JSTRAINS TOP 2018

Rok 2018 bol v mnohých smeroch pre mňa prelomový. Na železnicu som sa začal vo viacerých aspektoch pozerať viac z nadhľadu, rady mojej rodiny rozšíril ďalší železničný fanúšik, a aj z toho dôvodu som prestal pri fotení loziť po stromoch a stĺpoch. Aj keď dlhodobá výluka v Rajke mala negatívny dopad na množstvo nákladných vlakov v mojom domovskom meste, stále je miestom, kde sa dá toho z hľadiska rozmanitosti na Slovensku stretnúť asi najviac. Poďme sa teda spolu obhliadnuť na zopár momentov, ktoré mi z roku 2018 utkveli v pamäti.

Nový rok sme začali celkom z ostra, keď sme sa hneď vybrali na náš obľúbený manipulák na Záhorie. Keďže sme sa tam od začiatku nasadzovania bardotiek vybláznili do sýtosti, navštevovali sme túto trať skôr sporadicky, a to na cyklovláčik, súkromníkov alebo z dôvodu povolania pomocného rušňa. Aj keď mojou najobľúbenejšou fotografiou je bez pochýb nasadenie 2 bardotiek na “naše” cibule, celkom rád spomínam aj na príprah celkom peknej cargáckej 742 na Ercsi vlaku smerujúcom z Rohožníka do Maďarska.

Tak ako sa príroda prebúdza z dlhého zimného spánku, tak sa s počtom pribúdajúcich slnečných dní začíname pri trati objavovať častejšie. Prvým zaujímavým počinom roka bola čierna laminátka 230.107 CRR, ktorá v pochmúrnej prírode klesá s nákladným vlakom do tunelov na bratislavskej hlavnej stanici.

Na rovnakom mieste je zvečnený aj náš najväčší rest z predchádzajúceho roku – žehlička 210.037 KDS. Tá sa nakoniec u nás objavovala relatívne často a z dôvodu absencie traťových výkonov rušňa tejto rady na našich tratiach bola príjemným spestrením železničných dní.

Dovoľte mi, aby som sa ešte raz vrátil pod vrcholky Malých Karpát, kde vzhľadom na to, že sa väčšina vlakov “vybehá” v priebehu dňa, sa mi podarilo zvečniť v posledných lúčoch Slnka bizóna PSŽ ako si delí ucelenku wapiek a na dvakrát ich vyváža hore do miestnej cementárne v Rohožníku.

Aj keď herkulesy OBB nie sú u nás už žiadnou novinkou, okrem nasadzovania na pravidelných rexoch do Viedne a súkromníka na prepravu kontajnerov, bolo tento rok možné zhliadnuť 2 zaujímavosti – dvojzáprah vracaúceho sa herkulesa z Rex 2520 (náš vlak InterCity 513) a reklamu na prvom herkulese 2016.001. Náš prvý pokus odfotiť tento rušeň bol neúspešný, mysleli sme si, že reklama na prvý kontajnerový vlak z Číny bola už odstránená. Reklama je však na rušni až do dnešných dní, avšak netradične len na jednej strane, ako dokumentuje nasledujúca fotografia za bratislavskými tunelmi.

Na začiatku leta náš potešil návrat okuliarnika 750.183 Dášenky na Ponitrie po vykonaní opravy. A tak sme si jedno ráno privstali, aby sme si ho zvečnili na osobnom vlaku smerujúcom z Leopoldova do Nových Zámkov.

Rok 2019 znamená aj spojenie našeho hlavného mesta s Zurichom vo Švajčiarsku vďaka moderným vlakom railjet OBB. Spusteniu tohto spojenia predchádzalo aj množstvo skúšobných a prezentačných jázd, v premiére 5. júna, keď taurus “zabudol na rušenie koľajových obvodov” a veselo si v opačnom garde tlačil súpravu railjetu cez bratislavskú kmeňovú trať smer hlavná stanica.

S modernizáciou rušňového parku ZSSK sa tento pre nás začal stávať monotónnym. Takmer každý rýchlik je obsadený Vectronom, rušňov v blonski nátere pribúda. O to viac nás potešila obnova náteru na poslednom modrom ese – 362.011, jedno skoré letné ráno odfotené pod Kamzíkom v čele súpravy na bratislavské Nové Mesto.

S cargáckymi rušňami po hlavnej oprave ako keby sa tento rok vrece roztrhlo. Laminátky a esá v blyštivom čerstvom nátere, potešili oko nejedného fotografa. O to ťažšie bolo naraziť na rušeň v pôvodnom nátere, ako v prípade charizmatickej 363.140, ktorá si odviezla pravidelné skoré nedeľné Ladce do bratislavskej Petržalky.

Doba vectronová, aj tak by sa dal nazvať rok 2018. Niektoré Vectrony však okrem bratislavskej Petržalky k nám ešte vlastnou silou nezachádzajú, tak ako v prípade GySEV Vectrona, ktorý robil spoločnosť moderným elektrickým jednotkám rovnomennej maďarskej súkromnej spoločnosti pri preprave do Poľska.

Príjemným spestrením našich tratí je aj nasadzovanie reklamných rušňov 380 ČD na medzinárodne vlaky medzi Prahou a Budapešťou. Po dlhej pauze sa na jednom z nich objavil aj rušeň 380.004 propagujúci motorové vozidlo Škoda Karoq, avšak nie na dlho, dnes nesie už farby českej vlajky oslavujúcej 100-ročnicu vzniku Československa.

Ďalším súkromníkom, ktorý v roku 2018 jednoznačne zaujal, bolo RTI. Okrem netradičných modrozelených laminátiek nás potešil aj dvojzáprahom plecháčov na podobne sfarbenej súprave obilia smerujúcej z Kútov cez prebúdzajúcu sa Bratislavu ďalej na “Maďare”.

Jedným z posledných vlakov, ktorý prešiel cez maďarskú Rajku k nám, bol vlak Metrans v čele s ich reklamným rušňom 386.020. Na fotografii prechádza inkriminovaným úsekom, kde z dôvodu rekonštrukcie mosta prišlo k niekoľkomesačnej výluke, ktorá skomplikovala nákladnú prepravu smerujúcu do a z Maďarska.

Trať č. 131 z Bratislavy do Dunajskej Stredy a Komárna z dôvodu neustále narastajúceho záujmu o prepravu ľudí do práce zo satelitov hlavného mesta praská vo švíkoch. Najvyťaženejším vlakom súkromného prepravcu RegioJet je ranný vlak Os 4308, ktorý ráno vezie školákov a pracujúcich do hlavného mesta a z toho dôvodu sa vyskytuje vo viacčlennom radení.

Popri tom si svoju trasu na cigánskej musia nájsť nie len pravidelné vlaky Metrans, ale aj vlaky na nakládku obilia na Žitnom ostrove. Petrolsped sa predviedol s jednou so svojich vlnkových 742, využívajúcich jednu z posledných možností uniknúť z Podunajských Biskupíc ešte pred začiatkom dopravnej špičky.

Rok 2018 sa niesol aj v obnovení osobnej dopravy do bratislavskej Petržalky. Dnes tam už okrem osobných vlakov, ponúkajúcich alternatívu pre dochádzanie do hlavného mesta z dôvodu dopravných komplikácií pri výstavbe nultého obchvatu môžeme stretnuť aj obnovené vlaky InterCity či už spomínaný railjet. Dlhodobá výluka na Prístavnom moste umožnovala vytvoriť aj inokedy nemožné zábery.

Nočných vtákov dozaista potešia mimoriadne vlaky spoločnosti WST vypravené na rôzne eventy po celej Európe. Jedným z nich bol aj mimoriadny vlak na železničnú výystavu Innotrans v Berlíne, odkiaľ sa vrátil pre potešnie nás denných v skorých ranných hodinách, aj za asistencie veselých cestujúcich.

Niektorí zasvätení hovoria, že je vraj reálnejšia ako tá česká, no v každom prípade je iná, ako naše ostatné laminátky. Hovorím o 240.001, ktorá tento rok obdržala slušivý retro náter. Na fotografii je zachytená v čele “retro” kotlov ako opúšťa bratislavský Rendez a prekonáva stúpanie na Modrý most.

Mne sa osobne najviac z celého roka páčili modernizované Belgičanky jazdiace pre IDS Cargo a CER Slovakia, azda z dôvodu, že mi tvarom propomínajú naše obľúbené gorily. Tohtoročná vizuálna jeseň začala pre veľmi súché leto o niečo skôr, no o to viac ladila Belgičanka CER s dušičkovými stromami neďaleko ružinovského cintorína.

Na záver roka sa blysol RegioJet, ktorý bol nútený nasadiť veľkú súpravu ako náhradu, za svoju poškodenú jednotku, nasadením červeného diabla 750.202 na pár rexov do Komárna.

Dovoľte mi prosím, aby som na záver poželal všetkým železničným fanúšikom to najlepšie svetlo v Novom roku 2019, veľa vydarených záberov a voľno na vašich cestách, nech vás kamkoľvek zavedú.

Autor foto a text: Juraj Streber, www.jstrains.sk