Model rušňa 1042.570 ÖBB

Rušeň radu 1042 ÖBB, patrí k najpopulárnejším rakúskym strojom a v minulosti zabezpečoval vozbu v celej sieti Rakúskych spolkových železníc. Je to istá obdoba československej „Laminátky“, no v úplne inom prevedení. Rušňov radu 1042 bolo v skutočnosti vyrobených 257 kusov v troch sériách: 1042.001-060, 1042.501-520 a 1042.531-707, ktoré boli neskôr preznačené na rad 1142. Prototyp bol vyrobený v roku 1963 a kapitola výroby týchto rušňov sa uzavrela v roku 1977. Pôvodne mali rušne výrobný lak tzv: „tannengrün“ – jedličkovo-zelený. V polovici roku 1970 však padlo rozhodnutie, že pri absolvovaní hlavnej opravy dostanú rušne lak „blutorange“ – krvavo-oranžový, čo je aj náter predstavovaného modelu. V súčasnosti sú rušne radu 1042 v tzv. „Valousek design“ pomenovanom po svojom autorovi, nápadne podobnom našej schéme „blonski.“ Tento kabát začali nadobúdať začiatkom roka 1990. Vzhľadom na postupné vyraďovanie z pravidelnej prevádzky nemali česť nosiť takýto lak všetky rušne spomínaného radu.

Iste ste si všimli, že spriahlo je namontované len na zadnom stanovišti. Dôvodom je zvýšenie reálnej podobizne rušňa pri ťahaní vlaku na koľajisku, či vystavení vo vitríne (okrem iného sú na 4. náprave originálne gumové bandáže, nemalo by význam osádzať „plné detaily“ na druhé stanovište, fyziku pri ťahu rušňa a pôsobení síl neoklameme). Z tohto dôvodu boli na predné stanovište osadené všetky detaily: celý pluh a celé hadice, na ktorých sa podľa reality nafarbili jednotlivé rukoväte hadicových spojok priebežnej brzdy a napájacieho potrubia. Tieto detaily boli osadené spolu s madlami, zásuvkami UIC, stieračmi, ostrekovačmi, stupačkami a ostatnými detailmi, ktoré boli súčasťou modelu. Tento rušeň ako jeden z menšiny modelov od spoločnosti Roco, dostal kovové prevedenie nárazníkov, pre zvýšenie kvality a dôveryhodnosti s realitou.

Na prvý pohľad je každému modelárovi jasné, že pri prevádzke je možné čerpať napätie cez zberače, priamo z trolejového vedenia. Pod kabínami vidno svetlovody pre pozičné svetlá červené / biele, ktoré svietia v smere jazdy. Na čelách sa nachádza tiež „tretie pozičné svetlo“ ,ktoré svieti spolu s bielymi reflektormi. Odňatie skrine rušňa od pojazdu je jednoduché. V súčasnosti už Roco neosádza do rušňov možnosť napájania modelov z trakčného vedenia. Modelár si ich musí dokúpiť v samostatnom balíčku (napr. rad 1116).

Pojazd má vynikajúce jazdné vlastnosti a perfektne udrží rušeň v prudkých polomeroch oblúkov, bez vykoľajenia aj pri vyšších rýchlostiach. Napätie z koľajníc sa privádza do rušňa cez všetky nápravy.

V prednej časti je vidieť žiarovky osvetlenia a za ním prevodovky z oboch strán. Prenos ťažnej sily je vedený kardánmi na 5-pólový motorček so zotrvačníkom. Hnané sú pomocou prevodov všetky nápravy. Nad motorčekom je umiestený plošný spoj, ktorý má dve dôležité časti. 8-pinovú päticu pre pripojenie digitálneho dekodéra a 3-pinovú pre voľbu odberu napätia koľaj / trolej. Steny vedľa plošného spoja vyjadrujú črty jednotlivých prvkov v strojovni, ktoré možno vidieť cez priehľadné okná na bočniciach v strede rušňa.

Na streche vidíme dva polopantografové zberače otočené o 180 stupňov, ako tomu u tohto rušňa v skutočnosti bolo a prepojovacie vodiče, izolátory či iné prvky. V strede nájdeme hlavný vypínač s bleskoistkou a medzi nimi štyri strieborné brzdové odporníky pre každý trakčný motor.

Okolesníky krásne zapadli do koľajníc, masky podvozkov vyzerajú dôveryhodne, pre zlepšenie kvality by sa dali patinovať. Prieduchy na bočniciach sú tvarované, rakúsky výrobca si potrpel na kvalite pre svoj vlastný trh, predsa len ide o jeden z najpredávanejších kúskov.

Fotografia čela rušňa zachytáva čerstvo natreté kohúty hadicových spojok a zásuviek vlakového kúrenia. Je ešte veľa modelárov, ktorí si nepotrpia na takéto „farbičkovanie“. Každý skúsený modelár iste uzná, že i len trocha farby na týchto prvkoch spraví model prirodzenejším a krajším. Cez celé čelo je umiestnený tzv „pflatsch“, teda logo spoločnosti. Vedľa neho sa nachádzajú biele zásuvky UIC, ktoré tiež možno využiť pri mnohočlennom riadení s takmer všetkými druhmi rušňov (teda tých skutočných), ktoré sú nimi vybavené, taktiež aj najmodernejšie „Taurusy“.

Určite ste si všimli, že mašinka má predsa jeden nedostatok krásy. Chýba jej madlo nad stupačkou posunovača, ktoré sa zrejme nedopatrením stratilo. Určite však prebehne v najbližších týždňoch náprava v domovských dielňach.

Armáda troch najznámejší generácií rakúskych strojov, ktoré brázdili trate po celom Rakúsku. Každý z nich zohral počas svojej existencie neodmysliteľnú rolu. Bolo to to najlepšie a najpopulárnejšie, čo jazdilo v Rakúsku vo farebnej schéme „blutorange“.

Autor textu a fotografií: Martin Beták © 2010