Mikuláš v Trenčianskych Tepliciach

Na prelome novembra a decembra ma osud zavial do Trenčianskych Teplíc. Po príchode a ubytovaní som sa išiel poprechádzať po kúpeľoch, aby som sa zoznámil s okolím a vedel sa v nich orientovať. Samozrejme, že najväčším lákadlom pre mňa bola stanica úzkorozchodnej železnice. Jej dôkladnú prehliadku som si ponechal na ďalší deň.

Medzi dopoludňajšími procedúrami a obedom vo štvrtok 29. novembra bol dostatok času na zrealizovanie návštevy spomínanej stanice. Hoci bolo nádherné slnečné počasie, v koľajisku zatienenom hotelmi sa na podvaloch ligotala striebristá námraza. Ticho a nostalgickú atmosféru na stanici z času na čas prerušoval iba hluk okolo idúcich áut. Počas fotografovania som rozmýšľal nad tým, aké by boli fajn fotografie s električkou. A ako tak chodím po nástupisku, na dverách som zbadal plagát pozývajúci deti a dospelých na jazdu mikulášskej električky naplánovanú na prvý december. Toto bolo príjemné zistenie a bolo jasné, kde budem tráviť sobotňajšie popoludnie.

Na stanicu v Trenčianskych Tepliciach som prišiel krátko pred trinástou hodinou, kde už bolo všetko pripravené a všetci prítomní očakávali príchod prvého vlaku. Ten sa  na necelých šesť kilometrov dlhú trať vydal o trinástej hodine z Trenčianskej Teplej. Prichádzali ďalší návštevníci, ktorí si zvedavo prezerali vystavené malé koľajisko s témou zasneženej krajiny alebo mali možnosť zakúpiť si rôzne plyšové výrobky. Kto mal chuť, mohol sa zohriať teplým čajom alebo ovocným punčom.

Aj počasie akoby vedelo, čo sa chystá a tak netrpezlivo očakávaná a úplne obsadená električka dorazila do aspoň trošku zasneženej stanice žijúcej v tento deň ruchom nevídaným. Takému množstvu cestujúcich sa úprimne potešil aj sám Mikuláš.

Organizátori akcie prichystali pre prítomných malú scénku:

Pred nadeľovaním sladkostí Mikuláš detičkám zvestoval, že večer v depe v Trenčianskej Teplej prichytil čertov, ako chceli ukradnúť všetky sladkosti, ktoré mal prichystané pre deti a tak ich za trest na nástupišti zatvoril do klietky. Lenže na stanici stratil od klietky kľúč a čerti sa dostali von a vbehli medzi prekvapené deti. Mikuláš si ale vedel rady a tak s pomocou troch detských dobrovoľníkov čertov umravnil. A prišla chvíľa, na ktorú deti najviac čakali – rozdávanie darčekov. Tento príbeh sa opakoval počas všetkých troch príchodov električky do Teplíc.

Na nasledujúcich záberoch sú detailnejšie vyfotografované niektoré časti elektrického motorového vozňa 411 901: bočnica, stanovište rušňovodiča a interiér pre cestujúcich. Vlak pre zaistenie dostatočnej kapacity sprevádzal autobus s vkusnými nálepkami TREŽ.

Blížila sa štrnásta hodina, na ktorú bol naplánovaný odchod prvého vlaku z Trenčianskych Teplíc zaplneného do posledného miestečka. Pre „nešťastníkov“, ktorí sa nezmestili do električky, dobre poslúžil pristavený autobus. Ozdobenú mikulášsku električku vyprevadil sám Mikuláš so svojou družinou, ktorá sa postarala o dymové efekty.

Krátko po pätnástej hodine počas druhej jazdy do Trenčianskej Teplej prechádzala ulicami Trenčianskych Teplíc električka a vedľa nej išiel rovnakou rýchlosťou aj autobus. Pri súbežnej jazde mali cestujúci v autobuse jedinečnú možnosť vychutnať si za súmraku a pri záverečnej jazde po tme svetelným pásom vyzdobený elektrický vlak.

Po zotmení sa ako v každom správnom pekle rozhoreli medzi koľajami viaceré kahance, ktorých plamienky vytvorili počas príchodu vlaku pôsobivú svetelnú kulisu. V zadnom vozni bolo zhasnuté osvetlenie, pravdepodobne  pre nerušený výhľad cestujúcich. Taktiež pohľad z nástupišťa na blikajúce plamienky v koľajisku bol okúzľujúci.

Po vystúpení cestujúcich sa zopakovala vyššie popisovaná scénka s čertami a Mikulášom, ktorá opäť všetkých zaujala. Niektoré deti od úžasu takmer ani nedýchali a kde tu boli aj slzičky od strachu pred čertami.

Všetko sa raz skončí a tak to bolo aj s príbehom mikulášskej električky. Šťastné deti s rodičmi nastúpili do vlaku, ktorý sa osvetľovaný svetlicami ohňostroja vydal o osemnástej hodine na záverečnú cestu do Trenčianskej Teplej. Nástupište sa postupne vyľudnilo a neskôr ponorilo do tmy.

Organizátorom za skvelú, nápaditú akciu a príjemne strávené popoludnie ĎAKUJEME !

Text a foto: Pavel Chomjak