Na rozchode 760 mm – II. časť
Asi pred mesiacom sme Vám priniesli prvú časť článku o živote a prevádzke TREŽ – Trenčianskej elektrickej železnici. Dnes druhou časťou uzavrieme historický pohľad na túto vskutku zaujímavú trať. Situácia v obnove vozňového parku TREŽ sa začala riešiť dodaním nových štvornápravových elektrických vozňov , ktoré vyrobil podnik TATRA Studénka a tieto vozne dostali radové označenie M 46.001 až 003, neskôr od roku 1964 preznačené na EMU 46.001 až 003.
Nové elektrické vozne mali ako prvé u ČSD zabudované spriahadlové ústrojenstvo typu Compact. Hnedočervené vozne mali dve čelné stanovištia rušňovodiča, čo zamedzeniu priameho prechodu z elektrického vozňa do prípojného osobného vozňa.

Usporiadanie náprav bolo Bo´Bo´, do ktorých boli vsadené štyri trakčné motory.
Maximálny výkon vozňov bol 182 kW, dĺžka 14,8 metra, hmotnosť 21 ton a maximálna rýchlosť 40 km /hod.

Oddiely pre cestujúcich, ktoré boli vykurované elektricky mali červené koženkové sedadlá s usporiadaním 2+2, čím celkový počet miest na sedenie bol 46.

Ovládanie električiek EMU 46.0 bolo stykačové, pričom stykače boli uložené pod podlahou vozňov. Batérie vozňov boli alkalické a postupom času boli nahradené olovenými batériami. Brzdenie vozňov bolo zabezpečované samočinnou priebežnou brzdou s rozvádzačom Knorr a elektrickou odporovou brzdou.

K elektrickým vozňom radu EMU 46.0 boli dodané aj osobné štvornápravové prípojné vozne radu Balm/u evidenčných čísiel 649 až 651, ktoré mali zhodný tvar /design/ ako elektrické vozne EMU 46.0. Tieto osobné vozne pomohli v letných mesiacoch vyriešiť prepravné nároky na trati. V mimosezónnej prevádzke prepravné nároky stačil pokryť jeden elektrický vozeň EMU 46.0, keďže do Trenčianskych Teplíc zachádzalo veľa autobusových spojov ČSAD.

Prevádzka nových vozňov EMU 46.0 sa rozbehla naplno, no počet prevádzkových vozňov sa po určitom čase znížil až na jeden a prevádzka na trati Trenčianska Teplá – Trenčianske Teplice bola dokonca aj ohrozená!

Prvý elektrický vozeň radu EMU 46.001 mal v roku 1973 na nechránenom železničnom priecestí v Trenčianskej Teplej dopravnú kolíziu s nákladným autom, po ktorej bol zrušený. Zostávajúce náhradné diely poslúžili pre zotrvávajúce dva elektrické vozne. Vozeň radu EMU 46.003 začal byť čoraz viac poruchový, až nakoniec bol odstavený z prevádzky. Takto prevádzku na trati zabezpečoval len jeden vozeň EMU 46.002.

Všetky vozne boli vedené v stave rušňového depa Leopoldov, a tak pod inventárnymi číslami na bokoch vozňov nosili vozne EMU 46.0 nápis „ Východná dráha, depo Leopoldov“.
Onedlho sa však začali prejavovať aj prevádzkové problémy v smere údržby elektrického vozňa EMU 46.0002.

Takto počas jeho revízií a opráv museli dopravu na trati do Trenčianskych Teplíc zabezpečovať autobusy ČSAD s doprovodom pracovníka železníc.
Odchodom elektrického vozňa EMU 46.003 z pravidelnej prevádzky sa v tichosti ukončilo pravidelné križovanie vo Výhybni Kaňová, aj napriek tomu, že cestovný poriadok ČSD mal v letnom období vedené letné posilové vlakové spojenia! Takto musel elektrický vozeň EMU 46.002 porušovať cestovný poriadok a bez prestávky sa musel stačiť „otočiť“ do Trenčianskych Teplíc 25 až 30 krát denne, čo činilo približne 300 až 360 kilometrov za deň!
Pre predstavu, je to trasa dlhá z Bratislavy do Popradu Tatier!
Cestovná doba na trati činila 18 minút, v súčasnosti 17 až 19 minút.
V roku 1984 sa v Dopravnom podniku mesta Ostrava ukončila rekonštrukcia elektrického vozňa EMU 46.003.

Predmetná rekonštrukcia sa vykonala formou generálnej opravy, pričom na vozni bol zmenený celkový vzhľad, zlepšil sa interiér vozňa, pričom vozeň bol prevedený do modernejších čŕt.
Na elektrický vozeň boli dosadené návestné a koncové svietidlá z motorových rušňov radu T679.1 /781/, sedadlá boli použité z električiek typu T 5, okná boli dosadené z električiek K 2 a pod.

Nová elektrická výzbroj umožňovala dvojčlenné riadenie vozňov. Prevádzka opraveného vozňa bola možná na priemernom napätí 600 V a tak bolo nutné zníženie výkonu meniarne v rozsahu 400 až 720 V.

Rozjazdové a brzdové odporníky boli použité z trolejbusov, maximálny výkon vozňa bol 120 kW. Zároveň sa pristúpilo k preznačeniu na rad EMU 46.1001. Po rekonštrukcii bolo možné vidieť ojedinele spojenie novej električky EMU 46.1001 a starej električky EMU 46.002, čím možno povedať, že dochádzalo k stretnutiu dvoch generácií.

K podobnej, avšak technicky náročnejšej rekonštrukcii sa pristúpilo v roku 1987, kedy bola prevedená rekonštrukcia osobného prípojného vozňa typu Balm/ú 649 na elektrický vozeň radu EMU 46.1003. Rekonštrukciu previedlo Rušňové depo Vrútky v spolupráci so ŽOS Vrútky, ŽOS Šumperk, DP OP Ostrava atď. Pri tejto rekonštrukcii boli použité originálne podvozky zo zrušeného elektrického vozňa EMU 46.0001.

V roku 1988 bola vo Vrútkach prevedená rekonštrukcia starej električky EMU 46.0002, zhodne ako elektrický vozeň EMU 46.0003, odkiaľ sa vrátil už s novým označením 411.903.
Posledná stará električka dostala označenie EMU 46.10002.

V roku 1989 boli do Vrútok pristavené na modernizáciu aj prívesný vozeň Balm/ú 651, ktorý bol prerobený na riadiaci vozeň a po návrate obdržal nové označenie 911.901.
Modernizáciu vozňového parku na TREŽ ukončila modernizácia prívesného vozňa Balm/ú 651, ktorý sa v roku 1991 vrátil do Trenčianskej Teplej ako 911.902.

Takto sa dosiahlo skultúrnenie cestovania na trati Trenčianska Teplá –Trenčianske Teplice
Farebné riešenie modernizovaného vozňového parku TREŽ bola kombinácia modrej a červenej farby, strecha vozidiel bola sivá skriňa biela so širokým podokenným červeným pásom po celom obvode skrine a na čelách žltým bezpečnostným pásom.

V polovici 90. rokov minulého storočia sa však pristúpilo k zmene farebného riešenia parku TREŽ a postupne všetky vozidlá dostali elegantný modro- biely náter s bezpečnostným žltým pásom na obidvoch čelách.

Výrazným medzníkom v prevádzke na TREŽ bolo dočasné pozastavenie prevádzky od 7.3.2000, kedy následkom zlého stavu zvršku došlo k vykoľajeniu a pre obnovenie prevádzky bolo potrebné opraviť a vymeniť väčšinu železničného zvršku. Po necelých ôsmich mesiacoch, kedy bola doprava nahradená autobusmi sa prevádzka na trati opäť obnovila.

Aj napriek dnešnej zlej situácii na TREŽ, keď bolo na trati zrušených viacero spojov, a po predpokladanom pozastavení od 1.10.2006, ktoré sa napokon neuskutočnilo, električky aj naďalej vozia spokojných cestujúcich.

Poprajme teda našej 97.ročnej onedlho jubilujúcej babičke – električke mnoho ďalších úspechov, šťastných kilometrov a ešte viac spokojných cestujúcich.

Čo sa stalo so starými električkami radu M 24.0?
Elektrický vozeň M 24.004 bol po dodávke nových vozňov EMU 46.0 zrušený, vozne M 24.002 a 003 boli odpredané Lesnému závodu v Ľubochni pre zabezpečenie dopravy na Ľubochnianskej lesnej železnici. Zostávajúci vozeň M 24.001 bol ponechaný v Trenčianskej Teplej do roku 1966 a bol využívaný ako hotovostné vozidlo k výlukám tratí a trakčného vedenia, v roku 1966 sa pristúpilo k jeho zrušeniu.

Prezývky električiek:
411.901 – Janko
411.902 – Delimon
411.903 – Philadelphia
Text: Palo, Andy
Info: súkromný archív
Foto: Palo, Djexpres
Pridajte sa do diskusie!
Žiadny komentár k: Na rozchode 760 mm – II. časť
Juraj Streber zo dňa 21.12.2006 20:54
super foto chlapi 🙂
specik zo dňa 22.12.2006 8:09
Pripajam sa, slusne spracovane
rusen zo dňa 22.12.2006 9:30
zaujimave rozpravanie a pekne fotky 🙂
ti vojaci vsak nemuseli padnut za nase oslobodenie, ale zial padli 😕
balwans zo dňa 22.12.2006 16:44
opět krásný fotky… 😆
fajo22 zo dňa 22.12.2006 16:57
opäť krásna reprtáž 🙂 🙂 len tak ďalej 😀
swingo zo dňa 22.12.2006 17:52
Pekná reportáž.
Msnake zo dňa 22.12.2006 20:02
krásna reportáž a aj fotky 🙂
juro zo dňa 23.12.2006 19:01
Článok + fotky super. Pochvala!
Len by som poopravil chyby v označovaní vlakov. Na TREŽ nejazdili vlaky označené ako EOs, ale MOs. Označenie E pred druhovou skratkou vlakov sa však nepoužíva od prelomu 80./90. rokov a M bolo zrušené novym predpisom Ž1. Takže teraz sú to vlaky Os 3402-3437