História a súčasnosť MÁVu – 4. časť: Legenda s označením M61 – NOHAB (2/2)

V predchádzajúcej časti článku som písal o začiatkoch a o vrcholu kariéry rušňov M61. Druhá časť opisuje tragické pokračovanie príbehu týchto mašín.
Historické video M61.004 z pobytu na Slovensku. (12. 10. 1996)

Koniec kariéry

Elektrifikácia, plynúce roky a pár nehôd by boli prírodnými protivníkmi NOHABiek, ale v zákulisí boli aj iné záujmy, ktoré urýchľovali likvidáciu týchto strojov. V Dánsku a Nórsku ich súrodenci boli v prevádzke viac ako 40 rokov, žiaľ v Maďarsku sa v druhej polovici 80-tych rokov začali zanedbávať. Dôvodov bolo až prilíš veľa: napr. politická, či hospodárska situácia. Do šrotu boli poslané rušne, ktoré by potrebovali len malú opravu, ale dokonca aj prevádzkyschopné mašiny. Prvými z nich bol M61.009 v roku 1987, u ktorej zistili deformáciu hlavného rámu, čo bolo dosť nepravdepodobné. Rýchlo prišli na rad aj ostatné, viaceré v ľahko opraviteľnom stave. M61.003 bol oficiálne vyradený z prevádzky pre opotrebované obruče. Každý mohol vidieť, že v parku HDV MÁVu sa nenachádzala lokomotíva schopná nahradiť NOHABy, tie sa rušili aj tak naďalej šialeným tempom.

V druhej polovici 90-tych rokov sa stalo aj pár potešujúcich udalostí. V roku 1995 006ka dostala nový náter a motor, a o rok neskôr 019ka bola vynovená. Dlhé roky stála a čakala svoj osud, ktorej bol nakoniec šťastný. GVD roku 1996 priniesla ale nešťastie: Budapešť sa stala chudobnejšou o zvuk NOHABiek, elektrifikácia trate Budapest – Székesfehérvár bola dokončená. Ďalej bolo zrušené aj parné vykurovanie súprav a tak niektoré M61-ky dostali vybavenie na ovládanie vykurovacích vozňov. S ubývajúcími NOHABmi sa dostávali na brehy Balatonu aj M62-ky či M41-ky, ktoré pre bežného cestujúceho sa javili ako zníženie úrovne cestovania. Laici však nevedeli o napr. dávno nemenenom oleji, ale aj napriek tomu boli spoľahlivejšie, ako ich vraj modernejšie a ekonomickejšie sestry.

Pozostatky z 012-ky

V roku 1997 skupina železničných fanatikov odkúpila M61.010 a čiastočne ju zrenovovala. Neskôr Múzeum dopravy zachránil M61.004. Je jediným dieselovým rušňom v Maďarsku, ktorá dostala meno („Tapolca“ – podľa domácej stanice, kde pôsobila dve storočia). O dva roky neskôr sa stal obeťou nehody neďaleko stanice Badacsonylábdihegy, kde po víchrici spadol strom na trať, do ktorého táto lokomotíva narazila rýchlosťou 80 km/h a vykoľajila sa spolu s vozňami. Hlavný rám sa úplne zničil. Neskôr stanovište bolo odrezané a momentálne je vystavené pred Dopravným múzeuom. MÁV Nosztalgia s.r.o. si zakúpila rušne M61.001 a M61.020.

M61 004 po nehode

M61.001 vl. N 873 do Budapešti / 240.129 Os 3039 Bratislava hlavná stanica, 2.9.2006

Posledný vlak ťahaný NOHABom niesol čislo R974. Bolo to 21. 12. 2000 zo stanice Székesfehérvár do stanice Tapolca, s rušňom M61.020. Na druhý deň z Tapolce vyrazila štvorica NOHABov, 006, 010, 019 a činný 020, ktorý odviezol svoje ťažko choré sestry do sídla spoločnosti MÁV Nosztalgia.

M61.017 slúži, ako hnacie vozidlo rôznych meracích vozňov. Je preznačený na 2761 017-9.
M61.002 patrí jednej nadácii.

M61 004 na osobnom vlaku opúšťa stanicu Balatonalmádi

To, ako bude pokračovať príbeh NOHABov, je zatiaľ tajomstvo budúcnosti. Keď sa však stane čokoľvek, spomeňme si na to, čo povedal rušňovodič z Tapolce, ktorý jazdil na týchto obdivuhodných strojoch skoro dve desaťročia:

„Možno, že nám stroje zobrali, ale tých dvadsať rokov, čo nám NOHABy dali, tie nám nikdy nevedia zobrať.“

Na pamiatku M61 004 sme pripravili krátke video o pobyte tejto mašiny na Slovensku. Sťahovanie sa spustí kliknutím sem (3:18, 27,3MB) K prehratiu je potrebný prehrávač Windows Media Player 9.

Preklad a text: Attila Tihanyi
Zdroj: nohab.hu, nohab-gm.hu
Obrázky: Palo, nohab.hu