Fotojazda na "Levočanke" s motorovým vozňom M 240.0042

Skupina podtatranských železničných fotografov v spolupráci s Klubom historických železničných vozidiel v Poprade a za mediálnej podpory portálu Railpage.net usporiadali fotojazdu historickým motorovým vozňom M240.0042 po trati č. 186 ŽSR familiárne prezývanej ako Levočanka. Posunuli sme sa v čase o pár rokov do histórie, keď boli Singrovky neoddeliteľnou súčasťou malebných podtatranských tratí. Dnes je už žiaľ minulosťou nielen pravidelná prevádzka týchto nádherných motorových vozňov, ale aj osobná doprava na trati zo Spišskej Novej Vsi do Levoče. Túto sobotu si však levočská štreka a štyridsiatka účastníkov fotojazdy pripomenuli časy zašlej slávy tejto krásnej trate.

Celá akcia sa začala na druhom nástupišti železničnej stanice v Poprade o 7.10 ráno. Po pravde, v našich hlavách sa táto myšlienka zrodila už dlhé mesiace predtým, než bol mimoriadny Os 31191 vypravený z Popradu, ale o tom neskôr. Po železničnú stanicu Spišská Nová Ves ťahal vlak Pielstick T446.0254. Po odvesení Pielsticka a nastúpení ďalších účastníkov sme sa vybrali zdolávať prvé desiatky metrov Levočanky.

Dobrá nálada vo vlaku, stretnutia starých známych či spoznávanie známych nových, posledné doladenia v nastaveniach fotoaparátov. Nič nebránilo tomu, aby nás mimoriadny osobný vlak (teraz už vedený pod číslom 31193) zabrzdil na prvej fotozastávke. Účastníci sa tak mohli kochať (a naplno fotografovať) Singrovku v spojení s panorámou Spišskej Novej Vsi, ktorej dominuje 87 metrov vysoká veža rímskokatolíckeho kostola Nanebovzatia Panny Márie, ktorá je najvyššia na Slovensku.

Našu obuv a oblečenie preverila ranná rosa na vysokej tráve a strmý svah, no za pohľad na panorámu metropoly Spiša to určite stálo. Motorový vozeň zapózoval – ako na každej fotozastávke – hneď na niekoľkých miestach, aby si každý účastník mohol vyhotoviť záber podľa svojho vkusu. Prvá séria snímok bola za nami, a tak sme sa mohli od mosta cez Brusník presunúť za oblúk, kde nás čakala ďalšia zastávka s panorámou Modrého vrchu a Vysokých Tatier.

Krásny zvuk motora Singrovky nenechal žiadneho účastníka chladným, pri fotografovaní neraz zazneli nostalgické spomienky na lahodné melódie motorov historických vozňov, ktoré sú neporovnateľné so zvukmi motorov vozidiel premávajúcich v súčasnosti. Času na fotografovanie bolo dostatok a tak si každý účastník mohol vyhotoviť zábery hneď z niekoľkých miest na každej fotozastávke, vďaka čomu bola akcia pokojná, nebolo potrebné sa nikam náhliť a popri fotografovaní bol čas nielen na poklebetenie, ale aj na odovzdanie skúseností s fotografovaním.

Treťou zastávkou bol oblúk pri Svätej Trojici, posledná šanca zachytiť panorámu Spišskej Novej Vsi počas našej cesty smerom do Levoče. Postupne bola možnosť zdokumentovať M240.0042 aj v záreze a následne pri cestnom nadjazde ponad železničnú trať. Tu sme o niekoľko minúť opäť nasadli do vozňa a pobrali sme sa do údolia Levočského potoka.

Atrakciou zastávky v Harichovciach je polovica skrine motorového vozňa (ex 130.2 ČSD) slúžiaca ako záhradný domček pri jednom z rodinných domov. Atypický prístrešok tak chvíľami zatienil aj pózujúci motorový vozeň, na ktorý sa však onedlho opäť upriamila pozornosť fotografov. Posledné zábery v zastávke a posunuli sme sa opäť o kus ďalej smerom na Levoču.

Tu sme si urobili fotozastávky s výhľadom na panorámu Levoče a Mariánskej hory. Onedlho bude tieto miesta pretínať diaľničný privádzač, preto sa črtá otázka, či práve táto jazda nebola poslednou možnosťou vyfotografovať si osobný vlak s týmito krásnymi výhľadmi.

Mnohí účastníci nášho výletu boli ochotní pre peknú fotografiu skúšať najrôznejšie polohy pri fotení, iní prebehovali z jedného kopčeka na druhý či brodili sa vysokou trávou. Za neopakovateľné zábery to však určite stálo. Na priecestí zapózovala so Singrovkou aj rovnako zachovalá Lada, ktorá pekne dokreslila retro atmosféru podujatia. Už len historické ŠPZ-tky chýbali…

Konečnou stanicu predpoludňajšieho programu bola Levoča. Vlak v stanici bol raritou aj pre miestnych obyvateľov, ktorí si osobnú dopravu ešte dobre pamätajú. Dnes cestujú za do zamestnania, školou či lekármi už iba automobilovou a autobusovou dopravou, zatiaľ čo železničná trať slúži už iba občasným manipulačným vlakom obsluhujúcim vlečky zaústené do nákladiska v Levoči.

Hodinová prestávka v Levoči nám padla vhod, doplnili sme zásoby jedla a pitia v blízkom supermarkete, zhotovili množstvo záberov červeno-krémového vozňa v stanici, aby sme sa okolo 13-tej hodiny mohli pomaly pobrať späť do Spišskej Novej Vsi. Medzičasom prehrmela krátka búrka, dážď však do nášho odchodu z Levoče ustal, vďaka čomu sme nemuseli pri fotografovaní moknúť.

Cestou späť vlak opäť zapózoval s panorámou Levoče a Mariánskej hore, tentokrát pri diametrálne odlišných svetelných podmienkach. Atrakciou spiatočnej cesty bola kombinácia nášho vlaku s ďalším, dnes už historickým vozidlom, Trabantom „miestneho výpravcu,“ ku ktorému v jednej chvíli pribudol aj prechádzajúci konský povoz. Zamračená obloha vytvárala úplne nové farby na našich fotografiách, ako počas slnečného predpoludnia, čo len pridalo na atraktivite nejedného záberu.

Na zastávke Levočské Lúky bola ďalšia zo zastávok cestou späť. Schátrané budovy zastávok sú smutným dôkazom toho, že osobné vlaky v tomto kraji sú minulosťou. Stodvadsiate výročie začatia stavebných prác, ktoré pripadá na 1. novembra tohto roku, tak určite na tejto trati dôvodom k oslave nebude. Či bude aspoň dôvodom k zamysleniu, prečo v iných krajinách regionálne trate fungujú a u nás nie, je otázne.

Jedným z najkrajších fotomiest je určite pohľad na Harichovce a miestny kostol z Modrého vrchu, odkiaľ je vidieť nielen Mariánsku horu, ale aj časť Levoče. Náš pohľad síce nebol s plným slnečným svetlom, no za vyšliapanie na kopec to určite stálo. Rovnako ako o pár desiatok metrov ďalej, za zastávkou Harichovce.

Predposledným zastavením bol oblúk pri Svätej Trojici pred Spišskou Novou Vsou. Pre veľký záujem sme si napriek vyčerpaniu zopakovali aj zastávku pred mostom cez Brusník pri záhradkárskej osade. Posledné fotky na trati č. 186 ŽSR a vozeň sa pomaly blížil do stanice Spišská Nová Ves.

Tu sme sa rozlúčili s časťou účastníkov, privesili Pielstick a o 16.40 opustili Spišskú Novú Ves. Vykrižovanie s rýchlikom vo Vydrníku bolo poslednou čerešničkou na torte tejto akcie, ktorej bodka bola napísaná niečo pred 17.30 v železničnej stanici Poprad-Tatry. Vyčerpaní, ale snáď všetci spokojní, sme sa pobrali každý svojou cestou s otázkou, čo bude s motorovým vozňom M 240.0042 a či bude niekedy osobná doprava do Levoče obnovená, alebo naďalej ostanú jedinými vlakmi manipulačné vlaky a mimoriadne spoje počas Mariánskej púte.

Ešte raz, ďakujeme. Dovidenia, priatelia.

O týždeň prinesieme na našich stránkach výber najkrajších záberov z fotojazdy, ktoré nám môžete aj naďalej posielať na adresu redakcia@railpage.net