Váš železničný magazín
Registrovať sa

Lokomotívne pomníky

HistóriaReportáže 14.8.2018 8:21 M262.061 Zobrazené: 3575

Keď ku koncu apríla 2014 poškodil požiar novozámockú rosničku 710.069 a následné  rozhodnutie po oprave laku ju umiestniť ako pomník v Rušňovom depe v Nových Zámkoch, mňa to prinútilo pohnúť s rok rozpracovanou reportážou o rušňových pomníkoch na Slovensku. Oprava rosničky bola ukončená v polovici roka 2015, na pomník však bola vyzdvihnutá až na konci februára 2018.

Našu virtuálnu púť za rušňovými a netradičnými pomníkmi naštartujeme v Bratislave, budeme pokračovať cez Tvrdošovce a Nové Zámky, kde si urobíme malú odbočku do malebnej dedinky Špania dolina a do Novej Bane, a ďalej  do Zvolena. Budeme pokračovať cez Vígľaš do Čierneho Balogu a Čiernej nad Tisou. Na východe republiky sa ešte zastavíme v Prešove a vo Veľkom Šariši, navštívime Spišskú Novú Ves, Ružomberok a virtuálne odbočíme do Podbrezovej a Brezna. Naša cesta bude pokračovať cez Martin, Vrútky, Žilinu a Nemšovú s malou odbočkou do Jelšoviec a putovanie po rušňových pomníkoch ukončíme v Trnave.

 

Bratislava
310.097 – RD Bratislava hlavné
Prvým zastavením na našej ceste za rušňovými pomníkmi je rušňové depo Bratislava hlavné. Po oprave a krátkodobom vystavení pred bratislavskou hlavnou stanicou ako spomienka 145. výročia príchodu prvého vlaku na území dnešného Slovenska v auguste 1973, bol rušeň 310.097 premiestnený do areálu depa. V roku 1980 sme ju mohli vidieť na koľajach na výstave k ukončení parnej prevádzky na Slovensku v Leopoldove, potom sa opäť ocitla bratislavskom depe na sokli. V rokoch 2006 až 2007 bol rušeň rozobratý do poslednej skrutky, opravený a zakonzervovaný a verejnosti znovu predstavený v júni 2007 na Rendezi. Po akcii zostal však už na koľajach ako vystavovateľný exponát.

Takto pózovala tristodesina na pomníku v blízkosti vchodu do rušňového depa Bratislava hlavné, fotografia bola urobená 14. februára 1998.

 

Po dôkladnej oprave a konzervácii tristodesina zostala už trvalo na koľajach, na ktorých sa prvýkrát pre verejnosť prezentovala na Rendezi 16. júna 2007.

Tender 512.0153 – areál MDC Bratislava východ I

Jeden z netradičných pomníkov s témou železnice navštívime už v areáli na bratislavskom Rendezi. Je ním tender radu 512.0153 a nájdeme ho pod menšou vodárenskou vežou.

310.442 – RD Bratislava východ I

V roku 1998 bol pred depo východ I umiestnený na koľajové pole v tesnom susedstve areálu starého rušňového depa Bratislava východ rušeň 310.442 získaný pre MDC z cukrovaru Sereď. Fotografia bola urobená v auguste 1998.

310.507 – RD Bratislava východ I

V septembri roku 2010 bol rušeň 310.442 nahradený príbuzným strojom 310.507, získaným z podniku Elektro Krompachy. Pred umiestnením na pomník si stroj prešiel v rokoch 2009 a 2010 rovnakou tortúrou ako 310.097. Fotografované 17. októbra 2010.

 

M131.2055 – SOÚŽ Bratislava Rača

 

Po vyradení z prevádzky bol motorový vozeň M131.2055 ku koncu roku 1985 umiestnený pred Železničné odborné učilište železničné. M131.2055 bol v roku 1979 v Českých Veleniciach rekonštruovaný z „kufru“ M131.1446 na prehliadkové vozidlo TV. Po niekoľkých rokoch však bol odstránený, dôvod a ani kde sa ocitol následne, autor žiaľ nepozná.

 

Tvrdošovce
310.442 – Centrum obce

 

Už o tri roky v roku 2013 sa premiestnil rušeň 310.442 do centra železničiarskej obce Tvrdošovce vzdialeného od stanice takmer dva a pol kilometra, a rozšíril tak malé stávajúce železničné minimúzeum Spolku tvrdošovských železničiarov. Tvrdošovce 16. augusta 2014.

 

Nové Zámky
310.0123 – Rušňové depo

Peknú pamiatku na parnú trakciu v podobe pomníku s rušňom 310.0123 mali v Nových Zámkoch. Po sňatí zo soklu v roku 2001 za účelom opravy a uvedenia do prevádzkyschopného stavu, ku ktorému nakoniec nedošlo, zostal rušeň v areáli MDC na Rendezi viac ako desať rokov.

T334.069 – Rušňové depo

Po dlhých takmer dvadsiatich rokoch je rušňovom depe nový pomník – rosnička T334.069, ktorá bola v Nových Zámkoch v posledných rokoch „domácou“.

310.0123 – mesto Nové Zámky

Vzácny parný rušeň 310.0123 bol v oku 2014 prevezený do firmy LOKO TRANS Slovakia v Šuranoch, kde bol opravený do vystavovateľného stavu vrátane nového laku a po troch rokoch v júni 2017 bol ako pomník v parčíku v meste blízko rušňového depa v „Pamätníku železničiarov“ umiestnený na verejne prístupnom mieste.

Špania dolina
Banícky rušeň – Centrum obce

V čarokrásnej doline severne od Banskej Bystrice v centre baníckej obce Špania dolina sa nachádza malá pamiatka na tunajšiu banícku činnosť – na krátkom koľajovom poli je motorová lokomotíva spolu s dvoma vagónikmi.

Nová Baňa
Banícky vozík – Okraj mesta

Baníctvo malo v Novej Bani viac ako päťstoročnú tradíciu, najmä ťažba zlata, ktorá bola pre nerentabilnosť ukončená v roku 1887. V blízkosti ústia Trojkráľovej štôlne nájdeme malý pomník v podobe banského vozíka ako upomienku nie len na pokus obnovenia ťažby v rokoch 1936 až 1939.

Zvolen
422.012 – Rušňové depo

Rušne radu 422.0 boli vďačným predmetom rušňových pomníkov – ešte ďalšie stroje čísiel 002, 062 a 098 sa ocitli na podstavci v Čechách. Fotografia rušňa 422.012 zo zbierky Vladislava Borka bola urobená vo februári 1970.

323.006 – Rušňové depo

Malého býčka na pomníku v prvej polovine roku 1983 nahradil priemyslový rušeň CP 600 s označením 323.006. Získaný bol zo strojárskeho podniku ZŤS Dubnica nad Váhom, kam bol z výroby v roku 1956 dodaný.

V roku 2000 bol vo zvolenskom depe rušeň komplexne opravený a je v súčasnosti umiestnený v železničnej časti Dopravného múzea v Bratislave.

422.012 – ŽOS Zvolen

Rušeň 422.012 je teraz na pomníku v areáli ŽOS Zvolen. Svoj kotol, ktorý bol v lepšom technickom stave, poskytol už opravovanej sesterskej 422.0108, ktorej tak umožnil dokončenie jej opravy a uvedenie do prevádzkyschopného stavu.

431.014 – Pancierový vlak

Po ukončení nakrúcania filmu o SNP v roku 1974 s replikou pancierového vlaku postavenej pre tento účel a rušňom 431.014, bol celý vlak umiestnený ako pomník SNP do priestoru medzi zvolenským hradom a osobnou stanicou.

433.008 – Pancierový vlak

V roku 1998 bol jedinečný rušeň 431.014 nahradený strojom 433.008 zo zbierky MDC. Vtedajší zámer na následné sprevádzkovanie „ventilovky“ sa neuskutočnil, a rušeň sa nachádzal v areáli na Rendezi. Táto situácia platila ešte pred troma rokmi. Dnes sa „ventilovka“ nachádza v Humennom v starostlivosti tamojšieho Podvihorlatského spolku, v súčasnosti je rozložená na „prvočísla“ a podrobuje sa generálnej oprave a uvedeniu do prevádzkového stavu.

Vígľaš
U 17548 – Centrum obce

Po ukončení prevádzky miestnej lesnej železnice Vígľaš – Kyslinky bol jeden z rušňov typu C760/90d spolu s osobným a dvoma oplenovými vozňami umiestnený ako pomník do centra obce. Snímka pomníku bola urobená 5. februára 2005. Rušeň označený ako U 17548 je v skutočnosti rušeň U 17543, ktorý snáď z dôvodu nostalgie bol takto označený.

V priebehu nasledujúcich desiatich rokov, ako vidieť z fotografie z 18. júla 2015, bol priestor okolo pomníka upravený a pribudli preliezačky pre deti, ktoré výtvarným riešením ctia tu už stojaci pomník.

Čierny Balog
ČHŽ „7“

Súčasťou Lesníckeho skanzenu v Čiernom Balogu, časti Vydrovo je i pomník vlaku v čele s rušňom č. 7. Ide o rušeň vyrobený v pražskej ČKD v roku 1948 ako typ C760/90d v počte šiestich kusov pre slovenské lesné železnice. Rušeň na CHŽ niesol číslo 7.

Chvatimech
BN 60

Na opačnom konci ČHŽ vo Chvatimechu bolo neďaleko konca trati umiestnené čosi, čo malo pripomínať parnú lokomotívu, aspoň tak súdim z jedného pohľadu na torzo. Neskoršie tam bol umiestnený motorový rušeň BN 60, ktorý je na mieste dodnes. Na fotografii Pavla Poláka je vidieť stav rušňa z pred siedmych rokov.

 

Čierna nad Tisou
310.443 – pred železničnou stanicou

Pred stanicou sa nachádza ďalší zo zachovaných parných rušňov maďarského pôvodu, a to 310.443. Na obrázku z leta 1994 náter stroja vykazuje isté prvky „ľudovej“ tvorivosti.

O tri roky neskoršie v lete 1997 bol už rušeň po obnove laku, ktorý ale viac pripomínal náter nemeckých ako československých parných rušňov.

Prešov
U 47.002 – rušňové depo

Po zastavení dopravy na pionierskej železnici z Prešova na Sigord v roku 1969 bol parný rušeň U 47.002 v roku 1973 ako pamiatka na túto železničku umiestnený na pomník pred staré rušňové depo. Snímka bola zhotovená v prvej polovine septembra 1975.

Po vybudovaní nového depa bola maletka U 47.002 premiestnená sem a otočená o 180° smerom k prešovskej stanici. Fotografovaná bola v roku 1993.

V závere januára 2008 po obnove náteru sa Maletka vydala na staronové miesto pri koľajach starého depa len niekoľko metrov od miesta, z ktorého bola v roku 1979 prevezená do objektov nového depa a zároveň bola otočená do pôvodnej pozície. Fotografia z nástupišťa bola urobená 13. septembra 2010.

 

V priebehu októbra 2013 bol obnovený vonkajší náter vrátane červených liniek a pre čas prevádzky na tratiach ČSD bola dosadená neodmysliteľná červená hviezda na čelo dýmnice. Rušeň bol 10. septembra 2015 fotografovaný z takmer rovnakého miesta ako v roku 1975.

Veľký Šariš
DŽURKA

Tento najstarší zachovaný parný rušeň sa dostal na pomník v roku 1973 na pamiatku obnovy trate a zahájenia prevádzky po skončení druhej svetovej vojny v roku 1945 na úseku Kysak – Prešov – Veľký Šariš – Lipany, ktorú tento rušeň, vtedy majetok miestneho mlyna nazývaný „Džurka“, zabezpečoval. Fotografia bola urobená v lete 1981.
„Džurka“ nesie na ľavej strane túto tabuľku:

 

 

Pohľad na rušeň v septembri 2015 vyvoláva však viac smútku, ako hrdosti. Stav aj o dva roky zostáva nezmenený. Ak v dohľadnom čase nezasiahne „vyššia moc“ a vzácny rušeň nebude dôkladne opravený, tak ďalšia generácia na miesto pozerania si prinesie už len lopatku a metličku….

Spišská Nová Ves
U 36.003 – Rušňové depo

Dve desaťročia po zrušení pekne udržiavaná snila svoj sen budúca „Katka“ na pomníku v rušňovom depe v Spišskej Novej Vsi.

V roku 1990 bola odvezená do dielní v Českých Veleniciach , kde do nej vdýchli nový život a rok na to už jazdila Katka na úzkych koľajach v Čermeľskom údolí, ako to dokumentuje fotografia z 8. septembra 2012.

E499.005 – Rušňové depo
Po ďalších ôsmich rokoch sa v depe objavil pomníku nový rušeň, ktorým bol tentoraz zástupca  nových trakcií – bobina E499.005 vzhľadovo uvedená do približnej podoby zo začiatku prevádzky. Bobina zahajovala pred viac ako 60-tymi rokmi elektrickú prevádzku v Spišskej Novej Vsi, takže jej záchrana a neskoršie umiestnenie na pomníku, je nie len viac ako logické, ale predovšetkým ide o viac ako záslužný počin.

Bobina päťka je prvý veľký rušeň nových trakcií, ktorý sa ocitol na pomníku. Fotografia bola urobená krátko po vzniku pomníku v auguste 1998.

Neutešený vzhľad historicky hodnotnej bobiny ukazuje fotografia z 27. augusta 2014. Následne bol zvažovaný aj variant prevezenia rušňa „pod strechu“, ale nakoniec bobina zostala a dostala nový kabát.

 

Ružomberok
U37.006 – pred železničnou stanicou
Azda najznámejšia úzkorozchodná železnica z Ružomberka do Korytnice mala skončiť svoju prevádzku 25. mája 1974 s ukončením platnosti GVD 1973/74. Nakoniec žiadosť Zväzu protifašistických bojovníkov a nadchádzajúce oslavy 30. výročia SNP posunuli už stanovený termín a tak 28. september 1974 bol tým dňom skutočne posledným. Na hliníkovej tabuľke pripevnenej na rušni je tento nápis: „Táto lokomotíva slúžila v dobe Slovenského národného povstania v r. 1944 povstaleckému štábu pri hrdinských bojoch v oblasti železničnej trate Ružomberok – Korytnica. Ako symbol za poskytnuté služby bola odovzdaná verejnosti pri príležitosti 25. výročia SNP.“

Na prvých mojich fotografiách pochádzajúcich z roku 1984 sú na rušni pootvorené dvierka  dýmnice. Táto fotografia bola urobená koncom 80-tych rokov.

Podbrezová
V Podbrezovej sú veľké železiarne s rozvinutou vnútropodnikovou koľajovou dopravou tak na normálnom rozchode, ako aj úzkom vrátane vlastných dielní, v ktorých sa opravovali nie len parné lokomotívy, ale i ich nástupcovia – lokomotívy motorové. Bol tu vdýchnutý nový život i prvému slovenskému múzejnému rušňu 310.433 v roku 1981. A je teda len logické, že i v tejto oblasti sa vyskytujú rušňové pomníky.

CS 400 „9“ –železničná stanica Podbrezová

Ide o priemyselný rušeň 1435 CS 400 vyrobený v ČKD v roku 1952 (výrobné číslo 3207) dodaný priamo do Železiarní v Podbrezovej, odkiaľ sa po zrušení dostal na pomník v stanici Podbrezová. Vyfotografovaný bol 9. októbra 2007.

Snehový pluh – železničná stanica Podbrezová

Ďalší netradičný pomník predstavuje snehový pluh vyrobený z tendru parného rušňa.

„3“ – Železiarne Podbrezová

Pomník úzkorozchodného rušňa 760 C80 v železiarňach označeného číslom 3, bol fotografovaný v areáli Švermových železiarní pri príležitosti prvého zakúrenia prvého múzejného rušňa 310.433 dňa 28. novembra 1981.

Brezno
U46.001 – rušňové depo

V osemdesiatych rokoch minulého storočia bol na pomníku v rušňovom depe stroj U46.901 zdokumentovaný V. Borkom 18. januára 1981; fotografovaný na pomníku bol ešte aj v roku 1989.

Úzkorozchodný parný rušeň – rušňové depo

Stroj U46.901 bol na pomníku vystriedaný úzkorozchodným dvojnápravovým rušňom fotografovaným 13. novembra 2004.

Úzkorozchodný motorový rušeň – rušňové depo

Dňa 17. októbra 2005 som na pomníku fotografoval motorovú lokomotívu, žiaľ neviem o nej žiadne údaje, podobne ako u predchádzajúceho parného rušňa. I osud mali myslím rovnaký – boli z pomníku odobrané a zrejme jestvujú v niektorej zbierke.

Martin
U 36.002 – SOUŽ

Mladšia sestra úzkorozchodného rušňa 760 C80 číslo „3“, s ktorým bola dodaná do Švermových železiarní v roku 1948, ešte pózuje na pomníku pred SOUŽ v Martine vo februári 1984.

Vrútky
310.513 – pred areálom ŽOS

Pred areálom ŽOS mrazivého 16. februára 2008 spolu s osobným vozňom pôvodného radu Ci bol na pomníku fotografovaný ďalší rušeň maďarského 310.513 pôvodne patriaci bývalej Košicko bohumínskej dráhe.

Ci – osobný vozeň – pred areálom ŽOS

Spolu s rušňom je pred areálom ŽOS aj osobný vozeň Ci neznámeho čísla.

Žilina
Gontkulák – rušňové depo
Gontkulák bol tým rušňom, ktorému síce pripadla smutná úloha likvidácie Kysucko-oravskej lesnej železnice, ale na druhej strane ho to zachránilo pred šrotovaním a dostalo sa mu cti byť umiestený ako pomník v rušňovom depe v Žiline a tým aj šanca prežitia do budúcnosti. V roku 1990 bol z pomníka sňatý a od roku 2009 prebiehala oprava rušňa do prevádzkového stavu, aby sa vrátil opäť tam, kde skončil svoju aktívnu službu.

Na sokli v depe čierno-zeleného Gontkuláka vyfotografoval 10. septembra 1974 Ondřej Řepka.

3614 – rušňové depo

Miesto po Gontkulákovi nezostalo dlho prázdne. Dôstojnou náhradou bol priemyslový rušeň CS 400 z cukrovaru Hodonín. Rušeň bol fotografovaný 28. januára 1995 v spoločnosti troch nulkových bobín.

Ani tento rušeň nezostal na pomníku na trvalo. V súčasnosti je znovu na koľajach v starostlivosti KŽM Vrútky.

Agrokomplex Nitra
U 17548 – výstavisko

V polovine sedemdesiatych rokov zakúpilo Kysucké múzeum z Vígľaša rušeň U 17548 a umiestnilo ho v areáli Agrokomplexu v Nitre. So súpravou oplenových vozňov ho zachytil objektív fotoaparátu v roku 1988.

HLÚŽ
U 17548 – úvraťová železnica

Neskoršie bol rušeň premiestnený do vstupného priestoru Múzea kysuckej dediny v Novej Bystrici – Vychylovke, kde ho 5. septembra 2014 vyfotografoval Václav Valenta.

Nemšová
T 200.2 – sklárne

Pomník motorového rušňa T200.2 z počiatkov motorizácie sa nachádza v areáli podniku Sklooobal Nemšová, kde aj posunoval. Fotografovaný bol 29. augusta 2000.

Jelšovce
Hnacia náprava z Albatrosa – stanica

Ide o ďalší netradičný pomník so železničnou tematikou. Hnacia náprava z „jedničkového“ Albatrosa 498.112 umiestnená priamo pred stanovišťom výpravcu medzi smrekmi, si zaslúži našu pozornosť ako aj zaradenie medzi pomníky.

Trnava
„2911“ – železničná stanica

Rušeň s jednoduchým označením „2911“ je pôvodný pruský rušeň P3, ktorý slúžil na posune v Cukrovaru v Trnave. Najskôr bol umiestnený popri starej výpravnej budove, ako to dokladá fotografia Jozefa Polláka zo 17. októbra 1980.

Po dokončení výstavby novej stanice a budovy bol rušeň premiestnený na koľajové pole do jej blízkosti. Fotografovaný bol už v nie práve dobrom stave v podvečer 29. januára 2009.

Inakší pohľad bol 26. októbra 2014 na upravené prostredie okolo pomníku a samozrejme na opravený rušeň (rekonštrukciou prešla ako vidieť aj staničná budova) spolu s ďalšími dvoma vozňami a napodobneninou historického rušňa.

 

Táto reportáž dozaista nie je a ani nemôže byť, úplným prehľadom rušňových pomníkov vrátane tých netradičných, na Slovensku. Na Čiernohronskej železnici v oblasti Chvatimechu sa na prelome storočia nachádzalo torzo čohosi, čo vzdialene pripomínalo parnú lokomotívu, v súčasnej dobe sa tam nachádza motorový rušeň BN 60. Autor uvíta doplnenie o ktoromkoľvek pomníku (stávajúcich, či nových) formou komentára, resp. priamo na adresu redakcie, rovnako aj doplňujúce informácie o rušňoch v depe Brezno a ich ďalších osudoch. A tiež samozrejme aj o zmenách na pomníkoch, ku ktorým došlo od okamihu ich dokumentovania, pokiaľ možno vrátane fotografií. Úzkorozchodné parné rušne zo Železiarní v Podbrezovej a z Martina – zmenili miesto i majiteľa…. Ak sa podarí získať všetky doplňujúce informácie, budú zapracované do tejto reportáže.

 

Text a neoznačené foto, zbierka © Jan Horník

 

Foto na titulke:

Bobina päťka nie je na pomníku sama – súčasne je tam úsek trolejového vedenia trakčné stožiare, mechanické a svetelné návestidlo. Pomník bol fotografovaný krátko po jeho vzniku, v auguste 1998.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Pridajte sa do diskusie!

3 komentáre k: Lokomotívne pomníky

volod zo dňa 14.8.2018 15:36

tak toto sa mi páči takýto report zaujímavý a pomerne komplexný o rušňových pomníkoch, to tu ešte nebolo. Jeden úzkorozchodný motorový na betónovom podstavci je ešte vo Vrútkach pri železničnom učilišti či nejakej dopravnej škole a v ŽIline v opravovni vozňov je jeden starý otvorený vozeň dvojosový s drevenými bočnicami tiež ako pomník……možno ma časom napadnú aj ďalšie pomníky……potom doplním.

Reagovať

Martin zo dňa 15.8.2018 12:26

tender 512.0153 nie je pomník ale súčasť expozície múzea

Reagovať

orlov zo dňa 16.8.2018 17:43

Návštevník

Perfektne zdokumentované železničné pomníky, o niektorých som nemal ani tušenia, že existujú. Ďakujem.

Reagovať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Zadajte správnu hodnotu *