slovinsku začali objavovať miesto Vectronov Budamaru po tom, ako ich nebolo možné naďalej nasadzovať na vlaky Kia zo Žiliny do Nemecka. Tam sa naopak presunuli Vectrony Budamaru.

Neďaleko zast. Prešnica stúpa s prázdnym autovlakom do Poľska Vectron 193.697 LTE.

Rižana poštvrté… A konečne sa nám podarilo vyfotiť na tomto mieste nasvietenú Bridžitu s nákladom. Pozorný čitateľ si môže všimnúť v hornej časti fotky (nad rušňom) v kopci vlak, ktorý ide z prístavu …

… z údolia neďaleko zast. Rižana, je tiež možné pozorovať vlaky idúce dole alebo hore v kopci, vzdušnou čiarou je to asi 2km. Na snímke vlak zložený z rocktainerov ložených železnou rudou v čele aj na postrku s taurusom SŽ.

Taurus 541.011 s cisternovým vlakom do Koperu je zachytený pred zast. Rižana.

A záver akcie patril opäť kultovému miestu na skale pred výhybňou Črnotiče. Najprv nám išiel vlak s Innofreightami v čele s 541.009+006 …

… a na záver ako rozlúčka so Slovinskom Bridžita 363.032 s uceleným modrým vlakom, ktorej na postrku taktiež pomáhal taurus r.541 SŽ.

Text a foto: Martin Marčaník

(zdroj informácií: Wikipedia)